Biznis s predávaním detí, ktorý chce zakázať KDH, sa rozlieza aj na Slovensku

V lete sa na slovenskom Facebooku začala objavovať kampaň, ktorá ponúka možnosť zaobstarať si dieťa formou takzvaného surogátneho (náhradného) materstva. Na Slovensku ide pravdepodobne o prvý známy prípad, kedy sa potenciálnym rodičom ponúka tento druh „produktu“ priamou marketingovou kampaňou.  

Náhradné materstvo je spôsob, ako sa neplodný pár alebo homosexuál môže dostať k „svojmu“ biologickému dieťaťu prostredníctvom inej ženy, ktorá vynosí jeho dieťa. V Európe je takáto forma považovaná za obchodovanie s ľuďmi, no pre chýbajúcu legislatívu sa jej biznis utešene rozvíja.

Kampaň spustila medzinárodne fungujúca organizácia Feskov Surrogate Matherhood, ktorá u nás pôsobí ako miestna odnož svojej zahraničnej matky. Na slovenských internetoch spustila domácu jazykovú mutáciu, no kampaň sprvu beží s jej nedokonalou jazykovou verziou (pri výbere rodinného stavu napríklad okrem manželstva, či páru rovnakého pohlavia ponúka aj stav s názvom „samská žena“).

Problém v Česku

Problémy s biznisom zvaným surogátne materstvo nedávno riešili aj v susednom Česku, kde sú miestni politici odvtedy bezradní v otázke, ako zabrániť tejto forme predávania detí. 

Portál Seznam v roku 2022 odhalil, ako ukrajinská klinika urobila z Prahy centrum svojho biznisu s novorodencami. V Česku tento fenomén náhle zaskočil všetkých od politikov cez políciu až po odborníkov na práva detí.

Bez toho, aby štátne orgány tušili o ďalšom osude detí, sa v Prahe niekoľko rokov „vyrábali“ a predávali deti na objednávku, ktoré následne putovali do celého sveta. Ženy z Ukrajiny v Prahe rodili deti pre svojich klientov, bábätká boli niekoľko dní po narodení odvážané do mnohých krajín, kde sa vyšetrovateľom stratili. Kúpa objednaného dieťaťa stála 60-tisíc eur. 

Polícia v Česku voči nim zasiahla operáciou Španěl, ktorá dostala názov podľa prvého zmapovaného zákazníka. Vyšetrovanie odkrylo asi 30 prípadov, keď klinika v ukrajinskom Charkove ponúkala osamelo žijúcim ľuďom bábo na kľúč, ktoré im porodí klinikou dodaná žena z Ukrajiny, ktorá vynosila embryo jeho biologických rodičov.  

Agentúra Feskov sa na svojom webe chváli kampaňou s názvom „Aj v čase vojny tvoríme život“, čo je cynický odkaz na to, že obeťami tohto produktového prístupu k dieťaťu sú spravidla chudobné ženy z Ukrajiny, ktoré často v biednych podmienkach takto predávajú svoje telo na podobné účely. Na promofotografii k tejto kampani je vyobrazená žena, ktorá gestom spojených rúk, pomaľovanými žltou a modrou farbou, znázorňuje srdce.

Nechajte ma, moja mama chce vnúča!

Prípad z Česka ilustruje, akým veľkým problémom je v tomto fenoméne chýbajúca legislatíva. Českí kriminalisti mali ťažkosti aktérov tohto obchodovania dostať pred súd, pretože ich konanie neupravuje zákon. 

Voči skupine, ktorá „vyrábala a predávala“ deti na objednávku (ide o slová, ktoré používali samotní kriminalisti), bola podaná obžaloba ešte v decembri 2022, ale dodnes nikto z nich nie je odsúdení.

Ide o kliniku lekára Alexandra Feskova na ukrajinskom Charkove, ktorá dnes zjavne začína pôsobiť aj u nás.

Ako to fungovalo? Náhradná matka sa dočasne presťahovala do Prahy, kde sa vložila do rúk profesionálneho tímu pána Feskova, ktorý jej vybavil pôrod, dokumenty a zabezpečil konania na matrike a ostatných úradoch. Náhradná matka a biologický rodič – ktorí sa nikdy predtým nevideli – pred úradmi predstierali, že tvoria pár. Bábätko spoločne prepísali na biologického rodiča, ktorý si ich následne odviezol do niektorej z krajín EÚ.

