Pellegrini na oslavách SNP: Sociálne siete sú galaprehliadkou nenávisti, šírte toleranciu a úctu

Organizáciu osláv zabezpečilo Ministerstvo obrany SR v spolupráci s Úradom vlády SR a ďalšími rezortmi. Vláda na tento účel vyčlenila viac než 630-tisíc eur.

V Banskej Bystrici v piatok povýšili štyroch vojnových veteránov do hodnosti plukovníka. Ide o Vladimíra Strmeňa, Branislava Tvarožka, Antona Lováska a Karola Kunu in memoriam. Výložky a dekréty o povýšení im odovzdali minister obrany Robert Kaliňák (Smer) a prezident Peter Pellegrini.

Od roku 1992 je 29. august – deň vypuknutia povstania – na základe zákona štátnym sviatkom Slovenskej republiky.

Pripomenutie si hrdinstva a odporu

Slovenské národné povstanie, ktoré si každoročne pripomíname 29. augusta, patrí medzi kľúčové udalosti našich moderných dejín. Nebolo iba vojenským odporom proti nacistickému Nemecku a jeho domácim podporovateľom. Predstavovalo jasný prejav túžby po slobode, demokracii a návrate Slovenska do európskeho spoločenstva národov.

Do bojov sa zapojilo približne 60-tisíc slovenských vojakov, 12- až 18-tisíc partizánov, ale aj príslušníci československej zahraničnej armády. Spolu s nimi bojovali predstavitelia viac než tridsiatich národov a národností Európy.

Po roku 1939 sa Slovensko stalo satelitom nacistického Nemecka. Režim vtedajšieho Slovenského štátu niesol autoritatívne prvky a podliehal nemeckému vplyvu. V spoločnosti však postupne silnelo presvedčenie, že táto cesta nie je správna a že národ potrebuje vlastný, slobodný priestor.

Vytváral sa preto domáci odboj, v ktorom stáli na čele najmä dôstojníci slovenskej armády, partizánske skupiny a ilegálne organizácie. V roku 1943 vznikla ilegálna Slovenská národná rada, ktorá prijala takzvanú Vianočnú dohodu.

Jej jadrom bola myšlienka aktívneho odporu voči nemeckej okupácii a súčasne aj voči kolaborujúcej slovenskej vláde vedenej prezidentom Jozefom Tisom. Prípravy ozbrojeného vystúpenia sa od mája 1944 sústredili do rúk skupiny dôstojníkov slovenskej armády na čele s podplukovníkom generálneho štábu Jánom Golianom.

Počítalo sa s dvoma možnosťami – ideálnou koordináciou povstania so Sovietskym zväzom alebo s núdzovým scenárom, v ktorom by sa odpor vyhlásil v prípade priamej nemeckej okupácie Slovenska. Dňa 29. augusta 1944 povstanie vypuklo ako reakcia na vstup nemeckých vojsk na naše územie.

Minister obrany generál Ferdinand Čatloš vo svojom rozhlasovom prejave potvrdil ich prienik a v okolí Žiliny vypukli prvé ozbrojené zrážky. Krátko po 20. hodine vydal Golian známe heslo „Začnite s vysťahovaním!“, ktorým sa oficiálne začalo povstanie.

Už o deň neskôr sa povstalci stiahli do Strečnianskej tiesňavy, kde organizovali obranné línie pod vedením Jozefa Dobrovodského, Emila Perka a veliteľa partizánskej brigády M. R. Štefánika Petra Alexejeviča Velička. Súčasne vystúpil prezident Tiso s prejavom, v ktorom povstanie odsúdil a podporil nemeckú okupáciu.

Zapojili sa desiatky okresov

Centrom diania sa stala Banská Bystrica. Povstalci – vojaci, partizáni, ale aj civilisti – dokázali v krátkom čase ovládnuť veľkú časť stredného Slovenska. Ich cieľom nebolo iba oslobodenie Slovenska, ale aj obnova spoločného štátu so slobodnou Československou republikou a zapojenie sa do boja po boku spojencov.

