Zima bude vďaka energopomoci lacnejšia. Štát zachraňuje účty domácností, ale topí rozpočet

Vláda dotuje energie, pretože podľa nej by bez tejto pomoci boli ceny pre mnohých občanov neúnosne vysoké a hrozila by im energetická chudoba. Ako často prezentuje, bez štátnej pomoci by na základe trhových cien účty za plyn, elektrinu a teplo výrazne vzrástli. Ide však o dočasnú pomoc a dá sa povedať, že aj o nejakú formu sociálnej podpory.

Pred Slovenskom však stojí ďalší balík konsolidácie a potreba šetriť verejné financie. Aj napriek nutnosti zvládnuť túto úlohu, kabinet ohlásil, že bude pokračovať v dotovaní energií. Náklady na to by mali v budúcom roku dosiahnuť približne 435 miliónov eur.

Pre odľahčenie tlaku na verejné financie sa ministerka hospodárstva Denisa Saková bude spoliehať nielen na štátny rozpočet, ale aj eurofondy. Podľa jej slov nám Európska komisia prisľúbila pomoc pri hľadaní spôsobov, ako využiť nevyčerpané zdroje určené pre Slovensko.

Saková chce odbremeniť verejné financie

Ministerka hospodárstva sa chce angažovať na európskej pôde. „Akonáhle ukončia v Bruseli letné dovolenky budeme pokračovať v dialógu už koncom augusta. Ak to bude nevyhnutné, budem cestovať každý týždeň do Bruselu a hľadať spôsoby financovania energopomoci, aby sme naše verejné financie čo najviac odbremenili,“ sľubuje Saková.

Garantované ceny pre slovenské domácnosti v tomto roku kryje štát sumou z rozpočtu krajiny na úrovni približne 235 miliónov eur. Vďaka dlhšej zime a chladnejšej jari je však podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť pravdepodobné, že dotácie dosiahnu nakoniec úroveň až 371 miliónov eur.

V budúcom roku pritom mala energopomoc prejsť z plošného dotovania štátom na adresnejší systém. Teraz je však zrejmé, že podporená bude väčšina a na okraji schémy ostane len desatina domácností. Opozícia preto kabinetu vyčíta, že jej pokračovanie je opäť neadresné.

Predseda vlády Robert Fico je presvedčený, že absolútna väčšina slovenských domácností naďalej potrebuje pomoc pri výdavkoch na energie. Tento krok má podľa neho zabrániť zdraženiu o približne 30 percent a zabezpečiť, aby ľudia platili za energie podobné sumy ako v predchádzajúcom roku. 

Akou sumou pomôže štát pri energiách

Ako príklad premiér uvádza, že pri teple v roku 2025 je cena jednej megawatthodiny (MWh) kompenzovanej vládou 139 eur. „Ak by sme nepristúpili v roku 2026 k navrhovanej kompenzácii, cena tepla by vzrástla zo 139 na 180 eur za MWh. Teda o 33 percent, čo je jedna tretina,“ konštatuje Fico.

Pokračuje, že v prípade plynu by vládou kompenzovaná cena v roku 2025 vo výške 63 eur za jednu MWh stúpla o rok na 85 eur, čo je nárast o 34 percent. A pokiaľ ide o elektrinu, ak by nebolo podpísané memorandum medzi ministerstvom hospodárstva a Slovenskými elektrárňami, elektrina by v roku 2026 išla hore o 29 percent, čo by bolo okolo 285,30 namiesto 221,20 eura za MWh.

Dotácie v roku 2026 však budú nákladnejšie než tento rok najmä pre očakávanú vyššiu cenu plynu, ktorá preváži úsporu z obmedzenia podpory na „iba“ 90 percent domácností. „Ak by sa uplatnil stopercentný plošný prístup ako v tomto roku, náklady by dosiahli až 482 miliónov eur,“ konštatujú analytici Rady.

Podľa nich sú do nákladov dotácií započítané nielen tie na krytie rozdielu v cenách komodít, ale aj negatívny vplyv na hospodárenie štátneho SPP a štátnych teplární (MH TH), ktoré na pokyn vlády dotujú ceny na úkor vlastného hospodárenia, respektíve na úkor znižovania budúcich dividend pre štát.

„Obe formy však predstavujú záťaž pre verejné financie. Podľa predbežných oznámení by sa v budúcom roku energodotácie mali hradiť z eurofondov,“ konštatuje Rada s dôvetkom, že to by síce odľahčilo rozpočet verejných financií, zároveň by to však znížilo objem zdrojov určených na investície.

