Rozdiel v počte hlasov bol len päť percent, čo Bolsonara, veliteľov armády a námorníctva, členov tajných služieb a ďalších viedlo k tomu, že vyslovili obvinenia o podvode a podali aj podnet na STF. Jeho predseda však podanie zamietol.
Dav podporovateľov pravicového exprezidenta preto týždeň po Lulovej inaugurácii 1. januára 2023 vtrhol do viacerých budov vrátane prezidentského paláca, sídla najvyššieho súdu či parlamentu. Trvalo celý deň, kým odpor demonštrantov zlomila federálna polícia.
Dohľad z Bieleho domu
STF svoje pojednávania vysiela verejne, proces sledujú aj v Bielom dome. Prezident USA Donald Trump, ktorý je Bolsonarovým spojencom, oznámil, že bude s celým svojím tímom sledovať priamy prenos. Prítomní majú byť aj exprezidentov syn a kongresman Eduardo Bolsonaro a novinár Paulo Figueiredo, ktorý sa vo svojej práci venuje obvineniam z korupcie ľudí okolo predsedu súdu Alexandra de Moraesa.
Trump na základe verdiktu federálneho súdu rozhodne o uvalení sankcií na brazílske inštitúcie v zmysle takzvaného Magnitského zákona. Zákon z roku 2012 o zodpovednosti za dodržiavanie práva schválil Kongres USA v reakcii na smrť daňového poradcu Sergeja Magnitského, ktorý v roku 2008 odhalil masívnu korupčnú schému v ruskej vláde.
Prostriedky, ktoré môže americká vláda proti tej brazílskej využiť, zahŕňajú zmrazenie majetku, zrušenie víz a zákaz vstupu do krajiny, a tiež uvalenie individuálnych sankcií.
Na de Moraesa už americké ministerstvo financií uvalilo sankcie za to, že „zneužíval svoju pozíciu na schvaľovanie svojvoľných predbežných zadržaní a potláčanie slobody prejavu“. Úrad pre kontrolu zahraničných aktív (OFAC), ktorý sankcie spravuje, prijal toto rozhodnutie 30. júla.
„Alexandre de Moraes sa rozhodol, že bude sudcom a porotou v nezákonnom hone na čarodejnice proti americkým a brazílskym občanom a spoločnostiam,“ povedal minister financií Scott Bessent s tým, že sudca „je zodpovedný za represívnu cenzúru, svojvoľné zadržania, ktoré porušujú ľudské práva, a politizované stíhania vrátane stíhania bývalého prezidenta Jaira Bolsonara“.
Jedným z dôvodov pre sankcionovanie de Moraesa je podľa rezortu financií fakt, že sudca v mnohých široko sledovaných prípadoch nariaďoval excesívne dlhé predbežné väzby, často bez zverejnenia obvinení. Vydal tiež ročný zatykač na amerického novinára – pravdepodobne ide o Michaela Shellenbergera, ktorý sa na sieti X dlhodobo venuje jeho prekračovaniu právomocí.
V prípade Bolsonara dal de Moraes sledovať jeho dom a zakázal neohlásené návštevy. Tento krok uvoľnil až začiatkom augusta, pravdepodobne v reakcii na prvú vlnu sankcií. Od júla však musí exprezident na členku nosiť sledovacie zariadenie.
Trump tiež v súvislosti s procesom, ktorý označuje za „hon na čarodejnice“, uvalil 50-percentné clá na brazílsky dovoz. Bolsonaro mladší a Figueiredo majú po rozsudku zaznamenať členov súdu, ktorí hlasovali za odsúdenie a nájsť ich majetky v USA a Európe, ktoré následne americká vláda zmrazí.
Z jedenástich sudcov STF vyžrebovali piatich vrátane de Moraesa. Zloženie senátu, ktorý pojednáva o vine Bolsonara, jeho ministrov a predstaviteľov ozbrojených síl, však podľa pozorovateľa Glenna Greenwalda napovedá „aký bude verdikt“ už teraz.
Flávio Dino bol počas predošlého funkčného obdobia prezidenta Lulu ministrom spravodlivosti. Cristiano Zanin je Lulovým dlhoročným osobným právnikom, a tiež predsedá päťčlennému senátu. Na dosiahnutie väčšiny je tak potrebný už len jeden sudca, ktorým podľa Greenwalda bude sám Moraes, „ktorý je monomaniakálne posadnutý myšlienkou zničiť celé Bolsonarovo hnutie“.
