Západ nezachránia akademické debaty. Fatima volá po obrátení

Najzaujímavejšie proroctvo 20. storočia je mimoriadne zvláštne. Jeho viditeľnou ľudskou podobou bola negramotná pastierka, ktorá sa neskôr stala karmelitánkou.

Príbeh Fatimy a úloha sestry Lucie sú dnes dobre známe. V lete roku 1917 tri deti z dedinky Fatima v Portugalsku – František a Hyacinta Martovci spolu so svojou sesternicou Luciou dos Santos – tvrdili, že sa im opakovane zjavila Panna Mária. Tieto jednoduché pastierske deti sa tak stali nečakanými svedkami jedného z najvýznamnejších mariánskych zjavení v dejinách kresťanstva.

Od mája do októbra sa im postava, ktorú volali „Panna Mária Ružencová“, zjavovala vždy trinásteho v mesiaci. Tieto zjavenia vyvrcholili astronomickým javom, ktorý je dnes známy ako slnečný zázrak a ktorého svedkami boli tisíce ľudí.

Ústrednou časťou zjavení bolo prorocké posolstvo, známe ako tajomstvo, ktoré bolo odhalené nielen týmto trom deťom, ale aj svetu, a pozostávalo z troch častí. Prvá časť bola desivá vízia pekla, ktorú deti opísali ako miesto plné utrpenia. Panna Mária vyzývala na modlitbu a pokánie, aby sa duše mohli zachrániť pred večným zatratením. Druhá časť varovala pred novou, ešte ničivejšou vojnou, než bola práve prebiehajúca prvá svetová vojna, ak sa ľudstvo neodvráti od hriechu. Zaznela aj výzva na zasvätenie Ruska Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Tretia časť tajomstva, ktorú sestra Lucia spísala o desiatky rokov neskôr, obsahovala záhadnú víziu „biskupa v bielom“. Ten kráča zničeným mestom na kopec, kde ho spolu s ďalšími kňazmi a veriacimi zabijú.

Prvé dve časti proroctva boli zverejnené v 40. rokoch 20. storočia, zatiaľ čo tretia zostala zapečatená vo Vatikáne na štyri desaťročia. Počas tohto obdobia vyvolávala rôzne špekulácie. Až v roku 2000 sa pápež Ján Pavol II. rozhodol odhaliť jej obsah.

Napriek tomu je jej zverejnenie stále predmetom polemík. Niektorí tvrdia, že nebol zverejnený celý pôvodný text sestry Lucie, ale iba upravená verzia. Sestra Lucia, ktorá bola aj vo svojich deväťdesiatich rokoch plne pri vedomí, to však dôrazne odmietala. Bez ohľadu na tieto nezhody zostáva z pohľadu Katolíckej cirkvi fatimské tajomstvo jedinečným zdrojom poznania na pochopenie súčasných dejín.

Ústredná rola Ruska v tajomstve

Jedným z najvýraznejších znakov fatimského prorockého posolstva je jeho dôraz na Rusko. V pamätiach sestry Lucie Panna Mária varuje, že ak sa Rusko neobráti a nebude zasvätené jej Nepoškvrnenému Srdcu, rozšíri svoje bludy po celom svete, čo povedie k vojnám a prenasledovaniu Cirkvi. V čase zjavení sa Ruské impérium rúcalo a ateistický komunizmus rýchlo naberal na sile. Väčšina ľudí - nielen malé pastierske deti - si to vtedy ešte neuvedomovala.

Počas nasledujúcich desaťročí reagovali pápeži na hrozbu komunizmu a jeho šírenie vo svete prostredníctvom rôznych aktov zasvätenia. V roku 1952, teda na začiatku studenej vojny, pápež Pius XII. zasvätil „všetky národy Ruska“ Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. V roku 1984 pápež Ján Pavol II., hlboko poznačený atentátom z roku 1981 a svojím poľským pôvodom, vykonal celosvetový akt „zverenia“ pred sochou Panny Márie vo Fatime.

Nedávno v marci 2022 pápež František zasvätil Rusko a Ukrajinu Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Niektorí teológovia a znalci cirkevného učenia tvrdia, že práve tento posledný akt sa najviac približuje tomu, čo Panna Mária žiadala vo Fatime – teda zasvätenie vykonané v jednote so všetkými katolíckymi biskupmi sveta.