Územie ovládané povstalcami zahŕňalo vyše 30 okresov s rozlohou približne 20-tisíc štvorcových kilometrov a 1,7 milióna obyvateľov. Rozprestieralo sa najmä na strednom Slovensku, hornom Ponitrí a Spiši.

V októbri 1944 spustili nemecké jednotky rozsiahlu ofenzívu. Postupne padli Detva (22. októbra), Zvolen (26. októbra) a 27. októbra obsadili Nemci Banskú Bystricu. Veliteľ povstaleckých vojsk generál Rudolf Viest nariadil ústup do hôr a povstanie sa zmenilo na partizánsky boj.

Napriek hrdinskému odporu sa mnohí predstavitelia povstania dostali do nemeckého zajatia. Generál Viest i podplukovník Golian boli po výsluchoch gestapom popravení. Následkom SNP bol aj krutý teror – masové vraždy v Kremničke a Nemeckej či vypálenie obcí Kľak a Ostrý Grúň.

Aj keď povstalecké vojská čelili obrovskej presile, vzdorovali takmer dva mesiace. Po dobytí Banskej Bystrice mnohí pokračovali v partizánskom odpore až do oslobodenia Slovenska na jar 1945.

K významným osobnostiam SNP patril Imrich Karvaš, guvernér Slovenskej národnej banky, ktorý zabezpečil finančné krytie povstania. Na jeho príkaz bolo v marci 1944 deponovaných viac než tri miliardy slovenských korún do filiálok v Banskej Bystrici, Ružomberku a Žiline.

Významnú úlohu zohrali aj ženy. Mnohé pôsobili ako spojky, zabezpečovali zásobovanie alebo sa aktívne zúčastnili bojov. Medzi známe predstaviteľky patrili Chaviva Reiková, Beatrix Pospíšilová Čelková (Trixi), Hela Volanská, Božena Palacková a Viera Stehlíková.

V Slovenskom národnom povstaní bojovalo vyše tridsať národností, medzi nimi približne 250 Poliakov. Pôsobili v partizánskych jednotkách, v povstaleckej armáde aj ako spojári či zdravotníci. Samostatná poľská jednotka síce nevznikla, no ich prínos ocenilo aj velenie povstaleckej armády v Banskej Bystrici, ktoré v októbri 1944 vyzvalo Poliakov do spoločného boja „za vašu a našu slobodu“.

Podľa historikov pôsobili najmä v zmiešaných oddieloch pod slovenským alebo sovietskym velením, pričom časť pochádzala zo Spiša a Oravy a ďalší prichádzali z Poľska cez prihraničné oblasti. Spolupráca slovenského a poľského odboja mala tradíciu už pred povstaním, čo dokazujú aj kuriérske trasy spájajúce Nowy Sącz cez Spiš a Gemer až do Budapešti.

Oslavy sa konali po celom Slovensku

Udalosti spred 81 rokov si pripomenul aj Košický samosprávny kraj, a to v areáli Pamätníka víťazstva v Dargovskom priesmyku. Program sa začal ráno tradičným Pochodom vďaky z viacerých obcí s cieľom pri pamätníku.

V Sieni bojovej slávy otvorili výstavu Expozícia Dargov, nechýbal pietny akt kladenia vencov. Návštevníkov čakali aj sprievodné podujatia – ukážky vojenskej techniky a historických táborov, bábkové divadlo, tvorivé dielne či aktivity pre rodiny s deťmi. Účasť prisľúbila skupina Peter Bič Project.

Predseda kraja Rastislav Trnka zdôraznil, že SNP je aj po viac než osemdesiatich rokoch pripomienkou hodnoty jednoty a schopnosti národa postaviť sa v rozhodujúcich chvíľach na stranu pravdy.

Niektoré mestá organizovali zhromaždenia už vo štvrtok. Kladením vencov k Pamätníku víťazstva si SNP pripomenuli v Nitre. Okrem predstaviteľov štátnej správy a samosprávy sa na pietnom akte zúčastnili aj členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, príslušníci Ozbrojených síl SR a predstavitelia politických strán i nitrianskych univerzít.

