Demokracia nie je odpoveď na všetko

Erik Ritter von Kuehnelt-Leddihn patrí medzi menej známych politických mysliteľov 20. storočia. Je častejšie citovaný než skutočne čítaný. Tento výstredný katolícky aristokrat, polyglot, ktorý sám seba nazýval „extrémnym konzervatívcom“, odvážne obhajoval monarchiu, hierarchiu a tradície v ére, keď svet oslavoval demokraciu a rovnosť. Jeho životné dielo Sloboda alebo rovnosť z roku 1952 dnes pôsobí menej ako nostalgická spomienka na starú Európu a viac ako znepokojivo aktuálny obraz súčasnosti.

Kuehnelt-Leddihn vo svojej knihe prináša modernému človeku šokujúcu a kacírsku myšlienku: že demokracia, najmä tá rovnostárska, v skutočnosti ohrozuje slobodu. Podľa neho snaha odstrániť spoločenské rozdiely, zjednotiť hodnoty a vyzdvihnúť „priemerného človeka“ nevedie k väčšej slobode, ale k uniformite, nátlaku a napokon k totalite. Tvrdil, že skutočná sloboda sa najlepšie zachová v spoločnostiach, ktoré tolerujú nerovnosť nie ako chybu systému, ale ako podmienku skutočnej rozmanitosti.

V čase, keď svoje názory vyslovoval, ho mnohí označovali za tvrdohlavého reakcionára. Dnes však jeho slová znejú ako proroctvo, ktoré sa napĺňa. Liberálne demokracie sú čoraz viac rozdelené, inštitúcie sa ohýbajú pod tlakom populizmu a politika identity sa šíri ako ideologická dogma. Práve v takomto prostredí sa jeho varovania zdajú prekvapivo vizionárske. Upozorňoval na paradox, že snaha o nastolenie rovnosti môže v konečnom dôsledku potlačiť rozmanitosť, ktorá je nevyhnutná pre slobodu. A práve tento paradox dnes vidíme všade - od akademickej pôdy až po štátne úrady.

O storočie skôr

Kuehnelt-Leddihn sa narodil v roku 1909 v Rakúsko-Uhorsku a počas života zažil pád monarchie, nástup fašizmu a komunizmu, aj víťazstvo liberálnej demokracie pod vedením Ameriky. Dvadsiate storočie však nevnímal ako pokrokovú cestu, ale ako pomalý sklz do stavu, ktorý Tocqueville nazval „jemnou tyraniou“, teda stavu, v ktorom slobodu nedusí násilie, ale byrokracia, tlak verejnej mienky a morálny relativizmus, ktorý je presadzovaný ako jediná správna norma.

Kniha Sloboda alebo rovnosť nie je suchou filozofickou štúdiou, ale živou, miestami až provokatívnou polemikou. Kuehnelt-Leddihn v nej spája históriu, ostré výroky a osobité pohľady, aby ukázal, ako sa moderné demokracie vzdialili od skutočnej slobody. Porovnáva rozmanitý a decentralizovaný svet monarchickej Európy s dnešnými demokratickými štátmi, ktoré podľa neho trpia ideologickou uniformitou. Tvrdí, že stredoveké kresťanstvo so svojimi cechmi, stavmi a samostatnými právomocami obcí a regiónov poskytovalo jednotlivcom aj komunitám viac priestoru na slobodný život ako moderné režimy 20. storočia, ktoré sa snažili všetko zjednotiť pod jednu ideológiu.

Je pravda, že jeho obraz stredovekej Európy pôsobí trochu romanticky. No jeho hlbšia myšlienka, že politická rovnosť často slúži ako zámienka na vytváranie nových mocenských vrstiev, je dnes mimoriadne aktuálna. Moderné liberálne demokracie sa síce tvária ako neutrálne, v skutočnosti však presadzujú konkrétne morálne a kultúrne hodnoty. Robia to cez zákony, médiá, tlak verejnej mienky a dodržiavanie predpisov zo strany spoločností. Výsledkom nie je sloboda v klasickom zmysle, ale to, čo Kuehnelt-Leddihn nazval diktatúrou väčšiny alebo - ešte horšie - jej samozvaných hovorcov.

