EÚ neposkytla ďalšie podrobnosti, no hovorkyňa uviedla, že incident posilní „neochvejné odhodlanie Únie zvyšovať obranné kapacity a podporu Ukrajiny“ proti ruskej invázii, ktorá trvá už tri a pol roka.
Všetci sme na východnom krídle, vyhlásil Rutte
Eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius v reakcii skonštatoval, že blok zvýši počet svojich satelitov na nízkej obežnej dráhe, aby zlepšil detekciu rušenia. Taliansko začalo vzápätí zvažovať utajenie trás štátnych letov.
Údajný incident neostal ani bez reakcie Severoatlantickej aliancie.
„Celý kontinent je pod priamou hrozbou zo strany Rusov,“ povedal generálny tajomník NATO Mark Rutte počas utorňajšej tlačovej konferencie v Luxembursku po boku tamojšieho premiéra a ministra obrany. „Všetci sme teraz na východnom krídle – či už žijete v Londýne alebo v Tallinne,“ dodal.
Poznamenal, že Aliancia pracuje „vo dne v noci“, aby zabránila rušeniu GPS signálu a zabezpečila, že „sa to už nezopakuje“.
Zatiaľ čo politickí lídri volali po ráznych opatreniach, na povrch vyplávali podrobnosti, ktoré výrazne miernia dramatický tón prvotných správ.
Niečo iné tvrdí služba sledovania letov
Technické dáta z reálneho letu kreslia celkom odlišný obraz.
Služba Flightradar24 v príspevku na sociálnej sieti X uviedla, že transpondér lietadla počas celého letu – od vzletu až po pristátie – hlásil dobrú kvalitu GPS signálu.
Podľa online údajov bol plánovaný čas letu 1 hodinu a 48 minút, no reálne trval 1 hodinu a 57 minút, čo je len o deväť minút dlhšie.
SkAI Data Services, technologický startup zameraný na letecké dáta so sídlom vo Švajčiarsku, na platforme LinkedIn uviedol, že „v oblasti zaznamenali regionálne rušenie vo vyšších letových hladinách“, ale dáta z letu nenaznačujú, že by lietadlo von der Leyenovej stratilo GPS signál.
Navyše, Rusko poprelo, že by stálo za zlyhaním navigačného systému. „Vaše informácie sú nesprávne,“ povedal v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Eurokomisia brzdí vášne
V utorok už bola hlavná hovorkyňa Von der Leyenovej Paula Pinho pri vyjadreniach miernejšia. Novinárom bez zachádzania do podrobností potvrdila, že došlo k rušeniu GPS a že lietadlo našťastie bezpečne pristálo. Zopakovala, že bulharské orgány riadenia letovej prevádzky boli prvé, ktoré incident potvrdili.
K otázkam o používaní papierových máp pilotmi sa Pinho nevyjadrila. Nevedela poskytnúť ani podrobnosti o čase letu, len to, že trval „podstatne dlhšie“, ako bolo plánované.
Papierové mapy netreba
Kým sa v niektorých médiách objavili správy o tom, že piloti boli nútení pristávať s pomocou papierových máp, odborníci z oblasti letectva upozorňujú, že takéto scenáre sú skôr mýtus než realita.
Róbert Breda z Katedry leteckej technickej prípravy a Marek Češkovič z Katedry avioniky TUKE pre Štandard hovoria, že moderné dopravné lietadlo je okrem GPS vybavené minimálne dvoma prijímačmi družicového navigačného signálu.
Majú teda signál aj z Európskeho systému Galileo, prípadne BeiDou či GLONASS – podľa palubného vybavenia konkrétneho lietadla. [Použitie systému navigácie GLONASS je umožnené všetkým užívateľom aj zahraničným, pozn. red.]
"Články, ktoré som sledoval v tlači, vôbec tieto systémy nespomínali a neuvádzali ich ako základné navigačné systémy pre blízku navigáciu v prípade straty signálov z GPS. Lietadlo vybavené týmito systémami sa vie bezpečne navigovať aj pri strate a rušení GPS signálu, ale s vyššími požiadavkami na zručnosti pilota najmä vo fáze pristátia," vysvetľuje Breda.
