Lídri Ruska a Číny predstavili víziu nového svetového poriadku

Líder Čínskej ľudovej republiky Si Ťin-pching na samite predložil iniciatívu globálneho riadenia.

„Chcel by som predložiť iniciatívu v oblasti globálneho riadenia a spolupracovať so všetkými krajinami na spoločnom vytváraní spravodlivejšieho a rovnoprávnejšieho systému globálneho riadenia, ako aj na budovaní spoločenstva spoločného osudu ľudstva,“ vyhlásil generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Číny.

Podľa tejto iniciatívy by mali mať všetky štáty – bez ohľadu na svoju veľkosť, moc či hospodársku silu – rovnaké postavenie a príležitosť podieľať sa na rozhodovaní o globálnom riadení.

Lídri Číny a Ruska tiež prezentovali víziu nového - voči Západu konkurenčného - globálneho bezpečnostného a ekonomického poriadku, postaveného hlavne na štátoch „globálneho Juhu“, čo predstavuje výzvu pre Spojené štáty a doterajší status quo.

Putin v tejto súvislosti deklaroval, že svet potrebuje „systém, ktorý nahradí zastarané eurocentrické a euroatlantické modely a zohľadní záujmy čo najširšieho okruhu krajín“.

Ruská líder vyzdvihol vzkriesenie „skutočného multilaterizmu“ v rámci Šanghajskej organizácie pre spoluprácu a rastúce používanie národných mien pri vzájomných platbách, čo podľa neho tvorí základ pre nový stabilný systém bezpečnosti v Ázii a Európe, ktorý neumožní jednej krajine zaručiť si bezpečnosť na úkor iných.

Si Ťin-pching navrhol založenie novej rozvojovej banky Šanghajskej organizácie pre spoluprácu a ohlásil čínske dary vo výške dvoch miliárd jüanov (v prepočte približne 240 miliónov eur) a ďalšie pôžičky vo výške desať miliárd jüanov (1,2 miliardy eur) pre bankové konzorcium tejto organizácie.

Čína tiež plánuje vytvoriť stredisko pre spoluprácu v oblasti umelej inteligencie a pozvala členov Šanghajskej organizácie pre spoluprácu, aby sa zúčastnili prác na čínskej mesačnej výskumnej stanici.

Rusko a Čína spoločne odmietli „diskriminačné“ sankcie v globálnom obchode, uviedol Putin v písomnom rozhovore pre oficiálnu čínsku tlačovú agentúru Xinhua, ktorý bol zverejnený ešte 30. augusta.

„Vzhľadom na významnú geopolitickú úlohu Čínskej ľudovej republiky by sme uvítali aktívnejšiu úlohu Pekingu pri nastolení mieru na Ukrajine na základe rešpektovania Charty OSN,“ uviedlo vo vyhlásení ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.

Jadrový program

Šéf Kremľa sa na okraj samitu stretol aj s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškijánom. Podľa očakávania prezidenti diskutovali aj o iránskom jadrovom programe.

stalo sa tak v situácii, keď Rusko verejne podporilo Irán po tom, čo Británia, Francúzsko a Nemecko minulý týždeň oznámili, že znovu zavedú sankcie za nedodržiavanie jadrovej dohody z roku 2015 zo strany Teheránu.

Putin na spoločnom rokovaní delegácií konštatoval, že Moskva a Teherán neustále diskutujú o medzinárodnej agende vrátane situácie okolo iránskeho jadrového programu.

Iránsky prezident zasa Putinovi povedal, že osobne dohliada na úsilie o odstránenie všetkých prekážok v rozširovaní spolupráce s Ruskom.

Rusko a Irán v posledných rokoch prehlbujú politické aj hospodárske väzby, a to najmä od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Moskva sa v dôsledku západných sankcií ocitla v ešte väčšej izolácii a obrátila sa k partnerom - napr. k Iránu -, ktorí sú sami pod tlakom Západu.

