Konferencia biskupov je v prípade potreby otvorená dialógu o cirkevných sviatkoch

Na téme konsolidácie, ktorou žije Slovensko už druhý rok, sa zatiaľ stále koaličný trojlístok nezhodol. Jasné je len to, že sa má v rámci stabilizácie verejných zdrojov ušetriť okolo 2,8 miliardy eur. Očakáva sa, že pripravovaný balíček opatrení zverejní kabinet zrejme začiatkom budúceho týždňa.

Zrušenie dvoch sviatkov ako dní pracovného pokoja, a to jedného štátneho a jedného cirkevného, už dávnejšie spomína premiér Robert Fico ako jedno z opatrení konsolidácie. Týmto krokom sa totiž zvýši počet odpracovaných dní, čím narastá ekonomická aktivita a dodatočné daňové príjmy štátu.

S novou verziou prišlo pred niekoľkými dňami Progresívne Slovensko, ktorého poslanec Štefan Kišš povedal, že vláda plánuje zrušiť až štyri štátne sviatky v rámci konsolidačných opatrení verejných financií. Zatiaľ nie je jasné, ktoré by to presne boli. „To málo, čo preniklo z prostredia koalície, je, že vláda sa chystá zrušiť ďalšie, možno až štyri štátne sviatky,“ zdôraznil.

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) sa k spomínaným informáciám Kišša odmietol vyjadrovať. „Progresívne Slovensko tu už všeličo porozprávalo. Nebudem sa vyjadrovať k ďalším opatreniam, ktoré ideme robiť, a keď to bude, dozviete sa všetko,“ reagoval.

Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) začiatkom júna vyčíslila, že "zrušenie" dvoch štátnych sviatkov môže priniesť do štátneho rozpočtu približne 300 miliónov eur ročne (150 miliónov za jeden sviatok).

Podľa ekonómov sa rast HDP po transformácii dvoch štátnych sviatkov na dni pracovného pokoja nemusí prejaviť okamžite. Plný efekt na hrubý domáci produkt, ako aj príjmy štátneho rozpočtu, môže trvať aj niekoľko rokov.

Ako je to s rušením sviatkov

Len na objasnenie, nejde o vyškrtnutie štátnych sviatkov z kalendára, ale o to, že počas nich nebudú mať ľudia pracovné voľno. Práve to sa aktuálne stalo so štátnym sviatkom Dňa ústavy oslavovaného 1. septembra.

„Prvý september bude štátnym sviatkom, ale nebude dňom pracovného pokoja ani sviatkom v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce,“ vysvetľovala vláda koncom roku 2023.

Túto úpravu vtedy koalícia navrhla z dôvodu potreby zníženia dní pracovného pokoja, čo malo mať pozitívny vplyv na hospodárenie štátu aj zamestnanosť.

V súčasnosti tak máme na Slovensku dva štátne sviatky, ktoré nie sú dňom pracovného pokoja. Okrem septembrového Dňa ústavy je to 28. október – Deň vzniku samostatného Československa. Počas tohto sviatku mali ľudia voľno iba na sté výročie v roku 2018.

Rozdelenie sviatkov na Slovensku

Na Slovensku sa sviatky delia na štátne sviatky a dni pracovného pokoja. Hlavný rozdiel spočíva v ich historickom a kultúrnom pozadí. Kým štátne sviatky sú určené zákonom a pripomínajú dôležité udalosti z histórie Slovenska, ktoré sú kľúčové pre jeho štátnosť a národnú identitu (Deň vzniku SR, Deň Ústavy SR), dni pracovného pokoja majú prevažne cirkevný charakter. Ide napríklad o Veľký piatok či Vianoce.

Sú to však aj dni spojené s významnými medzinárodnými udalosťami (Sviatok práce, Deň víťazstva nad fašizmom). Vo väčšine prípadov sú obe kategórie dňami pracovného pokoja, ale právne sú definované inak. Dohromady ich je šestnásť, pričom v štrnástich prípadoch majú ľudia voľný deň, keď nemusia ísť do práce.

