Matěj Široký

Nie div, že väčšina komentátorov a politológov dnes skôr považuje Bayrouovo rozhodnutie za faktickú rezignáciu. Zázraky sa síce v politike dejú, ale sú vzácne.

Zatiaľ sa dá len ťažko špekulovať, čo francúzskeho premiéra k tomuto kroku viedlo. Hovorí sa o nezhodách s prezidentom Emmanuelom Macronom. Bayrou možno plní nevďačnú úlohu niekoho, kto na seba berie osem rokov neúspechov takzvaného macronizmu. Rovnako sa špekuluje o tom, že ratingové agentúry už pripravujú zníženie hodnotenia francúzskeho dlhu.

Na konci septembra mal Bayrou predstaviť rozpočet na budúci rok s úsporným balíčkom vo výške 43 miliárd eur. Svojím krokom tak zrejme iba urýchlil sled udalostí. Zatiaľ nám nezostáva iné, než sa uspokojiť s tým, čo sám premiér hovorí: jeho rozhodnutie súvisí s krízou francúzskeho dlhu.

Predvídateľná kríza: Päťdesiat rokov deficitu

V absolútnych číslach ide o kolosálnu sumu: 3,346 bilióna eur v prvom štvrťroku 2025, čo predstavuje 114 percent hrubého domáceho produktu. Ide teda o mierny nárast oproti koncu roka 2024, keď to bolo 113,2 percenta.

Premiér zdôraznil, že dlh rastie rýchlym tempom, o viac ako 5-tisíc eur každú sekundu. No tento problém však nevznikol zo dňa na deň a bol jasne predvídateľný. Francúzske verejné financie sú v deficite už 50 rokov. Je teda zrejmé, že tento problém musel raz nastať.

Rovnako je každému, kto má základné povedomie o ekonómii, jasné, že boj proti inflácii, ktorú spôsobilo riešenie covidovej krízy a viedol k zvýšeniu úrokových sadzieb, prinesie veľké problémy všetkým dlžníkom. Nič nové pod slnkom.

Kto je vinný

Značnou novinkou je však Bayrouova priamočiarosť v otázke, kto za dlh môže. Premiér jasne vyhlásil: „Dlh má každý z nás.“ Aby nikoho nenechal na pochybách, zdôraznil, že „nie sú to vlády, kto ho konzumuje“. Tento odkaz treba brať vážne, pretože ho jedného dňa môžu vyslať aj ďalšie zadlžené európske krajiny. Politici sa budú snažiť preniesť bremeno dlhu na obyvateľstvo.

Táto veta vo Francúzsku vyvolala rozhorčenie. Miznúca stredná trieda dlh určite nespôsobila. Za jeho vznikom stojí politická reprezentácia Francúzska za posledných 50 rokov. K politikom môžeme pridať aj rad moderných ekonómov, ktorí svojimi viac či menej sofistikovanými teóriami tvrdia, že dlh nie je problém.

Áno, zadlženie nie je problém, ak je sprevádzané zdravým hospodárskym rastom. Kľúčové je slovo „zdravý“, teda rast, ktorý nie je ťahaný zadlžujúcim sa štátom. Navyše sa pomaly, ale iste dostávame do demografickej pasce, keď populačný vývoj tlačí hospodársky rast dole. Pokiaľ sa demografia zásadne nezmení, dlh bude problémom – a to nie jeden rok, ale desiatky rokov.

Od učiteľa k premiérovi

Najviac poburujúca je skutočnosť, že také slová vychádzajú z úst človeka, ako je Bayrou. Pred vstupom do politiky bol stredoškolským učiteľom francúzštiny a latinčiny, teda štátnym zamestnancom. V roku 1986 bol v 35 rokoch zvolený za poslanca a túto funkciu vykonával s prestávkami 19 rokov.

Potom zastával rôzne ministerské posty a krátko bol aj europoslancom. V rokoch 2020 až 2024 pôsobil ako vysoký komisár pre plánovanie, čo bola funkcia, ktorej konkrétna náplň nie je úplne jasná. Bayrou mal na papieri vytvárať strednodobé a dlhodobé stratégie pre rozvoj Francúzska.

Vzhľadom na to, že krajina stojí na pokraji dlhovej krízy, možno povedať, že tieto plány príliš nevyšli. Ak by sme požiadali umelú inteligenciu o odhad, koľko francúzskych daňových poplatníkov stála Bayrouova dlhoročná politická kariéra, došli by sme k hrubému odhadu okolo päť miliónov eur. Túto sumu francúzski daňoví poplatníci vynaložili, aby sa nakoniec dozvedeli, že za dlhy môžu oni sami. To je veľmi horké zistenie.

Pre nás v strednej Európe z toho plynie poučenie: mali by sme sa zaujímať predovšetkým o politikov, ktorí ponúkajú reálne riešenia pre štátne zadlženie. Štátny dlh je problém, ktorý nemožno ignorovať.