Obe krajiny úzko spolupracujú v energetike a obrane. Západ obviňuje Teherán, že dodáva Moskve bezpilotné lietadlá využívané na Ukrajine, čo Irán popiera.

Priateľská Ankara

Putin prebral s prezidentom Turecka Recepom Tayyipom Erdoganom niekoľko regionálnych problémov, najmä Blízky východ, severnú Afriku a Zakaukazsko.

Podľa Putina sa venovali "aj témam spoločného záujmu, ako sú Blízky východ, severná Afrika a Zakaukazsko. Rusko-turecká spolupráca vo všetkých týchto oblastiach je dobre zladená, má konkrétny, užitočný a, povedal by som, dôverný charakter".

Ruský prezident zároveň ocenil snahy Turecka o sprostredkovanie prímeria vo vojne na Ukrajine. „Som presvedčený, že osobitná úloha Turecka v týchto otázkach bude aj naďalej žiadaná,“ povedal šéf Kremľa počas rokovaní s Erdoganom.

Putin podotkol, že tri kolá priamych rokovaní s Ukrajinou v Istanbule priniesli istý pokrok v humanitárnej oblasti.

Agentúra AFP pripomína, že schôdzky neposkytli žiadny prelom, no došlo k výmene vojnových zajatcov a tiel zosnulých vojakov. Kyjev obvinil Moskvu, že na rokovania do Istanbulu vyslala nízkopostavených predstaviteľov bez rozhodovacích právomocí.

Vojna na Ukrajine

Ráno 1. septembra Putin v rámci prejavu opäť kritizoval Západ, ktorý podľa neho spôsobil vypuknutie ozbrojeného konfliktu na Ukrajine.

„Táto kríza nebola vyvolaná útokom Ruska na Ukrajinu, ale bola výsledkom prevratu na Ukrajine, ktorý podporil a vyprovokoval Západ,“ povedal Putin.

Odkazoval na proeurópsku revolúciu na Ukrajine v rokoch 2013 až 2014, po ktorej vo funkcii skončil ukrajinský prezident Viktor Janukovyč. Bol riadne odvolaný v parlamente, Moskva jeho koniec vo funkcii napriek tomu označuje za puč.

Kremeľ následne obsadil a anektoval Krymský polostrov a podporil proruských separatistov na východe Ukrajiny.

„Druhým dôvodom krízy sú neustále pokusy Západu vtiahnuť Ukrajinu do NATO,“ zdôraznil ruský prezident. Opätovne zopakoval, že je potrebné vyriešiť „základné príčiny konfliktu“ na Ukrajine.

Verná India

Indický premiér Naréndra Módí 1. septembra vyhlásil, že India a Rusko stoja pevne „bok po boku“ aj v najťažších časoch.

Slová smeroval Putinovi počas ich bilaterálneho stretnutia na okraji samitu. Ruský prezident pritom Módího oslovil ako svojho „drahého priateľa“ a počas stretnutia mu ponúkol jazdu v ruskej obrnenej limuzíne Aurus.

Módí počas stretnutia zdôraznil význam úzkej spolupráce medzi oboma krajinami nielen pre ich obyvateľov, ale aj pre globálny mier, stabilitu a prosperitu.

„Mal som vynikajúce stretnutie s prezidentom Putinom,“ uviedol Módí na platforme X a dodal, že diskutovali o spolupráci „vo všetkých sektoroch, vrátane obchodu, hnojív, vesmíru, bezpečnosti a kultúry“.

Putin vyjadril presvedčenie, že priateľské a dôverné vzťahy medzi Indiou a Ruskom, ktoré trvajú desiatky rokov, sú pevnou základňou pre ďalší rozvoj bilaterálnych vzťahov.

