Účasť na bohoslužbách za ostatné desaťročia rýchlo padá. Aj na Slovensku

V nedávnom výskumnom článku National Bureau of Economic Research (NBER) použili autori retrospektívne otázky z International Social Survey Program (ISSP) dotazníkových prieskumov na viac ako 200-tisíc respondentoch zo štyroch vĺn zisťovaní individuálnymi prieskumami z rokov 1991, 1998, 2008, 2018. To im umožnilo vytvoriť zaujímavé časové rady vypovedajúce o návštevnosti bohoslužieb v 66 krajinách, ktoré siahajú až do 20. rokov minulého storočia.

Kľúčové otázky zneli „Ako často ste navštevovali náboženské služby, keď ste mali okolo 11 až 12 rokov?“ a „Ako často navštevovala náboženské služby vaša matka/otec, keď ste boli dieťa?“. Výsledky boli ešte kontrolované na konzistenciu s inými zdrojmi dát, pričom sa nezaznamenali výrazné odchýlky medzi jednotlivými vlnami zisťovania, čo naznačuje, že nedochádzalo k výraznejšej zmene spomienok s postupom času. A takto vyzerajú výsledky:

Potvrdila sa takzvaná veľká náboženská divergencia, teda výrazný rozdiel v trendoch medzi „globálnym Severom“ a „globálnym Juhom“.

Priemerná mesačná účasť dospelých na náboženských obradoch v oboch regiónoch bola na konci druhej svetovej vojny porovnateľná, a to na úrovni približne 55 percent. Odvtedy účasť na obradoch na severe postupne klesala a v roku 2010 dosiahla 28 percent. Na juhu zostala prakticky nezmenená, napriek tomu, že mnohé z týchto krajín zažívali rýchly hospodársky rast a politické zmeny.

Pre katolíkov bol vplyvný Druhý vatikánsky koncil so zásadnými reformami (napríklad ukončenie omší konaných výlučne latinčine) v snahe modernizovať katolícku cirkev: „Druhý vatikánsky koncil v rokoch 1962 až 1965 vyvolal pokles účasti katolíkov na obradoch po celom svete v porovnaní s inými náboženskými vyznaniami.“

Prekvapivo analýza 16 bývalých komunistických krajín nepotvrdila systematické oživenie náboženského života po páde komunizmu v raných 90. rokoch. Účasť na bohoslužbách sa síce v 90. rokoch mierne zvýšila, ale v nasledujúcom desaťročí sa často vrátila na pôvodnú úroveň.

Napriek tomu, že pokles som čakal, jeho rýchlosť ma v prípade Slovenska prekvapila. Z 85-percentnej účasti dospelých v roku 1930 na 27 percent v roku 2010. Poľsko zostáva v rámci postkomunistických krajín výnimkou so stále vysokou návštevnosťou, ktorá presahovala 80 percent aj po roku 2000.

Pozitívny vplyv na návštevnosť náboženských obradov sa v štúdii podarilo preukázať pri vojnách a hospodárskych krízach. Vojna zvyšuje účasť do piatich rokov o 1,1 percentuálneho bodu, ekonomická depresia o 0,5 bodu.

Zaujímavé je zamyslieť sa nad tým, čo dnes sýti potreby, ktoré kedysi uspokojovala viera. Kto sú dnešní „bohovia“ a kto alebo čo prebralo na seba rolu kazateľov? Človek hľadajúci istoty a zmysel sa za tých 100 rokov nezmenil. Zmenilo sa len jeho prostredie.