Koalícia ochotných informovala Trumpa o pokroku. Ten tlačí na zastavenie dodávok ruskej ropy

V Paríži sa vo štvrtok zišli predstavitelia štátov takzvanej koalície ochotných, ktorí stále podporujú Ukrajinu vo vojne s Ruskom. Spolkový kancelár Friedrich Merz podľa informácií denníka Spiegel prišiel na schôdzku pripravený.

Koalíciu tvoria okrem Merza predovšetkým britský premiér Keir Starmer, francúzsky prezident Emmanuel Macron a v niektorých prípadoch aj predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyenová. Pravidelne sa na týchto schôdzkach zúčastňuje aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý ešte v stredu pricestoval do Paríža.

Rokovania sa začali o 10.00 h. podľa oznámenia hovorcu spolkovej vlády Stefana Korneliusa sa o 14.00 h očakáva pripojenie amerického prezidenta Donalda Trumpa. Denník Jevropejska pravda informoval, že pred videohovorom s Trumpom Zelenskyj opustil Elyzejský palác.

Zelenskyj sa počas rokovaní nakrátko stretol s americkým emisárom Steveom Witkoffom. Ten diskutoval aj s jednotlivými európskymi lídrami.

V koalícii ochotných existuje zhoda na potrebe pokračovania intenzívnej pomoci Ukrajine, povedal médiám v priebehu rozhovorov český premiér Petr Fiala. Dodal, že je „potrebné naďalej vyvíjať tlak na Rusko“ s cieľom „vytvorenia podmienok pre spravodlivý a trvalý mier“. Ten podľa predsedu českej vlády „vyžaduje solídne bezpečnostné záruky“ pre Kyjev.

Berlín je pripravený „rozšíriť svoju podporu Ukrajine“ a „bude hrať svoju úlohu v bezpečnostných zárukách, ak sa podarí dosiahnuť dohodu o ukončení vojny“, oznámil hovorca spolkovej vlády po rozhovoroch s Trumpom, na ktorých „spojenci Trumpa informovali o práci“.

„Európania sú pripravení rozhodujúcim spôsobom prispieť k silným bezpečnostným zárukám pre Ukrajinu po dosiahnutí dohody. Nemecko bude hrať svoju úlohu,“ uviedol hovorca vo vyhlásení. „Zameranie by malo byť na financovanie, vyzbrojenie a výcvik ukrajinských ozbrojených síl,“ dodal.

Európski podporovatelia Ukrajiny „dúfajú, že USA budú naďalej významne prispievať k úsiliu o podporu“ Kyjeva vo vojne, pripomenul hovorca s tým, že aj lídri starého kontinentu „sú pripravení rozhodujúco prispieť k silným bezpečnostným zárukám“ po mierovej dohode.

„Nemecko sa v pravý čas rozhodne o vojenskom zapojení, keď bude jasný rámec,“ vyhlásil hovorca spolkovej vlády s tým, že „sa to týka druhu a rozsahu angažovanosti USA, ako aj výsledku rokovacieho procesu, okrem iných faktorov“.

Macron, Stubb a Zelenskyj potvrdili svoju tvrdú pozíciu

Všetkých 26 krajín účastných na samite „sa zaviazalo zapojiť sa do zaistenia bezpečnosti na Ukrajine“, potvrdil hostiteľ stretnutia Emmanuel Macron s dôvetkom „či už na zemi, na mori alebo vo vzduchu“.

V najbližších dňoch Spojené štáty podľa šéfa Elyzejského paláca dokončia rámec svojej podpory. „Ukrajina s nami teraz bude koordinovať sankcie voči Rusku,“ doplnil Macron. Varoval tiež, že ak bude Rusko „naďalej odmietať“ mierové rokovania, koalícia ochotných bude koordinovať svoje sankcie s Washingtonom.

V momente, ako začne platiť prímerie, je koalícia pripravená implementovať dohodnuté bezpečnostné záruky, avizoval fínsky prezident Alexander Stubb. Vychádzajúca hviezda koalície ochotných doplnila, že v rámci dohodnutých krokov „musíme zvýšiť tlak na Rusko“, pričom cieľom je „dosiahnuť, aby sa Putin stretol s Trumpom a Zelenským“.

Stubb tiež potvrdil, že západní predstavitelia diskutovali o koordinácii sankcií, konkrétne o rope a plyne. „Zdôraznil som, že by sme mali tlačiť na čo najnižší cenový strop na ruskú ropu,“ vyhlásil. Doterajšie plány Európskej komisie počítajú so zavedením pohyblivého cenového stropu, ktorý by bol o 15 percent nižší než priemerná trhová cena ropy za predchádzajúce tri mesiace.

„Všetci súhlasia s tým, že je to Rusko, ktoré odmieta akúkoľvek mierovú iniciatívu,“ vyhlásil Zelenskyj pred odchodom z Elyzejského paláca. Dodal, že predstavitelia koalície „pochopili“ všeobecný rámec bezpečnostných záruk, ktorých ústredným bodom je podľa neho „silná ukrajinská armáda“.

Zelenskyj vyzdvihol aj potrebu zvýšenia produkcie a dodávok európskych zbraní na ukrajinský front. „Európske výrobné linky by mali pracovať na plný výkon,“ vyhlásil. Potvrdil tiež, že počas osobného telefonátu s Trumpom diskutovali aj o „tlaku na Rusko“.

Myšlienka, že by mal na mierové rokovania pricestovať do Moskvy, podľa Zelenského „dokazuje, že Rusko toto stretnutie v skutočnosti nechce“.