Podľa zistení českých kriminalistov žena inkasovala odmenu 10-tisíc eur, napriek tomu, že podľa zákona náhradná matka, ktorá niekomu inému vynosí dieťa, môže konať iba altruisticky, nesmie robiť takúto aktivitu za peniaze. Keďže klienti platia 60-tisíc eur, väčšiu maržu si zarobí klinika a jej obchodníci. Matka za svoju deväťmesačnú obetu pri pestovaní dieťaťa vo vlastnom lone a následný pôrod dostane len zlomok – hoci vykonala celú „robotu“, za ktorú obchodníci inkasujú.

Náhradnej matke môžu preplatiť len preukázateľné náklady, inak sa jedná o obchod s deťmi – aj podľa súčasnej českej legislatívy. Procedúra visí v právnom vákuu. Podľa policajných záverov nejde o trestný čin, keďže Česko nemá náhradné materstvo premietnuté do civilných ani trestných paragrafov.

Takýto postup je však nezákonný aj na Ukrajine. Náhradné materstvo môžu využiť len manželia, ktorí preukázateľne nemôžu mať deti. Aj to bol dôvod, prečo sa vyvrcholenie procesu, teda narodenie a vystupovanie „páru“ pred úradmi, prenieslo do Prahy.

V Únii je pritom platené surogátne materstvo zakázané a označované za nelegálne obchodovanie s ľuďmi. Rôzne agentúry tak hľadajú spôsoby, ako môžu zákon obísť a v daných krajinách so slabou legislatívou sa zahniezdia, a tieto krajiny sa stanú zdrojovými štátmi na pôrod a vybavenie dokumentov. Keď si dotyčný novopečený rodič dieťa dovezie do svojej domovskej krajiny, v jeho vlasti sa na dieťa už vlastne nazerá ako na jeho biologického potomka a neskúma sa, aký bocian mu ho sčista-jasna priniesol.

V prípade českého škandálu kriminalisti zistili, že české úrady nemali poňatia, aký je ďalší osud približne troch desiatok detí (ide o zmapované prípady, skutočný rozsah môže byť omnoho väčší). Kým pri bežných prípadoch náhradného materstva sú rodičia a deti pod dohľadom úradov, o „vyrobené“ deti sa úrady nestarajú.

Policajti pri výsluchoch novopečených rodičov, ktorých zachytili na letisku, narazili aj na prípady, keď dotyční osamelo žijúci muži jednoducho chceli dať svojej mame vytúžené vnúčatko, prípadne ho chápali ako doplnok k luxusnému životnému štýlu. V jednom prípade polícia nevedela predané dieťa vystopovať, zmizlo niekde v USA.

Chýbajúca právna úprava

Česká právnička kliniky Feskov Alena Tibitanzlová pre médiá reagovala, že obvinenie, podľa ktorého nemajú záujem pomáhať neplodným párom, ale iba „podnikať“, je „domnienka, ktorá sa môže rovnať ohováraniu“.

Dodala, že klinika vždy pracuje v rámci platných zákonov na Ukrajine aj v zahraničí. Niečo podobné sľubuje aj na Slovensku, ako avizuje priamo vo svojich reklamných kampaniach.

Nemusí byť preto prekvapením, prečo s týmto biznisom najnovšie smerujú práve na Slovensko. Naša legislatíva je minimálne rovnako deravá ako u českých susedov. 

Úprava surogátneho materstva bola súčasťou aj nedávnej diskutovanej zmeny ústavy, ktorá pred letom neprešla len o jeden hlas. Ústavný návrh zákona z dielne KDH, ktorý je stále na stole a bude sa znova prejednávať po letnej parlamentnej prestávke, považuje právnik Patrik Daniška z Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku za výrazný posun k lepšiemu, keďže by zákaz takéhoto konania získal pevný právny základ v ústave.

