Ženy Pod parou nedosiahli na mužský Chľast

Najväčším problémom filmov sú scenáre. Jednou z ciest, ako staviť na istotu, je remake úspešného zahraničného filmu s vlastnými hercami a v domácom prostredí. Niekedy je rekonštrukcia presná - záber po zábere, niekedy je to o niečo voľnejšie. Možno si pamätáte film Známi neznámi, v ktorom sa priatelia pri večeri rozhodli vzájomne si sprístupniť svoju mobilnú komunikáciu. Podľa talianskej predlohy vzniklo viac ako desať verzií v rôznych krajinách.

Dánsky film Chľast scenáristu a režiséra Thomasa Vinterberga zbieral ceny na festivaloch a mal aj divácky úspech. Príbeh štyroch učiteľov, ktorí na vlastnej koži skúšajú teóriu, podľa ktorej človeku na optimálne fungovanie treba pol promile alkoholu v krvi, aby bol silný. Skúmal fenomén pitia a spôsob, akým ovplyvňuje naše životy. A tomuto východisku na Slovensku veľmi dobre rozumieme.

Podľa tejto predlohy vznikol film Pod parou s niekoľkými zmenami. Namiesto učiteľov máme učiteľky. Kým mužom viac veríme, že na uvoľnenie a komunikáciu alkohol potrebujú, ženy fungujú inak. (A inak sa na opité ženy pozerá.) Ale dobre.

Problém mám s kastingom. Nie je úplne jasné, čo spája matku troch malých detí, tridsiatničku, ktorej odchádza vlak, štyridsiatničku s manželskou krízou a zlomenú ženu pred dôchodkom. Vekový a problémový rozptyl je priveľký, každá rieši niečo úplne iné. Možno preto niekedy len sledujeme štvoricu popíjajúcich žien.

A keďže je lepšie mať 15 miliónov divákov ako päť, producent Rudolf Biermann sa rozhodol pre česko-slovenský projekt – dve učiteľky sú z Česka a dve sú Slovenky. Neviem síce, či je možné, aby v škole (okrem učiteľov jazykov) pôsobil niekto, kto neovláda reč danej krajiny alebo sa zmôže na nejakú „českoslovenčinu“, ale film to znova rozbíja.

Nepomáha mu ani to, že sa odohráva v krásnom prostredí južnej Moravy a v dizajnérskych interiéroch. Nejako menej hrdinkám veríme ten splín. Zo všetkého najviac mi však prekážal sentiment a urozprávanosť. Akoby tvorcovia úplne neverili sile predlohy. Navyše divák nie je idiot a nepotrebuje, aby mu všetko vysvetlili - a nie raz, ale pre istotu opakovane.

Za pozitívum považujem výkon Zuzany Bydžovskej a Hany Vagnerovej, vďaka ktorým zažijeme niekoľko naozaj silných momentov.

Filmy Thomasa Vinterberga sú presné, reálne a ľahké. Netrčí z nich kalkulácia, product placement a ich realite veríme. Film Pod parou nie je zlý, pretože je dobrá predloha. V tomto prípade však jednoznačne odporúčam dánsky originál.