Deň pred štátnym sviatkom sa pridali aj Liptovský Mikuláš, Trnava, Lučenec, Piešťany či Ružomberok, kde primátor Ľubomír Kubáň ocenil 103-ročného priameho účastníka bojov o Revúcku dolinu Antona Bajdíka. Okrem Ceny primátora mesta Ružomberok dostal aj najvyššie ocenenie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov - Zlatú medailu M. R. Štefánika, ktorú mu odovzdal tajomník Ústredného výboru zväzu Zdenko Marton.

Prezident Pellegrini varoval pred rastúcou nenávisťou v spoločnosti

Prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini počas príhovoru pri 81. výročí Slovenského národného povstania upozornil na nebezpečenstvo stupňujúcej sa nenávisti v spoločnosti. Obrátil sa najmä na tých, ktorí svojimi každodennými postojmi a slovami, možno aj nevedomky, prispievajú k jej šíreniu. Vyzval ich, aby sa zastavili a zamysleli.

Ako kontrast k dnešnej atmosfére pripomenul obdobie Povstania, keď sa Slovensko dokázalo zomknúť. „Na jednej strane stáli ľudia s odlišnými názormi a životnými skúsenosťami – demokrat vedľa komunistu, vojak s partizánom, roľník vedľa mestského obyvateľa. Všetkých spájala túžba po slobode a demokracii,“ zdôraznil prezident.

Podľa jeho slov sa dnes zo spoločenského života vytráca nielen jednota, ale aj základná tolerancia a úcta. Sociálne siete označil za „galaprehliadku nenávisti“, ktorú neraz preberajú aj médiá. Tie podľa neho namiesto zmierňovania napätia často prispievajú k jeho ďalšiemu zvyšovaniu.

Prezident zároveň varoval pred hrozbou, že slovné útoky môžu prerásť do fyzického násilia. Pripomenul aj nedávny atentát na predsedu vlády ako tragickú skúsenosť, ktorá by mala zostať mementom pre celé Slovensko.

Obrátil sa na verejnosť i politikov s výzvou, aby nezneužívali šírenie nenávisti na osobný alebo politický prospech. „Politika nemôže byť súťažou v urážkach a v porušovaní základnej slušnosti,“ povedal. Rovnako apeloval aj na médiá, aby sa vrátili k hodnotám, ktoré sú základom ich dôveryhodnosti.

Na záver sa prezident poďakoval hrdinom Slovenského národného povstania za ich odvahu a obetu. Zdôraznil, že ich odkaz je záväzkom pre súčasné i budúce generácie. „Fašizmus nesmie mať miesto v našej spoločnosti – nech by sa skrýval za akúkoľvek podobu či slovník,“ uzavrel Pellegrini.

Pre médiá sa vyjadrila aj bývalá prezidentka Zuzana Čaputová. "SNP je dôležité aj preto, že je to jedna z mála historických udalostí, kde máme väčšinovú zhodu v spoločnosti, že je to niečo dobré, pozitívne a čo je zdrojom našej spoločnej hrdosti,“ skonštatovala.

Politici a hnutia hovoria o paralelách

Slovenské národné povstanie patrilo medzi najväčšie ozbrojené vystúpenia proti nacizmu v celej Európe. Slováci dali jasne najavo, že nie sú národom kolaborantov.

Odkaz SNP zostáva aktuálny aj dnes. Učí nás, že sloboda a demokracia nie sú samozrejmosťou – treba ich chrániť, pestovať a odovzdávať ďalej. Povstanie nám zároveň pripomína odvahu tých, ktorí obetovali svoje životy, aby sme my mohli žiť v mieri a dôstojnosti.

Premiér Robert Fico pri príležitosti 81. výročia SNP vyhlásil, že fašizmus a nacizmus neboli po vojne potrestané, iba sa počas studenej vojny skryli. Aj preto sa dnes podľa neho opäť otvárajú témy vojny a napätia medzi Východom a Západom.