Súčasné znenie zákona o rodine stanovuje pravidlo, že matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila. Naň nadväzuje ustanovenie, podľa ktorého sú neplatné také dohody a zmluvy, ktoré tomuto pravidlu odporujú, teda dohoda o surogácii. „Neplatnosť dohody znamená, že sa nedá vynútiť súdnou cestou. No v praxi sa strany riadia aj takýmito neplatnými zmluvami. Nejde teda o dostatočné právne riešenie,“ myslí si Daniška.

Do návrhu novely ústavy sa cez spoločný koalično-opozičný pozmeňovací návrh vložila formulácia „dohoda o porodení dieťaťa pre iného sa zakazuje“. Výslovný zákaz Daniška považuje za rukolapnejší nástroj.

Doteraz, bez príslušného právneho rámca, totiž podobné prípady nebolo možné efektívne stíhať. Daniška však zdôrazňuje, že úprava surogácie v ústave je len začiatkom v procese ukotvenia tohto kriminálneho fenoménu, no po jeho prijatí musí nasledovať ešte legislatívna práca, ktorá takéto konanie jasne a konkrétne pomenuje v civilnom a trestnom práve. Až vtedy budú môcť štátne a justičné orgány voči tejto forme obchodovania s deťmi účinne zasiahnuť.  

Dieťa, sen každej rodiny

Agentúra Feskov v tomto biznise nie je žiadnym nováčikom. Na svojom webe sa hrdí viac ako 18-tisíc pôrodmi a 52 krajinami, v ktorých „žijú naše deti“. V databáze majú údajne 10-tisíc darcov vajíčok.

Náhradné materstvo agentúra Feskov propaguje ako „jednoduchý spôsob, ako sa dostať k dieťaťu“: „Náhradné materstvo je skutočným prelomom v reprodukčnej medicíne,“ hlása kampaň: „Pokročilá reprodukčná technológia dáva všetkým šancu stať sa šťastnými rodičmi, počuť smiech svojich detí a urobiť prvé kroky spolu so svojím dieťaťom. A skupina Feskov Human Reproduction pomôže splniť sny každej rodiny.“

Agentúra si je svojej pôsobnosti na hrane zákona v mnohých európskych štátoch zjavne vedomá. Priamo na stránke má uvedenú otázku „Je náhradné materstvo v Európe legálne?“ Sama si odpovedá takto: „Náhradné materstvo je legálne alebo legálne s obmedzeniami v niektorých európskych krajinách: Grécko a Ukrajina – legálne, Belgicko a Portugalsko –- s obmedzeniami, Česká republika a Anglicko – legálne, ak ide o altruistické náhradné materstvo (rizikom je, že nemôžete uzavrieť zmluvu s náhradnou matkou).“

Agentúra sľubuje svojim klientom pri nákupe dieťaťa podporu v slovenskom jazyku a právnu istotu. „Nie je potrebné súdne konanie – iba právne čistá cesta,“ ozýva sa v kampani s fotografiami tehotnej ženy nežne objímajúcej svoje „bruško“.

Eugenickým prístupom sa agentúra ani veľmi netají, aj v slovenskej kampani ho označuje za pokrok: klient si pri nákupe dieťaťa totiž môže vybrať jeho pohlavie. „V prvom rade by ste mali vedieť, že v 21. storočí naozaj máte takúto možnosť — táto pokroková prax existuje už desaťročia a má mnoho výhod (nasleduje emotikon veľkého srdca, pozn. red.)“.

Výhodou vraj je „efektívne plánovanie rodiny“: „Výber pohlavia poskytuje rodičom väčšiu flexibilitu. Možnosť zvoliť si pohlavie dieťaťa môže ovplyvniť počet detí, ktoré sa rodina rozhodne vychovávať. V niektorých rodinách, kde sú len dievčatá, sa rodičia po viacerých neúspešných pokusoch môžu pokúsiť o chlapca. Napríklad v Číne, kde je obmedzený počet detí, sa tento postup môže stať dôležitou súčasťou pri poskytovaní viac možností rodičom,“ nadšene opisuje reklama.

To, že agentúra priamo spomína Čínu, je z hľadiska eugenického mentálneho prístupu výpovedné. V tejto krajine sa odhaduje, že desiatky miliónov dievčat bolo potratených práve v dôsledku politiky jedného dieťaťa a toho, že chlapec má väčšie šance uplatniť sa v čínskej spoločnosti. Krajina čelí delikátnemu problému: desiatky miliónov mužov zostanú zrejme bez partnerky, pretože na nich v dôsledku miestnej eugeniky "nevyjde“ pár.