Bývalý reportér denníka Guardian, ktorý zverejnil dokumenty amerického whistleblowera Edwarda Snowdena, sa tak pridal k ďalším, ktorí spochybňujú nezávislosť brazílskeho federálneho súdu a vyváženosť exprezidentovho procesu.
Nadvláda súdu a obrana demokracie
De Moraes i generálny prokurátor Paulo Gonet v príhovoroch na začiatku pojednávania rozprávali o „demokracii, nezávislých inštitúciách“ či „rastúcej ekonomike“. „Demokratický právny štát neznamená pokoj alebo absenciu konfliktov,“ povedal predseda súdu s tým, že proces s exprezidentom je len „pokračovaním uplatňovania ústavy“.
Sudca tiež odmietol zasahovanie do národnej suverenity, čím označil americké vyhrážky sankciami. „Žiaľ, v priebehu tohto trestného činu sa zistila existencia úmyselného a vedomého konania skutočnej zločineckej organizácie, ktorá spôsobom, aký sme v našej krajine doteraz nevideli, začala konať zbabelo a zradne s cieľom pokúsiť sa donútiť súdnictvo a najmä STF a podrobiť fungovanie súdu kontrole iného zahraničného štátu,“ vyhlásil de Moraes.
„Tento nátlak, tento pokus o marenie konania, neovplyvnil nestrannosť a nezávislosť sudcov tohto Najvyššieho súdu, ktorí, pán prezident, budú postupovať tak, ako to dnes robíme my, v rámci riadneho právneho procesu, ktorý sleduje celá spoločnosť a celá brazílska tlač,“ odkázal do Bieleho domu.
„Národná suverenita nemôže, nemala by a nikdy nebude znevažovaná, vyjednávaná ani vynucovaná, pretože je jedným zo základov federatívnej republiky Brazília,“ dodal.
Prokurátor Gonet tiež oznámil, že údajní sprisahanci okolo Bolsonara mali v pláne zavraždiť de Moraesa, a údajne aj prezidenta Lulu a jeho viceprezidenta Geralda Alckmina. Plán sa mal nazývať „Zelená a žltá dýka“ podľa brazílskych národných farieb, obhajoba toto tvrdenie odmietla ako nepodložené.
Trestné činy násilného zrušenia právneho štátu a štátneho prevratu sú ustanovené v článku 359 brazílskeho trestného zákonníka, ktorého novelu v roku 2021 paradoxne podpísal práve Bolsonaro, pripomenula portugalská redakcia televízie BBC.
Súdny proces pokračuje v stredu a následne 9., 10., a 12. septembra.
Bolsonarov právnik Celso Vilardi súdu povedal, že jeho klientovi „bolo obmedzené právo na obhajobu“. „Nemali sme prístup k dôkazom a už vôbec sme nemali dostatok času na ich preštudovanie,“ pripomenul s tým, že súd koná v zrýchlenom konaní.
Odmietol tiež, že by sa exprezident podieľal na organizácii prevratu, a dodal, že neexistujú žiadne dôkazy o tom, že konal proti demokratickému právnemu štátu.
Monroeova doktrína v praxi
Jair Bolsonaro je politik podobného typu ako Donald Trump. Obaja využili populistickú vlnu v druhej dekáde tohto storočia, ktorá zahŕňala odpor voči migrácii, spochybňovanie oficiálneho naratívu o koronavíruse, opozíciu voči odlivu pracovných miest či pokusy o sociálne inžinierstvo skrze presadzovanie transgenderizmu.
Trump ho preto vníma ako cenného spojenca spolu s tvrdými lídrami ako salvádorský Nayib Bukele či ekvádorský Daniel Noboa. Hoci všetci spomenutí „siláci“ – týždenník Politico ich označuje slovom „strongman“ – sú mediálne zaznávaní, vo všeobecnosti sú populárni.
Okrem posilňovania armády či bezpečnostného aparátu ako celku tiež presadzujú širšie používanie kryptomien. Salvádor od roku 2021 vlastní štátne rezervy v bitcoine, k podobnému kroku pristúpili aj USA.
Spomínaných lídrov vníma Trump ako svojich spojencov v priestore, ktorý USA od roku 1823 považujú za svoj „zadný dvor“. V tomto roku totiž Spojené štáty prijali Monroeovu doktrínu.
Vtedajší prezident James Monroe v Kongrese USA vyhlásil, že západná hemisféra je pre európsku kolonizáciu „uzavretá“, výmenou za to však Washington nebude zasahovať do európskych záležitostí. Túto doktrínu porušili pri oboch svetových vojnách.