Nemecký plán podpory Ukrajiny

Ako predtým pre britské Financial Times povedala von der Leyenová, členské štáty pracujú na „pomerne presných plánoch“ povojnovej podpory Ukrajiny. To sa stretlo s pobúrením zo strany nemeckého ministra obrany Borisa Pistoriusa, ktorý pripomenul, že Únia vo vojenských otázkach „nemá žiadne kompetencie“.

Merz tiež odmietol hovoriť o zapojení Bundeswehru do mierových kontingentov, ktoré plánuje koalícia vyslať na demilitarizovanú líniu po skončení bojov. Na tento zdržanlivý prístup reagoval anonymne jeden z európskych diplomatov, ktorý pre Spiegel vyhlásil, že „ak chce Nemecko byť vedúcou krajinou v posilňujúcej sa Európe, nemecká vláda sa nemôže mesiace podieľať na plánovaní a potom sa stiahnuť“.

„Ak by nemecká vláda namiesto vojakov chcela teraz poslať na Ukrajinu len peniaze, poškodilo by to jej medzinárodný imidž,“ dodal. Priznal tým, že spolkový kabinet sa podieľal na tvorbe povojnových plánov, ktoré počítali so zapojením armády.

Podľa Spiegelu z nemeckého návrhu vyplýva, že ukrajinskí sponzori by zvyšovali protivzdušnú obranu „o 20 percent ročne“, Berlín chce tiež investovať do striel s plochou dráhou letu, ktoré by sa vyrábali na Ukrajine.

Nemecká vláda nevylučuje „vojenský príspevok“ Bundeswehru v zmysle účasti v mierových silách, podmienkou však zostáva široká dohoda na ukončení vojny. Od prímeria alebo dokonca mierovej dohody je však Ukrajina a Európa podľa Merza stále ďaleko.

Dôležitou podmienkou Berlína je aj očakávaná účasť amerických síl na udržiavaní potenciálneho prímeria. USA však tlačia na európskych spojencov, aby sa na možnom nasadení vojsk najprv dohodli medzi sebou, uviedli zdroje Spiegelu.

Trump: Európa musí prestať nakupovať ropu z Ruska

Predstavitelia koalície ochotných sa 18. augusta stretli v Bielom dome. Trump pôvodne pozval iba Zelenského, k schôdzke sa však pripojili aj Merz, Macron, Starmer, šéf NATO Mark Rutte a von der Leyenová.

Americký prezident vtedy potvrdil svoj záväzok k dosiahnutiu mieru. Len tri dni predtým sa stretol aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na Aljaške, hoci ich rokovania sa týkali aj všeobecných americko-ruských vzťahov.

Trump tiež otvorene vyhlásil, že Krym, ktorý „Obama pred 12 rokmi odovzdal bez výstrelu“, sa pod ukrajinskú správu nevráti, a že Kyjev nevstúpi do Severoatlantickej aliancie.

Európa musí prestať nakupovať ruskú ropu, vyhlásil Trump podľa zdroja agentúry Reuters. Spojenci na starom kontinente tiež musia vyvíjať ekonomický tlak na Čínu „za financovanie ruských vojenských operácií“, citoval prezidenta USA predstaviteľ Bieleho domu.

Nákup ruskej ropy podľa Trumpa pomáha Moskve financovať vojnu. „Rusko totiž za jeden rok získalo z predaja palív do EÚ 1,1 miliardy eur,“ povedal šéf Bieleho domu Európanom.

Nie je vyslanie ako vyslanie

Diplomatické zdroje nemeckého magazínu počítajú s tromi možnosťami, ako nasadiť európskych vojakov na Ukrajinu. Prvý spôsob zahŕňa čisto „pozorovateľskú“ misiu, ktorá by len kontrolovala dodržiavanie prímeria na zmrazenej frontovej línii.

To však európski predstavitelia považujú za nepravdepodobné, druhou možnosťou je preto zapojenie týchto jednotiek do výcviku Ukrajincov. Na skutočne „odstrašujúcu“ misiu by podľa zdrojov Spiegelu boli potrebné „desaťtisíce“ európskych vojakov.

Európske štáty však majú obmedzené zdroje, čo sa týka počtu vojakov. Ak Američania nebudú ochotní vyslať vlastné sily, Nemecko svojich vojakov na Ukrajinu zrejme nevyšle. Francúzi či Briti tiež nemajú dostatok príslušníkov pechoty na to, aby dosiahli očakávanú hranicu 150-tisíc vojakov, je preto stále otázne, kto toto prímerie bude skutočne strážiť.

V priebehu roka sa ponúkli armády Indie a Číny, čo sa však doteraz nestretlo s pozitívnou reakciou Európanov. Zapojenie Pekingu tiež vyvoláva obavy v Bielom dome, keďže súčasná administratíva USA je tvrdo protičínska.

Rusko odmieta medzinárodné vojská

Ruské ministerstvo zahraničia rázne odmietlo nasadenie vojsk na Ukrajine, keďže ho považuje za ohrozenie nielen Ruska, ale aj Európy. „Rusko nebude diskutovať o zásahu cudzích vojsk, ktorý je zásadne neprijateľný a ohrozuje bezpečnosť Ukrajiny, v akejkoľvek forme či formáte,“ povedala hovorkyňa rezortu Marija Zacharovová.

Požiadavky Ukrajiny na západné bezpečnostné záruky označila za „odrazový mostík pre teror a provokácie proti Rusku“, ktoré „nie sú zárukami pre ukrajinskú bezpečnosť, ale predstavujú ohrozenie európskeho kontinentu“.

Zacharovová dodala, že európski predstavitelia by mali brať do úvahy aj ruský postoj. Nepriamo tak kontrovala Ruttemu, ktorý sa na augustovej schôdzke v Bielom dome pýtal, „prečo nás zaujíma, čo si Rusko myslí o vojskách na Ukrajine“.