Pokračovanie dotovania energií v takýchto objemoch a naďalej takmer plošným spôsobom preto znamená buď oslabenie investícií do rozvoja krajiny, alebo prispieva k ďalšiemu nárastu verejného dlhu, hodnotia analytici. Vláda napriek tomu s energopomocou ráta aj v roku 2027, kde sa počíta so sumou 250 miliónov eur.

Otázky konsolidácie štátnych financií v budúcom roku sú zatiaľ nezodpovedané. Okrem spomínanej energopomoci na úrovni 435 miliónov, ktorá je výdavkovou položkou, sa zatiaľ nič konkrétnejšie nekomunikovalo.

Štát pritom potrebuje ušetriť viac ako dve miliardy eur a predseda vlády sa už pred časom vyjadril, že na budúcoročnej úspore sa majú rovnakým dielom podieľať štát, firmy a obyvatelia.

Koľko by sme platili za plyn bez štátnej pomoci?

Naskytuje sa preto aj otázka, o koľko by stúpli náklady pre bežnú rodinu v budúcom roku, ak by štát zrušil energopomoc. Napríklad v dome s rozlohou 120 štvorcových metrov s kondenzačným kotlom, ktorý na kúrenie a ohrev vody používa plyn, priemerná spotreba závisí od jeho výkonu, stavu výmenníka tepla a tepelnej izolácie.

Nižšie sú uvedené orientačné hodnoty spotreby plynu za jeden rok. Súčasná cena plynu je 63 eur za MWh a bez energopomoci by podľa premiéra bola na úrovni 85 eur.

Tabuľka: Priemerná spotreba plynu kondenzačných kotlov

Pri aktuálnej cene plynu a spotrebe 15 MWh bude výsledná ročná suma 945 eur. Mesačný účet za plyn je tak 78,75 eura. Bez energopomoci (pri avizovanej cene plynu 85 eur za MWh) by ročná suma predstavovala 1 275 eur, mesačne teda 106,25 eura.

Štát na plyne pri tomto type domu teda pomôže ušetriť 27,50 eura mesačne.

Čo sa týka elektriny, tak jej ročná spotreba sa výrazne líši pri domácnostiach v mestách a na vidieku, a to najmä v dôsledku rozdielnej veľkosti a typu bývania, ako aj spôsobu vykurovania.

V mestách, kde prevažne ľudia bývajú v bytoch, je priemerná ročná spotreba okolo dvoch až troch megawatthodín na domácnosť. Táto spotreba sa vzťahuje najmä na bežné spotrebiče, osvetlenie, varenie, pranie a iné potreby bez elektrického vykurovania.

Na vidieku, kde sú často rodinné domy väčšie a majú napríklad aj hospodárstvo, sa ročná spotreba elektriny aj v dôsledku používania rôznych strojov (čerpadlá, obrábacie stroje a podobne) a zariadení (ohrev vody, vonkajšie osvetlenie, bazén) môže často pohybovať aj medzi štyrmi až šiestimi megawatthodinami.

Podľa údajov Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) je však priemerná ročná spotreba elektriny bez vykurovania približne na úrovni 2,2 MWh. Jej cena sa líši v závislosti od tarify a dodávateľa, ale všeobecne sa pohybuje okolo 221,20 eura za MWh.

Slovenská domácnosť tak v priemere za dotovanú elektrinu zaplatí ročne v tomto roku okolo 486 eur, čo mesačne predstavuje sumu 40,50 eura.

Dlhodobo môže byť táto pomoc neudržateľná

Ak by vláda v budúcom roku 2026 nedotovala cenu elektriny, jej cena by stúpla na úroveň 285,30 eura za MWh. V tomto prípade by cena nedotovanej elektriny stúpla v budúcom roku na približne 628 eur, čo by mesačne znamenalo účet okolo 52 eur – domácnosť by tak platila o 11,50 eura viac.

Sumárne na tomto príklade by slovenská domácnosť bez energopomoci mesačne zaplatila (plyn + elektrina) o 39 eur viac, čo jej z peňaženky ukrojí 468 eur za dvanásť mesiacov.

Napriek tomu, že dotácie pomáhajú domácnostiam vyhnúť sa prudkým zdraženiam a energetickej kríze, majú aj svoje nevýhody. Často z tejto situácie viac profitujú bohatšie domácnosti, ktoré majú vyššiu spotrebu energií.

Udržiavanie takého opatrenia je náročné na verejné financie a dlhodobo sa stáva neudržateľným. Ak teda premiér vníma situáciu tak, že väčšina ľudí potrebuje pomoc s platením účtov za energie, na ktorú štát prispeje jednotlivým domácnostiam desiatkami eur, je namieste položiť si otázku, kam sme sa to dostali.