Spoločné ideológie a historické korene
Korene tohto prepojenia siahajú hlboko do minulosti. Počas druhej svetovej vojny nacisti posilňovali vzťahy s arabskými nacionalistickými hnutiami. Jedným z najvýznamnejších bol veľký jeruzalemský muftí Mohammed Amín al-Husajní, ktorý poskytoval Hitlerovmu režimu ideologickú aj mediálnu podporu. Nacistické rozhlasové vysielania v arabčine obviňovali Židov z organizovania západného kolonializmu a podkopávania islamu. Táto rétorika našla odozvu v niektorých častiach Blízkeho východu.
Po roku 1945 sa Sovietsky zväz stal hlavným šíriteľom protiizraelskej propagandy, ktorú spájal s protizápadnou rétorikou. Sionizmus začal vykresľovať ako formu rasizmu a tento pohľad sa vďaka spriateleným režimom a médiám v Hnutí nezúčastnených krajín rozšíril do celého sveta. Tento postoj ovplyvnil aj Valné zhromaždenie OSN, ktoré v roku 1975 prijalo rezolúciu č. 3 379, ktorá označila sionizmus za rasizmus. Rezolúciu podporili arabské štáty, sovietsky blok a viaceré africké krajiny. Zrušená bola až v roku 1991.
Palestínska otázka sa stala univerzálnou témou, do ktorej si každý premieta svoje vlastné záujmy. Pre krajnú pravicu je to spôsob, ako oživiť staré konšpiračné teórie o židovskej nadvláde. Pre krajnú ľavicu je to symbol odporu proti kolonializmu a kapitalizmu. A pre islamistov to bola a stále zostáva svätá vojna s božím požehnaním.
Zjednotený front
V európskych hlavných mestách sa často stáva, že krajne pravicové, krajne ľavicové a islamistické skupiny pochodujú spoločne pod heslom „slobodná Palestína“. Na transparentoch a v pokrikoch sa miešajú ľavicové obvinenia z „apartheidu“, teda systému rasovej segregácie a diskriminácie, ktorý sa pôvodne používal v Južnej Afrike, s islamistickými výzvami ako „Chajbar, Chajbar, ó, Židia“, čo je historický odkaz na bitku zo 7. storočia, pri ktorej moslimovia porazili židovskú komunitu. Na niektorých zhromaždeniach sa popri modernej protiizraelskej propagande objavujú aj karikatúry z čias nacistického Nemecka.
Podobná situácia sa opakuje aj v medzinárodnej politike. Na pôde Rady OSN pre ľudské práva často hlasujú autoritárske režimy, ľavicovo-populistické vlády a islamské republiky spoločne za rezolúcie kritizujúce Izrael. Pritom však takmer vôbec nespomínajú konanie Hamasu, Hizballáhu či iných nepriateľských skupín. Táto aliancia nie je založená na spoločných hodnotách alebo ideológii. Ide skôr o taktické spojenectvo, ktorého jediným spoločným menovateľom je odpor voči Izraelu.
Viac rúk, širší dosah
Táto aliancia nie je náhodná. Krajná pravica si osvojila jazyk krajne ľavicových a islamistických hnutí, aby mohla antisemitizmus prezentovať ako odpor voči globalizácii alebo elitám. Krajná ľavica zas preberá islamistické myšlienky, aby posilnila svoju kritiku západného imperializmu. Islamisti využívajú ľavicovú rétoriku o solidarite, aby si získali spojencov v západnej občianskej spoločnosti, a to najmä medzi študentmi a mimovládnymi organizáciami.
Toto prepojenie rôznych ideológií vytvára hrozbu, ktorá útočí z viacerých strán naraz. Židovské komunity v Európe, Severnej Amerike a niektorých oblastiach Latinskej Ameriky dnes čelia viacerým nebezpečenstvám: fyzickým útokom, ničeniu synagóg, obťažovaniu na univerzitách aj cielene organizovaným dezinformačným kampaniam v online priestore.
Analýza organizácií Inštitút pre strategický dialóg (ISD) a CASM Technology zistila, že za šesť mesiacov po tom, ako platforma X (predtým Twitter) zmenila v roku 2022 svojho majiteľa, stúpol týždenný počet antisemitských príspevkov o 105 percent. Elon Musk, ktorý platformu vlastní, odmieta tvrdenia, že tento nárast odráža jeho osobné názory. Obvinenia označuje za nepravdivé a tvrdí, že s realitou nemajú nič spoločné. Podľa neho ide o koordinované kampane zo strany aktivistických skupín, ktoré poškodzujú verejný obraz platformy a znižujú jej príjmy z reklamy.
Digitálne siete: moderný nástroj na šírenie antisemitizmu
Sociálne médiá sa stali rozhodujúcim nástrojom na šírenie vplyvu tejto neformálnej aliancie. Islamisti, krajne ľavicoví aktivisti a krajne pravicoví konšpirátori si navzájom šíria a podporujú svoj obsah. Často aj bez priamej dohody, no s jasným spoločným cieľom. Hashtagy ako #FreePalestine, #Globalists či #BoycottIsrael sa šíria súčasne v arabčine, angličtine a ďalších európskych jazykoch, čo umožňuje, aby sa rovnaké názory šírili bez ohľadu na jazykové či ideologické bariéry.
