Čo prinesie éra digitálneho Babylonu?

Elon Musk sľubuje revolúciu s platformou X, ktorá sa má stať hlavným komunikačným kanálom. Podľa neho už tradičné médiá vo svojej klasickej podobe strácajú význam. Jeho heslo znie: „Vy ste médiá.“ Neoslovuje menšiny podľa pohlavia, etnika alebo náboženstva, ale širokú verejnosť. Tvrdí, že novinárom môže byť každý. V mnohých krajinách, napríklad aj v Nemecku, nie je titul „novinár“ právne chránený, takže ho môže používať ktokoľvek.

Toto tvrdenie nie je žiadnou novinkou, jeho pôvod sa datuje do začiatkov Trumpovej éry. V tom čase sa tradičné médiá snažili filtrovať a kontrolovať, čo a ako Donald Trump hovorí. No už počas kampane v roku 2016 sa ukázalo, že tento prístup je zastaraný. Trump počas celej kampane - aj neskôr ako prezident - neustále používal komunikačný kanál Twitter. Práve túto platformu neskôr Musk odkúpil a premenoval ju na X.

Trump využíval presne tú istú techniku, ktorú dnes presadzujú „občianski novinári“: komunikoval priamo s ľuďmi a okamžite s nimi bez akýchkoľvek prekážok zdieľal svoje myšlienky. Týmto spôsobom mohol oslovovať Američanov priamo, obchádzajúc médiá, ktoré mali blízko k demokratom.

Vtedy sa ukázalo, aké krehké je postavenie tradičných médií, ktoré sa snažia kontrolovať tok informácií. Zablokovanie Trumpovho účtu na Twitteri po nástupe Joea Bidena preto nebolo len disciplinárnym krokom, ale skutočným umlčaním hlasu súčasného amerického prezidenta.

Tradičné médiá si podkopávajú vlastnú pozíciu

Povýšenie platformy X na hlavný zdroj informácií nie je Muskova novátorská myšlienka, ale skôr nevyhnutný dôsledok vývoja. Za „demokratizáciu“ spravodajstva môžu samotné tradičné médiá. Jedine preto, že ľudia prestali dôverovať novinám, rádiám a televízii, sa mohla ujať myšlienka, že ktokoľvek s mikrofónom, kamerou alebo vlastným pohľadom na politiku má rovnakú autoritu ako kedysi vážený televízny spravodajca.

Ak médiá klamú, šíria propagandu alebo slepo opakujú názory vlády, je len otázkou času, kedy si ľudia začnú hľadať alternatívne zdroje.

Nejde ani tak o súboj medzi pravdou a klamstvom, ako skôr o boj medzi ponukou a dopytom. Médiá s ľavicovým zameraním často tvrdia, že ľudia podliehajú populistom. Lenže skutočnosť je ešte znepokojujúcejšia. Ľudia si nevyberajú pravdu, ale pohodlie. Ich voľba nie je náhodná, ale úmyselná. Rozmach alternatívnych médií je odpoveďou na zlyhanie tých tradičných.

Nie je podstatné, či médiá naozaj zlyhali alebo to ich publikum iba tak cíti. Dôležité je, že dôvera sa vytratila. Zlom nastal vtedy, keď sa novinári namiesto informovania o tom, čo je, začali sústreďovať na to, čo by malo byť. V tom momente sa spravodajstvo zmenilo na ideológiu. Túto hranicu prekročili obe strany – médiá aj ich publikum – už pred desiatkami rokov.

Riziká demokratizácie médií

Prijatie „demokratizácie“ médií so sebou prináša mnohé riziká. Ak je každý novinárom, koho vlastne stojí za to počúvať?

Nie čestnosť, ale senzácia priťahuje pozornosť. To, že je o takýto obsah záujem, už dávno ukázal úspech bulváru a lacných románov. Sociálne médiá a umelá inteligencia tento trend len zrýchľujú. Ľudia často ani sami nevedia, čo chcú. Hoci tvrdia, že si chcú utvoriť vlastný názor, mnohí túžia len po tom, aby im niekto potvrdil to, čomu už veria. To vysvetľuje prudký nárast pravicových názorových platforiem, ktorých čitatelia si s úľavou hovoria: „Konečne to niekto povedal nahlas.“

Je otázne, či tento typ žurnalistiky - buď ľavicovej, alebo pravicovej - už dosiahol svoj vrchol. Algoritmy totiž dokážu bez problémov generovať nenávistné prejavy, ktoré slúžia na vyvolanie pobúrenia a politickej agitácie. Počas posledných dvoch storočí sa vždy našli publicisti, ktorí bez štýlu či hĺbky jednoducho hovoria ľuďom to, čo chcú počuť. Od skutočných spoločenských kritikov, akými boli napríklad Tucholsky alebo Kraus, sa však líšia nielen originalitou. Chýba im ambícia urobiť viac ako len zachytiť náladu dňa. Nechápu, že samotné udalosti netvoria prítomnosť, sú iba materiálom, z ktorého sa dá prítomnosť formovať.

Hlas algoritmu

Jednoducho povedané, nie je tu nič, čo by nedokázal napodobniť stroj. Prázdne klišé umelej inteligencie, zahalené do pekných slov, často prevyšuje plytké texty dnešných komentátorov. AI je ideálnym nástrojom na generovanie prázdnych rečí, ktoré len potvrdzujú predsudky čitateľov. V podstate je to vrchol automatizácie v oblasti písania komentárov.

Čo nám teda ostáva? Investigatívna žurnalistika? Kvalitné magazíny? Alebo žurnalistika, ktorá spochybňuje samu seba a poskytuje priestor na skutočnú debatu s rôznymi názormi? Tieto formáty boli vždy relevantné a možno ich dôležitosť ešte porastie.

Musia však bojovať s tým, že „demokratizácia“ médií posilňuje klientelizmus. V Nemecku je príkladov dosť: Süddeutsche Zeitung a Die Zeit už dávno upustili od predstavy nezávislej žurnalistiky a namiesto toho sa pevne orientujú na ľavicovo-liberálnu strednú triedu, ktorá ich finančne drží nad vodou.

Zhrnutie

V ére rozdelenej spoločnosti a vzájomnej neznášanlivosti sa tradičné masmédiá stávajú prežitkom. Budúcnosť patrí špecializácii: médiá sa budú deliť na menšie, presne zamerané produkty, ktoré sa prispôsobia konkrétnym cieľovým skupinám. To, či ponúkajú fakty alebo pravdu, bude väčšinou vedľajšie. Rast však nemôže trvať večne, raz príde nasýtenie. Tak ako v zábavnom priemysle, aj v médiách nastane chvíľa, keď príliš veľa ponuky spôsobí kolaps trhu. Tí, ktorí sa snažia osloviť všetkých a neustále rozširujú svoj obsah, nakoniec prídu o svoje publikum.