Americké impérium tak zasahuje do „svojho“ priestoru v najširšom možnom meradle. Okrem podpory spojeneckých politikov trestá potenciálnych odporcov, čoho prejavom sú predovšetkým clá a embargá. Brazília platí 50-percentné clo pri dovoze do USA, na prezidenta Nikaraguy Daniela Ortegu a jeho sudcov či policajtov sú uvalené sankcie vrátane zmrazenia majetku.
Práve Ortega totiž povolil výstavbu prieplavu, ktorý má konkurovať americkému Panamskému prieplavu. Za „americký“ sa považuje preto, že z tamojšieho obchodu stále benefitujú najmä USA – napriek tomu, že ho pod medzinárodnú kontrolu v 70. rokoch odovzdal prezident Jimmy Carter.
K pobrežiu Venezuely v posledných týždňoch vyplávalo niekoľko amerických vojenských lodí, ktoré majú bojovať proti Kartelu sĺnk (Cartel de los Soles). Ten je v USA kategorizovaný ako „narko-teroristická“ organizácia, čo umožňuje Pentagónu nasadenie tvrdej sily.
Kartel je zároveň napojený na venezuelského vodcu Nicolása Madura, ktorý je známym odporcom amerického imperializmu. Insígnie s motívom Slnka však používajú venezuelské ozbrojené sily, na čo poukázalo aj ministerstvo financií USA v správe o sankciách.
Maduro na oslabenie amerického vplyvu údajne využíva aj kartel Tren de Aragua, ktorého loď s nákladom drog v utorok zničilo americké námorníctvo. Proti zvýšenej vojenskej prítomnosti USA v Karibskom mori protestovali Maduro, jeho minister obrany Vladimir Padrino López, ale i mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová či kolumbijský prezident Gustavo Petro.
Trump všetkých menovaných považuje za svojich odporcov. Osem vojnových lodí a dve tisícky členov námornej pechoty tak zrejme budú v Karibiku operovať aj naďalej. Na Madura tiež stále platí odmena, ktorú šéf Bieleho domu nedávno zvýšil na 50 miliónov dolárov.
Nielen geopolitika
Okrem aplikovania známej zahraničnopolitickej doktríny však Trumpa k podpore Bolsonara motivuje aj osobný rozmer. Sám bol totiž terčom niekoľkých žalôb za údajnú úlohu v „kriminálnom sprisahaní“, ktorého výsledkom boli nepokoje pred Kapitolom 6. januára 2021.
Demonštranti, rovnako motivovaní tvrdeniami o volebnom podvode, obkľúčili sídlo americkej legislatívy práve v deň, keď obe komory Kongresu potvrdzujú výsledky prezidentských volieb. Niektorým z nich sa podarilo preniknúť do budovy, hoci ako odhalili neskôr zverejnené zábery, nikoho neohrozili na živote či zdraví.
Trumpa však následne obvinili na federálnej úrovni i v štáte Georgia, že sa údajne snažil zasahovať do volebných výsledkov. Georgijská prokurátorka Fani Willisová však neskôr odstúpila po odhalení, že zamestnávala svojho milenca Nathana Wadea, špeciálny federálny prokurátor Jack Smith po Trumpovom víťazstve prípad stiahol a dal výpoveď.
Osobné priateľstvo medzi Trumpom a Bolsonarom však presvedčilo viacerých svetových ľavičiarov, že sa brazílsky kapitán pozemných síl vo výslužbe pokúsi o niečo podobné.
„Členovia brazílskeho Kongresu varovali, že mobilizácia 7. septembra [2021] bola inšpirovaná povstaním v americkom Kapitole 6. januára 2021, keď vtedajší prezident Donald Trump povzbudzoval svojich priaznivcov, aby ‚zastavili únos‘ falošnými tvrdeniami o volebných podvodoch v prezidentských voľbách v roku 2020,“ napísali v otvorenom liste.
Medzi signatármi vystupovali socialistický expremiér Španielska José Luis Rodríguez Zapatero, soclalistický filozof Cornel West, demokratická kongresmanka Cori Bushová, kolumbijský Gustavo Petro, vodca francúzskych krajných ľavičiarov Jean-Luc Mélenchon či bývalý šéf britských labouristov Jeremy Corbyn.
Na potvrdenie svojho presvedčenia museli čakať do januára 2023. Teraz si musia počkať na potvrdenie spojitosti medzi nepokojmi a Bolsonarovou koordináciou, čo však v hlboko spolitizovanom procese nemusí byť ťažké.
