„Zahraničným agentom“ i „extrémistickým materiálom“ odzvonilo. Kremeľ sprísnil legislatívu

Za posledné mesiace prijala ruská Štátna duma viacero zákonov a noviel zákonov, ktoré obmedzujú činnosť "zahraničných agentov" ako aj prístup k ich materiálom - do platnosti vstúpili 1. septembra.

V marci spustený "národný messenger Max" od korporácie VK bude od 1. septembra povinne predinštalovaný na nových smartfónoch a tabletoch - konkurenčný Telegram a WhatsApp sú zákonom znevýhodňované, napríklad "čiastočným obmedzením" telefonátov prostredníctvom týchto servisov.

Nejde však iba o obchod. Aplikácia Max na rozdiel od používateľmi obľúbenej konkurencie zhromažďuje napríklad IP adresy používateľov či informácie o ich aktivite a zároveň si vyhradzuje právo odovzdávať tieto údaje tretím osobám a štátnym orgánom, čo priamo uvádza na svojom webe v rámci zásad ochrany osobných údajov.

Dobrovoľne nasilu

Ruský minister osvety Sergej Kravcov povedal, že podľa neho nie je možné "uskutočňovať prechod" na Max násilne, no je presvedčený, že učitelia aj rodičia chápu okolnosti a "vzdelávací systém prejde na národný messenger maximálne rýchlo". Na Max už prešli vzdelávacie ustanovizne v ruskej republike Tatársko a v Moskve.

Redakcia Štandardu sa spojila s učiteľkou, ktorá v Moskve učí žiakov vo veku od 11 do 17 rokov. V redakcii jej totožnosť poznáme, nebudeme ju však zverejňovať.

Za kritiku aplikácie Max môže byť totiž ruský občan podľa šéfa výboru informatiky ruskej Štátnej dumy Sergeja Bojarského pridaný na zoznam zahraničných agentov, tobôž ak sa jej dopúšťa v zahraničnom médiu.

"Minulý rok bola všetka komunikácia učiteľov s deťmi a rodičmi presunutá do aplikácie Sfera. Predtým sme používali Google, Zoom, Teams, Telegram, WhatsApp… Sfera teda mala slúžiť ako bezpečný messenger so servermi nie v USA alebo v Európe, ale v Rusku," vysvetľuje pre Štandard mladá učiteľka.

Dopĺňa, že v prechode na Max nevidí pre učiteľov žiaden prínos. "Učiteľom je jedno, či to bude ruský alebo americký messenger, Bitrix24, ruská Sfera alebo ruský Max - hlavne, nech sa to stále nemení a nestrpčuje nám to život. V prechode z oficiálne bezpečnej Sfery na pochybný Max nevidím zmysel," hovorí pedagogička.

Miznúce knihy

Od začiatku septembra majú ruskí občania nachádzajúci sa na zozname zahraničných agentov zakázané podieľať sa v Rusku "na osvetovej a vzdelávacej činnosti".

Časť "zahraničných agentov" z Ruska emigrovala, no ich knihy sa až do prvého septembra - hoci označené ako dielo zahraničných agentov - predávali.

Časť z nich bola preložená do rôznych európskych jazykov vrátane slovenčiny či češtiny. Ruská tlačová agentúra TASS koncom augusta informovala, že ruské kníhkupectvá, s cieľom vyhnúť sa postihom súvisiacim s predajom materiálov z dielne zahraničných agentov, rozpredávajú so zľavou zvyšky skladových zásob ich kníh.

Dňa 25. júna bol zároveň prijatý zákon, ktorý dáva ministerstvu kultúry právomoc obmedzovať vo verejných knižniciach prístup verejnosti ku knihám autorov uznaných za zahraničných agentov (Michail Zygar, Andrej Zubov), extrémistov (Meta, Alexej Navaľnyj) alebo teroristov (Denis Nikitin, Alexej Ľovkin).

Štandard oslovil historika filozofie Nikolaja Gerasimova, kandidáta filozofických vied, samostatného vedeckého pracovníka oddelenia dejín ruskej filozofie na Inštitúte filozofie Ruskej akadémie vied.

Hoci on sám ako zamestnanec štátnej ustanovizne nie je označený za zahraničného agenta, neustále sa rozširujúci zoznam strpčuje život aj jemu a jeho kolegom.

Pri príprave vydania vedeckej monografie vždy hľadajú s kolegami vhodného recenzenta. "Ukazuje sa, že ľudia, ktorých potrebujeme, s ktorými sme počítali, získali status ‚zahraničného agenta‘. Hotovo. Nemôžeme sa k nim obrátiť so žiadosťou o expertízu," vysvetľuje pre Štandard Gerasimov.

