Záchranná služba na hrane zákonnosti? Štyri stanice dostali sporné poverenie

Spor sa týka štyroch staníc záchrannej služby, ktorým v auguste 2025 končí šesťročná licencia. Minister zdravotníctva sa rozhodol poveriť ich ďalšou prevádzkou tú istú spoločnosť, ktorá ich spravovala doteraz.

No rozhodnutie prichádza v čase, keď platí nový zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorý to výslovne zakazuje.

Avšak pekne od začiatku. V roku 2019 ministerstvo zdravotníctva rozdelilo licencie na záchrannú zdravotnú službu na základe siete staníc definovanej vtedy platnou vyhláškou. Staníc bolo 321 a povolenia sa vydávali na obdobie šiestich rokov. Táto lehota sa teraz napĺňa, čo znamená, že niektorým poskytovateľom končí zmluvný vzťah so štátom.

Nový zákon a sankcionovaná firma

Presne to nastáva v prípade štyroch staníc v mestách Galanta, Pezinok, Brezová pod Bradlom a Trenčín. Ich povolenia zanikajú k 28. augustu 2025. Minister Kamil Šaško sa rozhodol, že tieto stanice budú dočasne naďalej spravovať tie isté tímy zo spoločnosti LSE - Life Star Emergency, s.r.o., Limbach.

Týmto krokom chcel zabezpečiť, aby v dotknutých regiónoch nedošlo k prerušeniu poskytovania urgentnej pomoci.

Rozhodnutie ministra by za bežných okolností nevyvolalo pochybnosti. Situácia je však iná, pretože od júla 2025 vstúpila do platnosti novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Nové pravidlá výslovne zakazujú, aby licenciu získala spoločnosť, ktorá bola v posledných piatich rokoch sankcionovaná za porušovanie pracovného práva.

Zásadný problém spočíva v tom, že firmu LSE - Life Star Emergency právoplatne postihol Národný inšpektorát práce. Podľa verejného registra firma nechávala záchranárov slúžiť aj 96 hodín bez prestávky a opakovane ich nezaregistrovala do Sociálnej poisťovne. Inšpektori to vyhodnotili ako závažné porušenie zákona.

Tieto zistenia sa priamo dotýkajú zákonnej podmienky, ktorú spoločnosť nesplnila. Napriek tomu dostala dočasné poverenie na ďalšiu prevádzku.

Minister Kamil Šaško svoje rozhodnutie obhajuje argumentom nevyhnutnosti. Tvrdí, že išlo o mimoriadnu situáciu, ktorú bolo potrebné operatívne vyriešiť. Bez okamžitého zásahu by mohlo dôjsť k výpadku záchranných služieb v štyroch okresoch. V praxi však ide o porušenie zákona, ktorý už neumožňuje udeliť poverenie subjektu so sankciami. Viacerí právnici upozorňujú, že takýto akt sa môže považovať za nulitný, teda neplatný už od momentu svojho vydania.

Nová sieť a náhle zrušenie tendra

Kým na jednej strane ide o sporný zásah, na druhej strane paralelne prebiehali ďalšie kľúčové zmeny v systéme.

V máji tohto roku vstúpila do platnosti nová vyhláška ministerstva zdravotníctva, ktorá rozšírila a aktualizovala mapu staníc záchrannej zdravotnej služby. Ich počet sa zvýšil na 344 a súčasťou systému sa stali nové typy ambulancií aj nové pravidlá fungovania. Šéf rezortu Šaško vydal poverenie na stanicu, ktorú už vyhláška od dňa poverenia pokračovať, teda od 29. septembra 2025, nepozná. Ide o Brezovú pod Bradlom.

Na jar 2025 bolo vyhlásené výberové konanie na základe tejto novej siete. Cieľom bolo prerozdeliť 351 staníc podľa aktuálnych pravidiel. Tender sa však v auguste náhle zrušil. Rezort zdravotníctva svoje rozhodnutie odôvodnil právnou neistotou.

Krátko predtým podal demisiu aj riaditeľ operačného strediska Marián Povolný, čo ešte viac posilnilo podozrenia, že v pozadí stoja politické rozhodnutia, a nie odborné dôvody.

Politika namiesto pravidiel

Opozícia na tieto kroky reagovala obvineniami z klientelizmu a pripisovala ich vplyvu strany Hlas. Kritici tvrdia, že štát sa pri výbere poskytovateľov neriadi verejným záujmom, ale ekonomickými väzbami.

Návrh na odvolanie ministra síce v parlamente neprešiel, no téma zostala otvorená a v spoločnosti pretrváva otázka, či je systém nastavený spravodlivo.

Z hľadiska technického rozloženia siete ide o zásadné rozhodnutie. Vrtuľníkové ambulancie boli rozmiestnené tak, aby pokryli celé územie Slovenska. Rýchla lekárska pomoc s intenzívnou jednotkou bola pridelená hlavným nemocniciam. Pozemná záchranka sa rozšírila do okresov, kde bola dlhodobo poddimenzovaná. Ambulancie špecializovanej prepravy dostali priestor na to, aby sa záchranári mohli sústrediť na skutočne urgentné zásahy.

Tieto opatrenia by však stratili význam, ak sa v praxi budú uplatňovať staré a neplatné pravidlá. Ministerstvo síce pripravilo novú sieť aj sprísnilo zákonné podmienky, no v kľúčovom momente sa rozhodlo konať podľa starých predpisov. Tým vytvorilo rozpor medzi legislatívnym rámcom a politickou realitou.

Precedens s ďalekosiahlymi dôsledkami

Rozhodnutie poveriť firmu so sankciou sa môže považovať za porušenie zákona, no zároveň aj za precedens. Ak raz štát urobí výnimku zo zákona, bude ťažké v budúcnosti zabrániť tomu, aby rovnaké výnimky nežiadali aj iné spoločnosti. Dôsledkom môže byť strata dôvery v celý výberový proces a vznik vlečúcich sa súdnych sporov.

Možno konštatovať, že slovenský systém urgentnej starostlivosti sa týmto rozhodnutím dostáva na hranicu medzi zákonnosťou a politickou improvizáciou. Na jednej strane má k dispozícii aktualizovanú sieť, premyslený model a sprísnený zákon. Na strane druhej vidíme rozhodnutia, ktoré tento rámec obchádzajú.

Pacienti však nepotrebujú výnimky ani krízový manažment. Potrebujú predvídateľný, zákonný a spoľahlivý systém, ktorý funguje bez ohľadu na to, kto je práve ministrom. Hľadajú istotu, že keď budú potrebovať pomoc, tak príde rýchlo, odborne a zákonne.

Kým sa výberové konania neobnovia v súlade s platným právnym rámcom, zostane celý systém v stave neistoty. Reforma, ktorá mala zlepšiť dostupnosť záchrannej služby, sa môže zmeniť na príklad právneho chaosu a mocenského boja o vplyv.