Tyrania rovnakosti

Kuehnelt-Leddihn mal silné výhrady voči nacionalizmu a politike založenej na masách. Francúzsku revolúciu považoval za začiatok moderného neliberálneho myslenia nie preto, že zvrhla monarchiu, ale pre nastolenie myšlienky, že moc je legitímna len vtedy, ak vychádza z kolektívnej vôle ľudu. Tvrdil, že od Robespierra až po Hitlera tento kult ľudu nevyhnutne viedol k teroru. Americká republika sa podľa neho tomuto trendu dokázala brániť aspoň istý čas vďaka ústavným obmedzeniam, federalizmu a právnym normám inšpirovaným britským právom.

Obával sa však, že aj americká demokracia nakoniec podľahne rovnakému tlaku na zjednotenie. Zdá sa, že jeho obavy boli opodstatnené. Republika, ktorú opísal Tocqueville, sa premenila na bojisko kultúrnej vojny, kde sa rozmanitosť názorov nevníma ako prednosť, ale ako hrozba. Byrokracia, aktivistické súdy a davy na internete dnes presadzujú morálnu jednotu efektívnejšie ako mnohé autokratické režimy. Priestor na prijateľné názory sa zužuje, zatiaľ čo každý nesúhlas je označený za problém alebo je potrestaný.

Kuehnelt-Leddihn trval na tom, že tento proces nie je náhoda. Rovnostárska ideológia totiž nedokáže tolerovať skutočnú rôznorodosť, hlavne nie intelektuálne, náboženské alebo estetické rozdiely. Podľa neho si skutočná sloboda vyžaduje nerovnosť v podmienkach: rôznorodé inštitúcie, tradície, spoločenské vrstvy a dokonca aj výstrednosti. Práve tieto rozdiely vytvárajú priestor, kde sa jednotlivci a komunity môžu rozvíjať nezávisle od štátu či masovej kultúry.

Z dnešného pohľadu by sa mohol javiť ako obhajca „privilégií“, no v skutočnosti mu išlo o zachovanie rozmanitosti spoločenských foriem, ktorú moderná doba neúprosne potláča.

Provokatér, ktorého potrebujeme

Kuehnelt-Leddihn rozhodne nie je ľahko stráviteľný pre dnešného čitateľa. Jeho otvorená obhajoba monarchie a aristokracie pôsobí neaktuálne vo svete, ktorý si zakladá na rovnosti príležitostí a spoločenskej mobilite. Feminizmus, relativizmus či populárna kultúra ho príliš nezaujímali. Napriek tomu jeho hlavná myšlienka stojí za pozornosť: sloboda sa nedá udržať na princípoch úplnej rovnosti. V čase, keď liberalizmus čelí kritike zľava aj sprava, jeho kniha Sloboda alebo rovnosť môže ponúknuť presný pohľad na to, čo nás naozaj trápi.

Kuehnelt-Leddihn vedel, že ide proti prúdu. Raz ironicky poznamenal: „Obhajovať monarchiu dnes je ako kázať o cudnosti v nevestinci.“ Hoci jeho názory pôsobili v jeho dobe výstredne, dnes môžu byť nečakane aktuálne. Demokracie sa zmietajú vo vlastných rozporoch a jeho netradičný konzervativizmus ponúka nepríjemný, no podnetný pohľad. Tvrdil, že sloboda a rovnosť si navzájom odporujú, nie sú prirodzenými spojencami. Ak na to zabudneme, varoval, zaplatíme za to vysokú cenu.

Zhrnutie

Erik Ritter von Kuehnelt-Leddihn vo svojej knihe Sloboda alebo rovnosť varoval, že rovnostárska demokracia nevedie k väčšej slobode, práve naopak, často ju oslabuje tým, že presadzuje uniformitu a sústreďuje moc do rúk štátu. V jeho dobe tieto myšlienky pôsobili výstredne a boli rýchlo odmietnuté. Dnes však znejú prorocky. Žijeme v časoch rastúcej ideologickej jednotvárnosti, populistických nálad a klesajúcej tolerancie voči odlišným názorom v liberálnych demokraciách. Kuehnelt-Leddihn veril, že skutočná sloboda sa rodí v nerovných, decentralizovaných spoločnostiach, ktoré si uchovávajú tradície a rozmanitosť. Aj keď jeho štýl bol monarchistický a miestami excentrický, jeho hlavná myšlienka, že sloboda a rovnosť si často odporujú, predstavuje ostrú výzvu pre dnešné politické myslenie. V čase, keď liberalizmus stráca silu, si jeho zabudnuté varovania zasluhujú novú pozornosť.