EÚ chce škrtať v agrosektore. Ako ovplyvní plánovaný rozpočet našich farmárov?

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč (Smer) v utorok varoval pred novým finančným rámcom EÚ plánovaným na roky 2028 až 2035, ktorý ráta so znížením rozpočtu pre poľnohospodárstvo. „Dokonca od nás vylúčili potravinárov, tí sa budú financovať z iných kapitol,“ hovorí.

Šéf agrorezortu považuje za zásadný problém to, že Európska komisia (EK) napriek zvýšeniu rozpočtu o takmer 800 miliárd eur na dva bilióny eur, chce pre poľnohospodárstvo, potravinárstvo a lesníctvo znížiť podporu o 30 percent a pritom plánuje dávať viac peňazí na zbrojenie.

„Toto nie je správne. Je to zlý postoj. My potrebujeme, aby bola EÚ potravinovo sebestačná a bezpečná,“ zdôrazňuje Takáč.

Podľa neho je dôležité o tejto téme diskutovať už teraz, keďže navrhovaný rozpočet môže ohroziť celé odvetvie. „Sektor pôdohospodárstva v novom návrhu rozpočtu pre Spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP) EÚ dostáva o 30 percent menej finančných prostriedkov. Ak by som k tomu pripočítal aj infláciu, tak by sme sa dostali na úroveň až o 40 percent menej,“ dodáva Takáč.

Strop dotácií pre veľkých farmárov

Šéf rezortu poukazuje aj na to, že doteraz malo pôdohospodárstvo v rozpočte EÚ vyčlenené prostriedky samostatne. „V novom návrhu rozpočtu EK navrhuje zlúčiť všetky eurofondy dohromady a vytvoriť jeden balík. Čo však najviac ohrozuje Slovensko spomedzi členských štátov EÚ, je stropovanie priamych platieb na úrovni 100-tisíc eur pre konečného užívateľa,“ hovorí Takáč.

Každý poľnohospodár má podľa ministra svoje opodstatnenie. Či je malý, ekologický, stredný, alebo veľký. Tento návrh však ide proti stredným a veľkým roľníkom, keďže až 89 percent územia na Slovensku obhospodarujú farmári, ktorí majú v správe nad 500 hektárov polí.

„Štruktúrou a rozložením veľkosti fariem sme najohrozenejší v Únii. EK chce drobiť a podporovať len malých farmárov, pritom celý svet ide opačne. Zlučuje sa a pracuje na efektivite,“ dodáva. Tento návrh preto pre veľkostnú štruktúru fariem môže znamenať likvidáciu poľnohospodárstva na Slovensku.

Takáč pripustil, že je ochotný sa s eurokomisárom baviť aj o zastropovaní priamej platby na úrovni 100-tisíc eur pre veľkých poľnohospodárov, skôr ju však vidí ako podporu pri mzdových nákladoch. Toto opatrenie by napríklad mohlo podporiť zamestnanosť v odvetví.

Zastropovanie priamych platieb vníma ako problém aj preto, že slovenskí poľnohospodári ani po 20 rokoch v EÚ nedosiahli 100 percent priemerných platieb, ale oproti starým členom Únie sú len na úrovni približne 82 percent.

Proti pripravovanému rozpočtu sa podľa Takáča budú organizovať aj spoločné stretnutia s ostatnými ministrami v EÚ. „Môžem povedať, že aj iné krajiny budú mať podobný problém. Potrebujeme, aby sme spoločne vytvorili tlak. Toto je zlá cesta, ktorou sa vyberáme,“ myslí si.

Rozpočet EÚ plánuje s výdavkami aj pre Ukrajinu

Slovensko spolu s ďalšími krajinami EÚ preto bude vyvíjať úsilie, aby sa tieto zmeny nepremietli do podoby novej SPP. Minister Takáč preto považuje najbližšie mesiace za kritické pre "ťažké súboje", kde bude potrebné vysvetľovať predstaviteľom EÚ, že poľnohospodárstvo si zaslúži oveľa viac.

Aj v Európskom parlamente sú podľa europoslankyne Kataríny Roth Neveďalovej (Smer) všetci s predstaveným návrhom rozpočtu nespokojní. „EK dávala už niekoľko mesiacov najavo, že v rozpočte budú veľké zmeny v nasledujúcom sedemročnom rozpočte EÚ. To, že to bude až takto katastrofálne, sme nečakali,“ konštatuje europoslankyňa s dôvetkom, že v tomto rozpočte je alokovaných dokonca 90 miliárd eur pre Ukrajinu samostatne. Pritom nie je ani členom EÚ.

Europoslankyňu v navrhovanom rozpočte zaujalo, že Spoločná poľnohospodárska politika spolu s fondmi pre regionálny rozvoj a národnými plánmi partnerstva predstavovali doteraz okolo 65 percent rozpočtu EÚ.

V novom návrhu, ktorý predstavila EK v lete, však toto bude tvoriť len okolo 45 percent. Ušetrené peniaze majú ísť na špeciálny pilier, ktorý hovorí o konkurencieschopnosti Únie. „Tu sa však nenachádza žiadna konkurencieschopnosť, je tam Green Deal a zbrojenie. To sú najväčšie náklady, ktoré EK plánuje na ďalšie sedemročné obdobie,“ uzatvára Roth Neveďalová.