Americká vláda sa dala na nákupy firemných akcií. Za peniaze daňových poplatníkov to nebolí

Hovorilo sa o tom relatívne dlho, akcie spoločnosti Intel strmo rástli a nakoniec sa to skutočne stalo. Donald Trump uzavrel dohodu, ktorou vstúpil americký štát do jednej z najväčších a najznámejších technologických firiem na svete.

Oficiálnym dôvodom bola bezpečnosť, v tomto prípade vládnucu americkú garnitúru trápila čoraz väčšia závislosť amerických firiem a sprostredkovane aj domácností od ázijských polovodičov. Vstup do Intelu tak nebol investičný, ale strategický s ohľadom na „čipovú bezpečnosť“.

Takýto argument možno určite urobiť a obhájiť, aj keď má niekoľko zásadných háčikov, ktoré kritici správne identifikujú a zdôrazňujú. Tým najočividnejším je, že sa podobným argumentom dá obhájiť všeličo a americká vláda by tak mohla nakupovať akcie automobiliek, farmaceutických spoločností, ktoré majú silnú konkurenciu v Európe, výrobcov mobilných telefónov, chladničiek alebo priemyselných firiem.

Iste, všetky porovnania nefungujú do detailu a čipy sú dnes natoľko kľúčovým komponentom, že by sa za nimi dala nakresliť hrubá čierna čiara, aby sa už nič ďalšie nenakupovalo.

Lenže prezident Trump sám povedal, že bude robiť podobné dohody „neustále“. Ostatne, nedávno si Pentagón kúpil podiel v spoločnosti MP Materials, najväčšom americkom ťažiarovi, v ktorom sa tak štát stal najväčším akcionárom. Otvorila sa teda Pandorina skrinka, pri ktorej bude teraz záležať len na tom, ako bude americký prezident strategicky premýšľať a aké budú mať firmy vzťahy vo Washingtone. Mať za spoluvlastníka americký štát môže byť pre veľa z nich veľmi výhodné strategické rozhodnutie.

Lenže hneď druhým problémom je, že sa podiely nakupujú z peňazí amerických daňových poplatníkov, respektíve na dlh. A na rozdiel od súkromného vlastníctva to štátne nevie viesť k efektivite, čo je historicky preukázateľné. Amtrak, General Motors a ďalšie firmy z histórie by mohli rozprávať. Pokiaľ sa Intelu nebude dariť, môžu Američania očakávať, že sa bude z ich peňaženiek zachraňovať.

Hlavným problémom je spojenie oboch predchádzajúcich problémov dohromady. Kam až v „strategických“ nákupoch môže Trump dôjsť? Kúsok Tesly? Čo keď zdražejú potraviny vo Walmarte a bude strategické si ho kúsok kúpiť, aby sa s tým urobil poriadok?

Je to stále ešte americký kapitalizmus alebo sa posúvame k tomu, s čím sme mali v Československu v extrémnej verzii nedobrú skúsenosť? A keď je to za peniaze daňových poplatníkov, prečo si nekúpiť aj nejaké tie mediálne spoločnosti, aby vysielali „lepšie“ programy?

Znie to úsmevne, ale Pandorina skrinka sa otvorila a navyše v Bielom dome sedí Donald Trump s takmer nekonečnou peňaženkou.