Ako zmenia hodnotové spory EÚ? Niekoľko scenárov vývoja a kde je Slovensko

Spory Maďarska a Poľska s Úniou naberajú na intenzite. Rozdielny pohľad na právny štát, hodnotové otázky a LGBT práva medzi nimi vytvárajú čoraz hlbšiu priepasť. Obe strany však neraz nehrajú fér. Čo to znamená pre budúcnosť Európy a aký postoj zaujme Slovensko?

210077777_10159378894581093_6539673228573307567_n (1) Foto: Orbán/FB

Napätie medzi dvoma štátmi V4 a Bruselom stúpa. Prv, než sa pozrieme na možné scenáre ďalšieho vývoja, zastavme sa pri Slovensku. Poľská a maďarská vízia EÚ je relatívne jasná – menej centralizácie, silné národné štáty s vlastnými kompetenciami a odmietanie právneho tlaku Európskej komisie či Súdneho dvora EÚ. Niektoré prešľapy im Brusel vyčíta opodstatnene, ďalšie účelovo, ktoré by iným štátom prešli. Pri hodnotových otázkach sa zdajú rozpory neprekonateľné.

Slovensko v týchto sporoch osciluje medzi nerozhodnosťou a tajomným mlčaním. Povedzme si tri príklady.

Minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS) sa pri spore o mechanizme právneho štátu a blokovaní rozpočtu EÚ postavil proti vyšehradským susedom. Nemecko vtedy zaujalo neutrálny postoj a nakoniec sprostredkovalo obojstranne prijateľné riešenie.

Keď nedávno Maďarsko schválilo zákon zakazujúci propagáciu LGBT v školách a televíziách cez deň, vyslúžilo si kritiku väčšiny štátov. Slovensko oficiálne nereagovalo.

Napokon, Slovensko bolo dlhodobo kritické k výstavbe plynovodu Severný prúd 2. Na zozname signatárov aktuálneho kritického vyhlásenia k dohode Nemecka a Ruska na dokončení projektu však chýba. Je tam Česko, Poľsko, Ukrajina aj USA. Vyhlásenie podpisovali predsedovia zahraničných výborov parlamentov. U nás funkciu zastáva Marián Kéry (Smer-SD).

V4 dvojblok verzus Brusel

Pozrime sa teraz na scenáre možného vývoja sporov Poľska a Maďarska s bruselskými inštitúciami a liberálnymi štátmi. Portál Politico ich predstavil päť, rozšírili sme ich o ďalšie súvislosti.

Začneme scenármi, pri ktorých by ťahal za dlhší koniec Brusel, skončíme pri výsledku v prospech Budapešti a Varšavy. Niektoré sa javia menej pravdepodobné, ale napokon, urobte si názor sami.

Poľsko a Maďarsko ustúpia

Európska únia má na členské štáty oficiálne a neoficiálne páky, ako ich donútiť k poslušnosti. Do prvej kategórie patrí správne konanie (už spustené proti obom štátom), ktoré môže viesť k pokutám, v krajnom prípade k odobratiu hlasovacích práv, čo by však museli schváliť všetky členské štáty. Keďže sa minimálne poľsko-maďarská dvojica navzájom podrží, je to nepravdepodobné. K tomu pribudol mechanizmus kontroly dodržiavania pravidiel právneho štátu, ktorý podmieňuje vyplácanie eurofondov. Budapešť a Varšava však namietali, že nástroj sa nemôže týkať etických otázok, uplatňovanie mechanizmu v praxi je ešte otvorené.

Menej transparentné, ale o to účinnejšie môžu byť nepriame nástroje. Európska komisia obom štátom neschválila národné plány obnovy, a tak zatiaľ nemôžu čerpať zo 750-miliardového balíka. Spomeňme tlak iných členských štátov, ktoré môžu napríklad Maďarsko verejne ostrakizovať ako holandský premiér Mark Rutte, prípadne sa revanšujú pri rokovaniach o iných oblastiach politiky EÚ. K tomu pripočítajme, že Maďarsko prišlo o viac ako 200 miliónov eur z grantov Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórska.

Na jednej strane je tlak EÚ, na druhej postoje oboch vlád, pre ktoré je spor s Bruselom do veľkej miery súčasťou hodnotového, ale aj imidžového ukotvenia vo vzťahu s voličmi. Poľsko môže vyjsť nerešpektovanie rozhodnutí Súdneho dvora EÚ draho. Uvidíme, ako sa skončí odmietanie nadradenosti európskeho práva nad poľské. Podobne budú maďarskej vláde a na nej napojených oligarchov chýbať miliardy z eurofondov a fondu obnovy. Štáty môžu pod tlakom cúvnuť.