Podľa mnohých európskych odborníkov je náhradné materstvo faktické obchodovanie s ľuďmi, forma moderného otroctva. Surogátne materstvo označuje za jeden zo zdrojov obchodovania s ľuďmi aj OSN. Aktéri tohto biznisu sa koncentrujú práve na krajiny, kde veľa ľudí žije v biede. Ľahšie tak presvedčia ženu, aby predala svoje lono. Ide teda o vykorisťovanie biednych ľudí.

„Prax náhradného materstva je po celom svete na vzostupe. Významný a rastúci počet takýchto obchodov v sebe nesie cezhraničnú dynamiku: budúci rodičia, často z bohatších krajín, si najímajú náhradné matky v krajinách, kde je takáto prax legálne povolená,“ píše sa v najnovšej správe Rady pre ľudské práva OSN zo 14. júla tohto roka o Násilí na ženách a dievčatách, ktorá konštatuje aj dôsledky v podobe fyzického, psychického a reprodukčného násilia, ktoré tento obchod prináša.

Etické konzekvencie

V roku 2023 globálny obchod s náhradným materstvom dosahoval bezmála 15-milard dolárov, no správa predpokladá, že do roku 2033 dosiahne 100-miliárd. „Náhradné matky dostanú často len malý zlomok celkovej odmeny, väčšia časť platby končí u sprostredkovateľov,“ píše správa, ktorá odmenu pre matku odhaduje na úrovni 10 až 27,5 percenta z celkovej platby. Dokonca aj odmena pre osobu, ktorá „vhodnú“ matku nájde a odporučí, je nezriedka vyššia.  

Správa varuje aj pred dôsledkami pre samotné deti (obzvlášť dievčatá), ktoré sa narodia prostredníctvom obchodu, vrátane sexuálneho násilia. Preto správa vyzýva štáty k zákazu surogátneho materstva a prijatiu reštriktívnejšej legislatívy (čiže niečo podobné, ako obsahuje aj návrh novely ústavy na Slovensku).

V Európskej únii je surogátne materstvo na komerčné účely zakázané, mnohé krajiny však tolerujú rodičov, ktorí si deti zrazu „odkiaľsi“ priniesli. Preto na utešené pokračovanie tohto biznisu v zásade stačí, ak sa v EÚ nachádza niekoľko krajín s voľnejšou legislatívou, kde sa pôrod, odovzdanie a úradný prepis dieťaťa uskutoční, aby následne novopečení rodič už len s dieťaťom odcestoval domov. Ak by daná krajina legislatívu sprísnila, aktéri biznisu sa ľahko presunú inam.

Môže byť výpovedné, že práve potom, ako sa v Česku prevalil škandál s agentúrou Feskov – kde sa už miestni politici vážne zaoberajú legislatívnou úpravou tohto biznisu –, agentúra Feskov spustila kampane na objednávku detí na Slovensku.

Krátko nato, ako neprešiel ústavný zákon snažiaci sa o ich reguláciu a právnu úpravu, bez ktorej tento zakázaný biznis môže bežať.

Táto téma v sebe ukrýva aj množstvo ďalších, na prvý pohľad neviditeľných chúlostivých etických problémov. Keďže na dieťa sa hľadí ako na objednaný produkt, kde si rodič dokonca môže narysovať charakteristiky dieťaťa, problémy nastávajú, keď je „produkt“ narušený, napríklad sa dieťa narodí postihnuté. Rodič, ktorí si objednal zdravé dieťa, ho odmietne prijať. Dieťa zostáva vo vákuu a nezriedka končí zle (v lepšom prípade zostane osamelej matke, ktorá si ho neželala alebo ho prichýlia v detskom domove).

Neriešené zostávajú aj psychologické faktory. Matka síce vstupuje do tohto biznisu s tým, že dieťa vynosí pre niekoho iného, počas materstva sa však prirodzene vyvíjajú aj materské inštinkty. Môže sa teda stať, že matka sa dieťaťa po pôrode vzdať nechce, no je od neho násilne odtrhnutá a prepadne depresiám zo strateného dieťaťa.