Na svätého Mikuláša si pripomíname štedrosť ranokresťanského biskupa

Svätý Mikuláš, známy aj ako Mikuláš z Myry, sa narodil v roku 270 po Kr. v meste Patara v južnej Anatólii. Pochádzal z bohatej gréckej rodiny a podľa legendy študoval v egyptskej Alexandrii. Cestou z tohto mesta do Myry (dnes Demre v Turecku) zachránil muža, ktorý padol cez palubu. Aj z toho dôvodu je sv. Mikuláš patrónom námorníkov, okrem mnohých iných.

Mikuláš sa neskôr stal biskupom v Myre a bol jednou z obetí perzekúcie kresťanov v Rímskej ríši za cisára Diokleciána. Hovorí sa, že ho väznili, aj mučili. Oslobodili ho až na rozkaz ďalšieho cisára Konštantína Veľkého.

V roku 325 sa údajne zúčastnil na Nicejskom koncile ako tvrdý oponent arianizmu. Či tam skutočne bol, sa presne nevie. Rôznia sa aj informácie o jeho smrti. Predpokladá sa, že zomrel 6. decembra v roku 345 alebo 352 v Myre. O necelé dve storočia neskôr sa už objavuje jeho kult a zasväcujú sa mu kostoly.

O daroch a zázrakoch

Najznámejší počin sv. Mikuláša je spojený s legendou o záchrane trojice dievčat. Boli to dcéry pobožného a bohatého muža, ktorý prišiel o väčšinu majetku. Svojim dcéram nemohol zabezpečiť veno na vydaj a hrozilo, že sa z dievčat stanú prostitútky.

Mikuláš sa rozhodol rodine pomôcť a jednu noc tajne vhodil cez okno ich domu mešec plný zlatých mincí. Keď to ráno ich otec našiel, potešil sa a svoju prvú dcéru hneď vydal. Po tejto svadbe sa situácia zopakovala a Mikuláš prehodil oknom druhý mešec pre strednú dcéru.

Tretí raz sa otec dcér rozhodol, že si na tajomného dobrodeja počká. Bdel pri okne minimálne dve noci a Mikuláša prichytil pri vhadzovaní tretieho mešca. Otec padol na kolená a z celej duše mu ďakoval, Mikuláš mu však prikázal, aby o jeho daroch nikomu nepovedal.

Tak hovorí dielo Michaela Archimandrita z 9. storočia. Je to zrejme najstaršie a najcelistvejšie zachované dielo o živote sv. Mikuláša. Prirodzene sa objavujú varianty legendy – niekde sa napríklad dočítate, že Mikuláš spomínaný mešec neprehodil oknom, ale vhodil do komína, pričom následne pristál v sušiacej sa ponožke.

Iný príbeh hovorí o tom, ako Mikuláš zachránil trojicu mužov pred popravou. Tí boli nevinní a obvinil ich podplatený sudca. Svätec tesne pred vykonaním popravy zakročil a muži ostali žiť. Neskoršie príbehy niekedy prelínajú príbehy s dcérami a mužmi dohromady, prípadne sa pridáva príbeh o záchrane trojice generálov.

Zvyky a tradície

Kult sv. Mikuláša sa rýchlo rozšíril po ranostredovekom svete. Jeho vplyv bol významný v Taliansku, kam v 11. storočí preniesli jeho ostatky do mesta Bari, či v západnej Európe. Jeho ostatky distribuovali ako sväté relikvie a dostali sa vraj až do Írska. Gréci ho hlavne uctievali ako patróna námorníkov a Grécka ako takého, či dokonca ako Pána mora, pokresťančenej verzie Poseidóna.

Na Slovensku sa sviatok svätého Mikuláša spája s obdarúvaním detí, čo je v spojitosti s s jeho najznámejším príbehom, ale aj s uzatváraním obchodov a bohatstvom. Niekde ho považovali za patróna šťastného manželstva, inde verili, že nosí deti a pomáha rodičkám v úzkych.

U nás sú zaužívané takzvané Mikulášske obchôdzky, ktoré boli hlavne mestským zvykom. Podľa etnologičky Kataríny Nádaskej ich najskôr rozvíjala najmä šľachta. Na dedinách sa rozmohli až v 19. storočí, pričom po boku Mikuláša sa začali objavovať jeho pomocníci – anjel a čert.

Význam sv. Mikuláša dávno presiahol hranice Európy – z holandského kultu tohto svätca (známeho ako Sinterklaas) sa na americkom kontinente vytvoril Santa Claus. Ten však stratil tradičný Mikulášov biskupský vzhľad a prvý raz ho dokonca vyobrazili ako írskeho námorníka.