Zmena politiky zmenou vlády

V Maďarsku je Viktor Orbán pri moci už 11 rokov (plus štyri roky na prelome storočí), poľská strana Právo a Spravodlivosť (PiS) vládne šesť rokov. Nič však nie je večné a Maďarov čakajú o rok voľby. Hoci má Fidesz ústavnú väčšinu, sformovala sa proti nemu široká koalícia (aj s niekdajším krajne pravicovým Jobbikom) a v prieskumoch sú sily vyrovnanné.

Poliaci pôjdu k urnám v roku 2023 a dovtedy sa môže ešte veľa zmeniť. Na domácu politickú scénu sa vrátil Donald Tusk, ale opozícia je roztrieštená. Potenciálnym vyzývateľom PiS môže byť aj strana Poľsko 2050 Szymona Hołowniu, prípadne nová strana progresívneho primátora Varšavy Rafała Trzaskowského.

Na zlom v spore medzi dvojicou štátov V4 stačí však zmena jednej konzervatívnej vlády na liberálnejšiu a probruselskejšiu. Tandem by fungovať prestal, a ako sme písali vyššie, už by neplatilo, že pri jednohlasnom schvaľovaní sankcií by sa navzájom podržali.

Šachová partia verzus patová situácia

Ďalšou možnosťou je reťazec nekonečných sporov a právnych prieťahov s Bruselom. Politico upriamuje pozornosť na francúzske predsedníctvo v Rade EÚ od januára 2022. Počas neho sa ukáže, či sa z mechanizmu na hodnotenie stavu právneho štátu stane skutočne efektívny nástroj zároveň umožňujúci nátlak a trestanie hriešnikov.

Nedá sa vylúčiť, že Budapešť s Varšavou v niektorých čiastkových otázkach cúvnu, ale len toľko, aby pred voličmi (a pred voľbami) nestratili tvár ochrancov konzervatívnych hodnôt a bojovníkov proti Bruselu.

Polexit a hexit

Spory môžu ďalej eskalovať. Hoci väčšina Maďarov a Poliakov členstvo v EÚ v prieskumoch podporuje, predseda maďarského parlamentu László Kövér nedávno vyhlásil, že ak by bolo referendum o vstupe do spoločenstva v súčasnosti, hlasoval by proti.

Proti tomuto scenáru hovorí skúsenosť s brexitom. Rokovania o novom nastavení vzťahov medzi Bruselom a Londýnom sa ťahali roky a zďaleka nie sú dokončené. Hraničný režim na írskom ostrove, rybolov a mnohé ďalšie otázky sú vyriešené len provizórne. Spojené kráľovstvo (podobne aj Nórsko, Švajčiarsko) sa aj tak musí v mnohom EÚ prispôsobovať, ak chcú mať ekonomické výhody. Platí to však aj opačne, väčší jednotný trh a Schengen je v záujme celého bloku.

Hoci teda holandský premiér posiela Maďarsko mimo Únie a scenár sa vylúčiť nedá, vzhľadom na eventuálne dôsledky sa nejaví pravdepodobný. Členstvo má svoje výhody a Únia sa roky trápila namiesto iných relevantných otázok brexitom, čo si momentálne nikto nepraje opakovať.

Strhnú so sebou ďalších?

Posledným opisovaným scenárom je rozšírenie a utuženie euroskeptického frontu. PiS a Fidesz spolupracujú s francúzskym Národným zhromaždením Marine Le Penovej a talianskou Ligou Mattea Salviniho. Pred mesiacom vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom kritizujú užšiu európsku integráciu, odklon od pôvodných hodnôt EÚ a žiadajú posilnenie členských štátov na úkor únijných inštitúcií.

Naoko ideovo blízky blok je v skutočnosti rozdelený napríklad v otázke migrácie, postoju k Rusku, USA či Číne. Pripočítajme spory s ideovo podobne zameranou talianskou stranou Bratia Talianska. O spojení národniarskych a konzervatívnych európskych strán sa hovorí už roky, intenzívne napríklad pred eurovoľbami v roku 2019. Pevný nacionalistický blok napriek tomu doteraz nevznikol.

Zaujímavé preto bude sledovať trojo volieb v najbližších 12 mesiacoch – na jeseň v Nemecku a budúci rok vo Francúzsku a Maďarsku. Budú určujúce pre ďalší vývoj sporov medzi ostblokom a bruselskou centrálou.