Šifrované platformy ako Telegram umožňujú jednoduchú koordináciu medzi radikálnymi skupinami naprieč kontinentmi od neonacistických buniek vo východnej Európe až po islamistické siete v severnej Afrike. Vizuálny obsah, ako sú mémy a videá, sa rýchlo prispôsobuje a šíri, takže rovnaké antisemitské motívy sa objavujú v ľavicových protestných skupinách, krajne pravicových fórach aj islamistických propagandistických médiách často už v priebehu niekoľkých hodín.
Strategické kroky na zastavenie spolupráce extrémistov
Je potrebné určiť jasnú hranicu. Kritika Izraela je oprávnená, no ak sa zmení na démonizáciu, spochybňovanie či popieranie jeho práva na existenciu, to už je antisemitizmus. Ak sa prestane jasne rozlišovať medzi kritikou a nenávisťou, otvára sa cesta k extrémnym postojom, čo sa v súčasnosti v politike aj médiách deje až príliš často.
Najdôležitejšia je vzdelanosť. Iba ten, kto rozumie spojitostiam medzi nacistickou propagandou, sovietskym antisionizmom a dnešnými „antisionistickými“ heslami, dokáže odhaliť vzorce a pretvárku, ktoré sa opakujú desaťročia. Táto historická gramotnosť by sa mala stať pevnou súčasťou školských osnov.
Rovnako dôležitá je aj politická dôslednosť. Mimovládne organizácie, politické strany, cirkvi ani mešity si nemôžu dovoliť dvojitý meter. Antisemitizmus nie je „malý problém“, ktorý je možné tolerovať len preto, že pochádza od spojencov. Tu je nevyhnutné stanoviť nekompromisné pravidlá – bez výnimiek.
Ochrana židovského života nie je prejavom dobrej vôle, ale základná povinnosť štátu. Synagógy, školy a kultúrne centrá si vyžadujú bezpečnostné opatrenia, ktoré budú podporené financovaním, výmenou spravodajských informácií a dôsledným uplatňovaním zákonov. Šetriť v tejto oblasti znamená ohrozovať samotné základy demokracie.
A potom je tu digitálne bojisko. Antisemitizmus sa presunul do online priestoru, kde podnecuje radikalizáciu a násilie. Vlády aj občianska spoločnosť musia reagovať kampaňami proti nenávistným názorom a myšlienkam, detekciou pomocou umelej inteligencie a nekompromisnou spoluprácou s technologickými platformami. Ak tento priestor ponecháme nenávisti, vzdávame sa ho v prospech extrémizmu.
Boj proti antisemitizmu nemôže zostať len prázdnym heslom. Musí sa začať vo vzdelávaní, prejaviť zásadovosťou v politike, zaistiť bezpečnosť v každodennom živote a ukázať rozhodnosť aj v online priestore. Len tak môže Európa dôveryhodne ukázať, že sa skutočne poučila z vlastnej minulosti.
Skúška demokratickej odolnosti
Antisemitizmus nie je len obyčajný predsudok. Je ukazovateľom toho, aká zdravá je demokracia v spoločnosti. Ak ho spoločnosť toleruje, podkopáva dôveru v inštitúcie, posilňuje extrémizmus a vytvára priestor na politicky motivované násilie. Spojenie krajne pravicových, krajne ľavicových a arabsko-islamistických skupín ukazuje, ako sa nenávisť dokáže prispôsobiť a prenikať do politického, náboženského a kultúrneho prostredia.
Skutočnou skúškou demokracie nie je len to, či dokáže ochrániť židovských občanov, hoci to je mimoriadne dôležité. Ale aj to, či je schopná presadiť zákony, udržať politickú súdržnosť a ubrániť princípy otvorenej spoločnosti voči aliancii, ktorá využíva rozdelenie spoločnosti a extrémne postoje ako nástroj vplyvu.
Zhrnutie
Spojenie medzi krajne pravicovým, krajne ľavicovým a arabsko-islamistickým antisemitizmom nie je náhodné. Formovalo sa počas desaťročí, keď sa ideológie vzájomne ovplyvňovali, podnecované propagandou, politickými záujmami a šírením nenávisti v digitálnom priestore. Táto koalícia neohrozuje len židovskú komunitu, ale aj dôveryhodnosť samotných západných demokracií. Aby sme tomu čelili, politici, pedagógovia aj predstavitelia občianskej spoločnosti to musia jasne pomenovať, podložiť faktami a jednoznačne sa od toho dištancovať. Ak nebudeme konať, riskujeme, že sa tento predsudok stane spoločensky prijateľným a dejiny nám už neraz ukázali, že antisemitizmus býva predzvesťou hlbšieho úpadku demokracie. Antisemitizmus je útok na samotné princípy otvorenej spoločnosti. Poraziť ho je skúška, v ktorej si nemôžeme dovoliť zlyhať.