Toto prorocké volanie po zasvätení ukazuje, že záujem Katolíckej cirkvi o Rusko je rovnako duchovný, ako aj geopolitický. Tak ako v čase zjavení, aj dnes stojí Rusko na okraji západnej civilizácie. Jeho hlboká pravoslávna viera dlho existovala bok po boku s bezohľadnou manipuláciou a brutálnym prenasledovaním. Komunizmus dal Rusku moderné nástroje na šírenie jeho moci a protikladov do sveta.

Fatima však ukazuje, že Rusko potrebuje duchovné uzdravenie – vytrhnutie z historickej izolácie, ktorú si samo vytvorilo, a opätovné začlenenie do kresťanskej civilizácie. Aby sa to mohlo uskutočniť, Západ musí duchovne ožiť. Len tak môže byť Rusko skutočne zasvätené a premenené. „Moje Nepoškvrnené Srdce zvíťazí,“ povedala Panna Mária sestre Lucii. A Rusko je kľúčom k tomuto víťazstvu – nástrojom aj podmienkou, cez ktorú sa má naplniť.

Fatima a jej posolstvo pre dnešný svet

Keď Svätá stolica v roku 2000 zverejnila tretiu časť fatimského tajomstva, vtedajší prefekt Kongregácie pre náuku viery kardinál Ratzinger mal za úlohu vysvetliť celý kontext fatimských zjavení. Ako uviedol, „proroctvo v biblickom zmysle neznamená predpovedať budúcnosť, ale vysvetliť Božiu vôľu pre prítomnosť, a tým ukázať správnu cestu, ktorou sa máme vydať do budúcnosti“.

Zasvätenie, ktoré pápež František vykonal v marci 2022 v súvislosti s vojnou na Ukrajine a hrozbou jadrovej katastrofy, je jasným dôkazom, že posolstvo Fatimy je stále aktuálne. A to, čo platilo pre Portugalsko v roku 1917, kde vládol proticirkevný režim, alebo pre obdobie studenej vojny, keď sa Fatima stala symbolom boja proti komunizmu, platí aj dnes.

Dokonca aj časť tajomstva, ktorá hovorí o mučeníctve kresťanov vrátane „biskupa v bielom“, nemusí byť obmedzená len na výklad, že predpovedala atentát na pápeža Jána Pavla II. v roku 1981. Skôr nám pripomína často prehliadanú skutočnosť: 20. storočie bolo najkrvavejším obdobím v dejinách kresťanstva, poznačené prenasledovaním a zabíjaním veriacich po celom svete.

Tretie fatimské tajomstvo v súlade s predchádzajúcimi dvomi časťami proroctva ukazuje, že svet, ktorý sa odvracia od Boha a podlieha ideológiám, nevyhnutne smeruje k úplnému odstráneniu kresťanov. Pochopenie tejto myšlienky nás oslobodzuje od toho, aby sme fatimské posolstvo vnímali len ako konšpiračnú teóriu alebo ako predpovedanie budúcnosti.

Namiesto toho nás proroctvo nabáda k premýšľaniu o tom, ako Božia prozreteľnosť „mobilizuje sily zmeny“, ako to povedal kardinál Ratzinger. Posolstvo nás zároveň upozorňuje na naliehavosť odporu voči prenasledovaniu a dekresťanizácii Západu. Západ je jedinou civilizáciou v dejinách, v ktorej má svoje miesto obetavá láska a odpustenie.

Oddanosť sestry Lucie pri oživovaní prorockého posolstva Panny Márie je výzvou pre tých, ktorí si stále myslia, že Západ zachránia akademické debaty. Fatima nevolá po diskusii, volá po obrátení.

Zhrnutie

Fatimské zjavenia, ktoré sa často považujú za sporný pozostatok katolíckej zbožnosti, je lepšie chápať ako prorocký vzor pre 20. a 21. storočie. Trojdielne tajomstvo, ktoré v roku 1917 bolo zverené pastierskym deťom v Portugalsku, odhaľuje dve hlavné línie storočia: ideologické konflikty a neustále prenasledovanie kresťanov. Rusko stojí v centre proroctva ako geopolitické aj duchovné ohnisko, kde sa najzreteľnejšie stretávajú viera, ideológia a násilie. Pápeži od Pia XII. až po Františka sa prostredníctvom zasvätení a modlitby snažili zmeniť jeho osud. Posolstvo Fatimy naďalej pretrváva a nalieha, aby sme prenasledovanie a obrátenie vnímali ako najväčšie výzvy, ktorým čelí západná civilizácia.