After the proceedings at the SCO Summit venue, President Putin and I travelled together to the venue of our bilateral meeting. Conversations with him are always insightful. pic.twitter.com/oYZVGDLxtc

— Narendra Modi (@narendramodi) September 1, 2025

Módí tiež privítal nedávne snahy o ukončenie vojny na Ukrajine a vyjadril nádej na rýchle a trvalé riešenie konfliktu.

Indickí predstavitelia doteraz trvali na tom, že sa nepoddajú tlaku USA po tom, čo Trumpova administratíva uvalila na krajinu 50-percentné clá za to, že je hlavným odberateľom ruskej ropy od invázie na Ukrajinu v roku 2022.

LNG pre hosťujúcu veľmoc

Dňa 28. augusta zakotvil v čínskom termináli Beihai LNG v južnom regióne Guangxi tanker Arctic Mulan LNG prepravujúci skvapalnený zemný plyn (LNG) z projektu Arctic LNG 2 – išlo o prvú zásielku LNG zo sankcionovaného ruského projektu.

„Ak sa to uskutoční bez akejkoľvek reakcie USA, mohlo by to byť signálom pre Čínu a ďalších kupujúcich, že by bolo v poriadku kúpiť sankcionované náklady Arctic LNG 2. India by mohla byť ďalšou v rade pre ruský náklad LNG, najmä za atraktívnu cenu," uviedla Anne-Sophie Corbeauová, výskumníčka z Centra pre globálnu energetickú politiku Kolumbijskej univerzity, v príspevku na LinkedIn.

Ďalší lídri

K samitu sa pripojili viac ako dve desiatky lídrov, medzi nimi aj lídri Iránu, Pakistanu a Bieloruska a niekoľkých stredoázijských krajín, rovnako ako severokórejský vodca Kim Čong-un či generálny tajomník Organizácie Spojených národov António Guterres.

Putin plánuje tiež bilaterálne stretnutie so slovenským premiérom Robertom Ficom (Smer). Informoval o tom 31. augusta Putinov poradca Jurij Ušakov, ktorý stretnutie označil za „plánované“, no neposkytol ďalšie detaily ani časový rámec.

Fico sa má v rámci pracovnej cesty do Číny zúčastniť aj na vojenskej prehliadke v Pekingu, ktorá sa koná pri príležitosti 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny. Počas návštevy Pekingu má naplánované bilaterálne rokovania s prezidentom Číny Si Ťin-Pchingom a Ruska Vladimirom Putinom, ako aj ďalšími lídrami. „Po návrate z Pekingu vo štvrtok večer sa presuniem na východné Slovensko, aby som v piatok absolvoval bilaterálne stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským,“ vyhlásil Fico.

Opozičné hnutie PS vyzvalo premiéra, aby prehodnotil a zrušil svoju cestu do Číny. Fico by mal zostať na Slovensku a venovať sa urgentným ekonomickým problémom, ktoré krajina má. Na tlačovej konferencii to vyhlásil predseda PS Michal Šimečka.

„Jeho cesta do Číny a jeho fotky so severokórejským diktátorom a s Vladimirom Putinom budú ďalšou medzinárodnou hanbou,“ skonštatoval Šimečka. Poukázal na to, že Fico ide do Číny ako jediný predseda vlády členskej krajiny Európskej únie. Cestu označil aj ako ďalší krok Slovenska do izolácie.

Udalosť pripomína kapituláciu Japonska v septembri 1945, ku ktorej okrem amerických atómových bômb prispela aj sovietska ofenzíva.

Keď Putin pricestoval do Číny, kritizoval rastúcu „militarizáciu“ Západu, najmä Japonska a Nemecka.

„Národy Sovietskeho zväzu a Číny niesli najväčšiu ťarchu bojov a utrpeli najťažšie straty,“ povedal o druhej svetovej vojne. „Boli to naši občania, ktorí znášali najväčšie ťažkosti v boji proti útočníkom a zohrali rozhodujúcu úlohu v porážke nacizmu a militarizmu.“

(tasr, reuters, hal, sab, sie)