Ako už bolo spomenuté, zrušenie sviatkov alebo skôr dní pracovného pokoja môže mať ekonomický prínos pre štátny rozpočet vo forme vyššieho HDP, rastu tržieb a tiež produktivity v priemysle.

No a v neposlednom rade to prinesie aj úsporu pre zamestnávateľov. Tí, by nemuseli platiť zamestnancom príplatky za prácu vo sviatok, čo by znížilo ich mzdové náklady. Tým by sa zároveň aj zlepšila konkurencieschopnosť firiem.

Na druhej strane však treba brať do úvahy aj to, že sviatky majú okrem ekonomického aj sociálny a kultúrny význam. A okrem toho dávajú ľuďom priestor na oddych a trávenie času s rodinou.

Podmienky na zrušenie sviatkov

Zrušenie pracovného pokoja v štátnom sviatku si vyžaduje len zmenu zákona. Pre schválenie takejto novely zákona je potrebné získať nadpolovičnú väčšinu hlasov v parlamente, teda minimálne 76 hlasov zo 150 poslancov. Pre súčasnú vládnu koalíciu by to v súčasnosti nemalo predstavovať zásadný problém.

Problémom sú cirkevné sviatky, na ktoré poslanci nemajú priamy dosah, pretože sú viazané na medzinárodné zmluvy. Konferencia biskupov Slovenska (KBS) pre Štandard hovorí, že Základnou zmluvou medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou (takzvaná Vatikánska zmluva) sa naša krajina zaviazala, že bude rešpektovať ako dni pracovného pokoja nedele a sviatky uvedené v zmluve v čl. 9.

Tých je desať. Sú v platnosti a na zrušenie takého sviatku (aj ako dňa pracovného pokoja) by bola potrebná úprava zmluvy po dohode zmluvných strán. KBS zatiaľ nebola oslovená vládou vo veci "rušenia" týchto sviatkov. „V prípade potreby sme však otvorení dialógu,“ spresnila pre Štandard hovorkyňa KBS Katarína Jančišinová. Aj v prípade ochoty oboch strán je pravdepodobné, že celý proces môže trvať dlhší čas.

Dovtedy má vláda v prípade konsolidácie a prístupu k rušeniu dní pracovného pokoja aktuálne k dispozícii len štyri sviatky, na ktoré má reálne rýchly dosah. A to 1. a 8. máj, 29. august či 17. november. Koalícia sa v júni dohodla, že škrtne 17. november. Deň boja za slobodu a demokraciu má zostať štátnym sviatkom, ale bude bez pracovného voľna.

Navyše dva májové sviatky, ako aj augustová pripomienka SNP patria medzi najobľúbenejšie dni súčasného premiéra. Napríklad v súvislosti so Sviatkom práce, 1. májom, Robert Fico pred letom povedal, že jeho zrušenie by bolo pre neho červenou čiarou.

Na ďalšie štátne sviatky, ako sú 1. január a 5. júl už potrebuje koalícia súhlas aj Svätej stolice, nakoľko okrem štátnych sú zároveň aj cirkevnými sviatkami.

Mierny posun v stanovisku katolíkov

V prípade konferencie biskupov možno hovoriť o určitom posune, keď je v súčasnosti otvorená dialógu s vládnymi predstaviteľmi. V máji roku 2001 totiž zaujala rezolútne negatívne stanovisko k prípadnému zrušeniu niektorého z cirkevných sviatkov.

KBS vtedy reagovala na to, že vtedajší minister kultúry dostal úlohu vypracovať návrh, ktorý zo sviatkov, medzi nimi figurovali i dva cirkevné – sviatok sv. Cyrila a Metoda a Sedembolestnej Panny Márie, by sa mal zrušiť a zaviesť nový sviatok – 17. november.

V prípade zrušenia niektorého cirkevného sviatku by išlo o porušenie článku 9 Základnej zmluvy medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou, komentoval v tom období hovorca konferencie Marián Gavenda.