Zdôraznil potrebu mierovej politiky a rešpektovania medzinárodného práva. Pripomenul, že SNP bolo slovenské, suverénne a veľkolepé. Slovensko si podľa neho uvedomuje, odkiaľ prišla sloboda, a nezabúda na obete národov bývalého Sovietskeho zväzu.

Predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas) varoval pred rastúcim extrémizmom, antisemitizmom a zľahčovaním zločinov fašizmu. Zdôraznil, že sloboda nie je samozrejmá a treba ju chrániť ako dedičstvo, ktoré vybojovali predchádzajúce generácie.

Raši upozornil na nebezpečný slovník politikov aj agresivitu na sociálnych sieťach, ktoré môžu rozdeliť národ. Podľa neho je odkaz SNP dôkazom, že odvaha a súdržnosť dokážu priviesť ľudí k slobode aj v čase najťažších skúšok.

Na prekonanie rozdelenia a hľadanie spoločného dobra poukazujú aj kresťanskí demokrati. „Aj dnes mnohí cítia, že krajina stojí na rázcestí – čelíme hrozbe ekonomického úpadku i oslabovania demokratických princípov. Dnes sú síce príčiny odlišné od tých spred osemdesiatich rokov, no následky môžu byť rovnako vážne a rozhodujúce pre život budúcich generácií,“ zdôrazňuje KDH.

Poznamenáva, že aj keď ľudí chceli komunisti počas desaťročí presvedčiť o výhradne svojich zásluhách, faktom je, že na Povstaní sa v skutočnosti zúčastnilo a aktívne ho riadilo široké spektrum zástupcov rôznych vrstiev, nielen komunistov, ale aj kresťanov, kňazov, dokonca aj spolupracovníkov vtedajšej moci. "A bolo podporované aj západným odbojom, nielen východnou armádou,“ podotýka hnutie.

Matovičovo Slovensko zas zdôrazňuje, že výročie SNP nemá byť len formálnym pripomenutím minulosti, ale výzvou pre prítomnosť. „Nesmieme pripustiť likvidáciu nezávislých inštitúcií. Boj proti korupcii a beztrestnosti mocných musí byť základom štátu. Tak ako v SNP spojili sily rôzne skupiny obyvateľstva, aj dnes musíme hľadať spoločné riešenia pre Slovensko,“ dodáva líder hnutia Igor Matovič.

Výročie podľa SNS pripomína Slovákom dlh voči predošlým generáciám. „Voči našim predkom – dedom a pradedom – vieme tento morálny dlh splácať neustálou prácou a vytrvalým presadzovaním hodnôt, ako sú láska a najmä zodpovednosť voči budúcim generáciám, aj keď neraz dostávame späť tvrdé údery,“ konštatujú národniari.

Progresívne Slovensko zdôrazňuje, že slobodu a demokraciu treba chrániť denne, pretože nie sú samozrejmosťou. Podpredseda parlamentu Martin Dubéci pripomenul, že dnešné hodnoty sú výsledkom obetí minulých generácií, a vyzdvihol aj úlohu novinárov pri obrane demokracie.

Šéf progresívcov Michal Šimečka nešetril kritikou pri hodnotení toho, čo zaznelo v rámci prejavov. "Citovať pri dnešnom výročí Hitlera, alebo si vybavovať účty s influencermi, je neuveriteľne prízemné. Dnešok má patriť hrdinom a obetiam SNP, našim predkom, ktorí sa nebáli postaviť fašizmu v boji za slobodu," píše na sociálnej sieti.

A tvrdé slova na adresu svojho bývalého straníckeho šéfa vyslovil aj minister investícií Samuel Migaľ. "Prezident Pellegrini sa dnes v Banskej Bystrici postavil do role moralistu a kázal o nenávisti, pokore a hrdinstve. No jeho slová znejú falošne, keďže sa on sám správa presne opačne, ako káže," konštatuje v statuse na Facebooku.

(tasr)