Okrem zákazu už vydaných kníh režim ovplyvňuje aj to, aké knihy vedci smú alebo nesmú vydať v dohľadnej budúcnosti a vplýva i na úroveň odbornej diskusie.

"Mnohí z mojich kolegov chcú rozprávať a dostávať zo strany verejnosti spätnú väzbu. Ako sa to dá robiť v podmienkach neustále silnejúcej cenzúry? Ťažko,“ sťažuje si ruský vedec.

Neprítomnosť spätnej väzby je však stále lepšia, ako znemožnenie vydania knihy. "Niekedy nám dovolia skúmať dejiny a teóriu marxizmu (včítane trockizmu), niekedy s tým majú problém. Podobne aj v prípade anarchizmu, o ktorý od roku 2020 výrazne vzrástol záujem tak vo vedeckom prostredí, ako aj v spoločnosti," približuje Gerasimov.

Nestabilné vedecké prostredie v podmienkach kremeľského režimu približuje vedec na prípade kolegu, ktorý "mal problémy" pre snahu o vydanie knihy o dejinách mníšstva - "čosi sa štátu nezapáčilo".

"Čo bude ďalej? Neviem. Celé je to veľmi nestabilné. Zdá sa mi, že moja kniha Zabiť v sebe štát v roku 2024 stihla vyjsť. Doslova ‚stihla‘. Neviem, či by ju cenzúra pustila v roku 2025," zamýšľa sa Gerasimov.

Na záver však hovorí, že nestráca nádej. "Inak zmizne motivácia čokoľvek robiť. Život v Rusku je životom v nevedomosti. Dnes sa zhováraš s kolegom a zajtra už so ‚zahraničným agentom‘,“ hovorí na dôvažok pracovník Ruskej akadémie vied.

Extrémistický materiál

Štátna duma 22. júla v treťom čítaní s konečnou platnosťou prijala zákon upravujúci trest za vyhľadávanie extrémistických materiálov na internete - do platnosti vstúpil takisto 1. septembra.

Ak teda človek vyhľadáva niektorý z množstva materiálov uvedených v zozname extrémistických, hrozí mu pokuta do päťtisíc rubľov (53 eur).

Keďže je pre množstvo hrozieb zo strany štátu dlhodobo rozšírené používanie služieb servisov, ponúkajúcich virtuálnu privátnu sieť (VPN), reklama služieb VPN je od 1. septembra taktiež pokutovaná.

S digitálnou bezpečnosťou súvisia aj SIM karty, ktoré sú napríklad nevyhnutné pri registrácii do WhatsAppu, Telegramu alebo Maxa.

Za odovzdanie SIM karty nepríbuznému občanovi tak od 1. septembra hrozí pokuta až 50-tisíc rubľov (533 eur) alebo trest odňatia slobody až na dva roky.

„Rozhovory o dôležitom“

S novým školským rokom 2022 sa na ruských školách spustili „Rozhovory o dôležitom“, ktoré sa odvtedy vyučujú na prvej pondelkovej hodine. 

Napríklad 12. septembra 2022 sa žiakom na všetkých školách v Rusku – ale aj na okupovanom území Ukrajiny – vysvetľovali ciele ruskej invázie na Ukrajinu pod názvom Špeciálna vojenská operácia (SVO). 

Pre správny chod ideologickej výučby pribudol na každej škole politruk, oficiálne nazývaný poradca riaditeľa pre výchovnú prácu.

Takáto „výchovná práca“ sa zameriava na postupnú indoktrináciu detí – metodické odporúčania pre učiteľov však hovoria jasne a bez okolkov:

"Výsledok vyučovacej hodiny [12. septembra 2022, pozn. red.]: žiaci chápu ciele SVO a to, že obyvatelia Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky sú Rusi, a preto je dôležitý ich návrat do Ruska. Ruskí vojaci sú hrdinovia."

Od septembra tohto roku sa budú "Rozhovorov o dôležitom" zúčastňovať aj deti vo veku od troch do siedmich rokov.

Na začiatok boli vybrané škôlky 22 federálnych subjektov vrátane tých na okupovanom území Ukrajiny: "Donecká ľudová republika", "Luhanská ľudová republika", ukrajinská Záporožská oblasť, Krasnojarský kraj či Moskva.

Dané kroky Kremľa výrazne obmedzujú slobodný prístup k informáciám a utužujú atmosféru strachu v krajine aj medzi politicky či aktivisticky neexponovanými občanmi. V konečnom dôsledku však upevňujú režim.