Češkovič do tretice dodáva, že moderné lietadlá majú aj iné možnosti okrem signálu z družicových systémov. "Napríklad inerciálny systém, ktorý funguje na základe pohybu lietadla, no pravidelne ho korigujú pomocou GPS. Ďalej systémy ako VOR a DME pomáhajú určiť smer a vzdialenosť od pevnej stanice na zemi, často umiestnenej na letisku, kde lietadlo plánuje pristáť. Na používanie týchto starších systémov potrebujú piloti letecké mapy, ktoré môžu byť papierové alebo digitálne. Okrem toho sa môžu navigovať aj vizuálne podľa terénu a známych miest z kabíny lietadla. Navyše im môže pomáhať aj dispečer na zemi, ktorý ich sleduje na radare a pomocou rádiových pokynov ich navádza na správnu trasu alebo pristátie," vymenúva odborník.
Rušenie je v zónach ozbrojeného konfliktu bežné
V utorok bulharský premiér Rosen Željazkov zmiernil tvrdenia o priamom ruskom zasahovaní a označil incident za bežnú poruchu, ktorá je dôsledkom širších dosahov vojny na Ukrajine.
„Nie je potrebné situáciu vyšetrovať, pretože takéto poruchy nie sú hybridnou ani kybernetickou hrozbou,“ citovalo bulharského premiéra Politico. Takéto rádio-elektronické rušenie označil za bežné už od začiatku konfliktu na Ukrajine.
Expert Češkovič vysvetľuje, že k rušeniu dochádza blízko vojenských konfliktov, lebo bojové prostriedky a inteligentná munícia využívajú družicové navigačné signály na navigovanie na cieľ.
Rušenie signálu nastalo, opakuje Leyenovej úrad
Európska komisia však na svojej verzii trvá.
Hovorkyňa Komisie Arianna Podestová vo štvrtok zdôraznila, že nikdy netvrdili, že hlásené narušenie GPS signálu súviselo s cielenými aktivitami a nevyjadrovali sa ani k tomu, ako dlho lietadlo krúžilo nad Plovdivom pred pristátím. Odvolávajúc sa na bulharských letových dispečerov však trvala na tom, že "k rušeniu GPS došlo".
Zároveň však poznamenala, že Brusel incident vyšetrovať nebude. Rozhodnutie, ako ďalej postupovať, necháva na bulharských orgánoch.
Bulharsko tvrdí opak
Zatiaľ čo Komisia sa opiera o potvrdenie od bulharských úradov, samotné Bulharsko o niekoľko hodín prišlo s celkom iným záverom.
Bulharský predseda vlády Rosen Željazkov incident vysvetľoval pred parlamentnými poslancami.
Skonštatoval, že tri príslušné orgány dohľadu nad rádiovým frekvenčným spektrom nezistili v oblasti letiska Plovdiv žiadne rušenie GPS signálu, ktoré by ovplyvnilo leteckú navigáciu alebo systém pristávania.
Ani žiadne iné lietadlá v danom čase a oblasti nenahlásili takúto sabotáž. Z komunikácie medzi kapitánom, posádkou a riadením letovej prevádzky nevyplývali žiadne známky obáv alebo tiesne.
Počas celého letu transpondér Leyenovej lietadla vysielal nepretržite a signál GPS bol kvalitný. Politik dvakrát zdôraznil, že meškanie bolo len päť minút, čo je v rámci povolenej hranice.
Bulharský premiér vyhlásil, že letecké udalosti spojené s rušením GPS signálu sa podľa platných predpisov nemusia povinne vyšetriť. Konečné rozhodnutie o potrebe vyšetrovania patrí Národnému úradu pre vyšetrovanie nehôd vo vzdušnej, vodnej a železničnej doprave.
"Dôvod, prečo sa rozhodlo Bulharsko incident nevyšetrovať, môže byť politický alebo pragmatický –nedošlo k oficiálnemu nahláseniu situácie ako leteckého incidentu," uzatvára Češkovič.
