Iste, pomyslenie na to, že na podobné stretávky Putinových spojencov okrem našich štátnikov nik z nášho civilizačného okruhu nechodí, pôsobí na niektoré kruhy fakt hrozivo. Zvlášť, ak v Pekingu nie je prítomný ani Viktor Orbán. Lenže Fico, na rozdiel od maďarského premiéra, nespochybňuje „budúci“ vstup Ukrajiny do Európskej únie – aby sme použili príklad, ktorý bruselský establišment už skutočne vyrušuje.
Ťahanie Ukrajiny za nos
Ide síce o fiktívnu tému, keďže žiadny líder z členských štátov v skutočnosti neplánuje priviazať obrí balvan (Ukrajinu) k potápajúcej sa lodi (EÚ), ani nebude pre Ukrajinu riskovať prežitie európskeho projektu. No zatiaľ sa európskym štátnikom darí týmto medovým motúzom Ukrajinu pomerne úspešne ťahať za nos.
Ostatne, presviedčanie Ukrajiny, aby čo najdlhšie „bojovala našu vojnu“, patrí do dlhodobej stratégie bezmocného a bezradného Západu. Klamstvá o budúcnosti Ukrajiny v EÚ sú súčasťou arzenálu hrdinsky bojujúcej a inak vojensky vykradnutej Európy.
Ergo, Robertovi Ficovi Brusel toleruje občasné úlety najmä preto, že slovenský premiér toto dôležité klamstvo nijako neohrozuje. Čo už neplatí o zmienenom Orbánovi. Fico v Pekingu je pre Brusel menšie zlo ako pravdovravný žabiak Orbán, s ňufákom nadvihnutým ponad okraj studne, pozorujúci širšie obzory.
Ostatne, ani pre Fica nejde o ktovieako riskantný postoj. So vstupom Ukrajiny do EÚ súhlasí, ale iba za splnenia podmienok, ktoré platili pre všetkých ostatných. V tomto si s ruským prezidentom zjavne porozumeli, aj pre neho ide očividne o bezpečnú plochu: „Nikdy som nebol proti členstvu Ukrajiny v EÚ,“ odvetil Vladimir Putin tónom, akoby vravel „nikdy som nebol proti tomu, aby rieka tiekla hore kopcom“.
Odkaz vlastnému publiku bol však doručený. Ťažko povedať, či si národno-konzervatívny volič koalície želá priateľstvo s Ruskom, celkom určite si však po vzore dávnych slovanských inštinktov neželá naše nepriateľstvo.
V časoch, keď sme do neho tlačení, premiérovmu publiku imponuje pohľad na premiéra, ktorý sa vzoprel dozorcom a vymieňa si s ruským prezidentom nielen úsmevy, ale aj osobné stisky rúk. Keďže Fico si tento nevinný plán s Bruselom „odkomunikoval“, establišment mu tento ľahký úlet namierený na vlastných voličov odpustí.
Putinova verejná výzva Ficovi
Skutočná skúška však spočívala v niečom inom a nie je vylúčené, že našim premiérom mohla zamávať. Po tom, ako sa Fico rozhorčil nad ukrajinským bombardovaním ruskej energetickej infraštruktúry, ktorá je aj pre nás dôležitá, Putin vyzval Fica, aby Slovensko recipročne zastavilo Ukrajine reverzné dodávky plynu a elektriny.
„A oni okamžite pochopia, že ich správanie má určité hranice,“ nadhodil Putin slová, ktorých nepriestrelná logika mohla slovenského premiéra naozaj zaskočiť.
Ukrajina už totiž takýto krok na prelome rokov urobila, keď takýmto neprezieravým spôsobom ohrozila vlastné dodávky plynu. Slovensko muselo mrznúcich ukrajinských občanov zachraňovať vlastným reverzom, keď sme im poslali ruský plyn, ktorý sme kúpili okľukou cez Kaukaz. Za cenové prirážky spôsobené okrem iného aj ukrajinskými útokmi.
Putin si zjavne pamätal, kto vtedy pomohol Ukrajine, ktorá si vlastné zdroje z rozhodnutia „rozvážnych“ štátnikov vyhodila do luftu.
Takto ďaleko však Fico zájsť určite nechcel. Putin si ho skrátka vyskúšal: Ako vysoko je žabiatko ochotné povyskočiť?
Zatipujme si, že na olympiádu to práve nebude. A Brusel sa už viac nemusí obávať a nabudúce Fica tolerantne pustí možno aj na oslavy konca vojny do Moskvy.
