Francúzska politická kríza: Mozart finančného sveta, pragmatický premiér a odistený granát

Ďalší zvrat nastane 8. septembra 2025. Premiér Francois Bayrou tento pomyselný granát vrátil prezidentovi Macronovi, keď inicioval hlasovanie o dôvere vláde. Situácia vo Francúzsku sa tak stáva čoraz neprehľadnejšou a otvára priestor pre niekoľko možných scenárov vývoja.

Aké sa ponúkajú možné scenáre a aká je ich pravdepodobnosť?

Bayrou získa dôveru

Prvým, no veľmi nepravdepodobným variantom je, že Francois Bayrou dôveru parlamentu získa. Premiér oficiálne tvrdí, že verí vo svoj úspech, a zdôrazňuje potrebu riešiť francúzsky dlh prostredníctvom úspor a kolektívnej zodpovednosti. Táto rétorika pôsobí skôr ako marketingové vyhlásenie než ako realistický plán.

Bayrouov návrh na úsporu 43 miliárd eur na rozpočet roka 2026 nepredstavuje systémové riešenie dlhovej krízy, ale iba kozmetické zmeny. Francúzsky systém potrebuje hlbokú reformu, ktorú súčasný plán neponúka.

Ďalším problémom je nedostatočná podpora prezidentskej koalície. Bayrou, ktorý je poslancom od roku 1986, si uvedomuje, že bez predchádzajúceho získania spojencov poslanci nebudú hlasovať proti straníckej línii. Politické subjekty mimo prezidentskej koalície dôveru Bayrouovi pravdepodobne nevyjadria.

Teoreticky by niektoré strany mohli opustiť hlasovaciu sálu, čím by zvýšili šancu na získanie dôvery, pretože Bayrou potrebuje iba väčšinu hlasov prítomných poslancov. Vzhľadom na to, že všetky strany vyjadrili zámer hlasovať, je aj táto možnosť nepravdepodobná.

Prečo Bayrou riskuje hlasovanie o dôvere?

Otázka znie, prečo sa súčasný premiér rozhodol požiadať o dôveru. Jedným z vysvetlení je snaha urýchliť politické dianie. Na konci septembra 2025 mal parlament hlasovať o rozpočte na rok 2026, ktorý mal minimálnu šancu na schválenie. Jeho neprijatie by automaticky viedlo k pádu vlády. Bayrou tak svojím krokom preberá iniciatívu a vyhýba sa pasívnemu čakaniu na nevyhnutný koniec.

Vzťah medzi premiérom a prezidentom sa v posledných mesiacoch značne zhoršil. Bayrou nechce niesť zodpovednosť za neúspech Macronovho politického projektu. Týmto krokom zároveň sťažil pozíciu prezidenta Macrona.

Zaujímavou hypotézou je, že Bayrou ako skúsený politik s prezidentskými ambíciami si týmto krokom otvára cestu ku kandidatúre na prezidenta. Môže sa prezentovať ako hlas rozumu, ktorý chce riešiť problémy Francúzska. Vzhľadom na to, že prezidentskej koalícii chýba jasný nástupca Macrona – Gabriel Attal sa považuje za príliš neskúseného –, mohol by Bayrou osloviť voličov, ktorí odmietajú Národné združenie.

Možné scenáre po páde vlády

Ak vláda v pondelok dôveru nezíska, Francúzsko sa ocitne v ďalšej politickej kríze. Macron by mohol vymenovať nového premiéra, ale problém pretrváva: nová vláda pravdepodobne nezíska dostatočnú podporu pre kľúčové hlasovanie o rozpočte.

Macron sa nevzdáva a po Bayrouovom oznámení začal lákať predstaviteľov sociálnej demokracie. Vymenovanie socialistického premiéra by mohlo rozšíriť okruh spriatelených strán, ale vyvolalo by otázky vzhľadom na reakciu Republikánov, ktorí tvoria kľúčovú časť prezidentskej koalície.

Ďalšou možnosťou je väčší obrat k ľavici a pokus zapojiť do vlády Zelených. Pokušenie moci môže byť silné, ale taká vláda by opäť nemala parlamentnú väčšinu a chýbala by jej jasná vízia na riešenie štátneho deficitu. Podobne by sa to skončilo aj s kabinetom nestraníckych odborníkov, ktorého životnosť by bola krátka.

Všetky tieto scenáre narážajú na rovnaký problém: absenciu stabilnej parlamentnej podpory. Macron tak iba získava čas, ale situácia si žiada radikálnejšie riešenie.

Predčasné voľby

Jednou z možností je vypísanie predčasných parlamentných volieb. Ročná zákonná lehota už uplynula, takže tento variant je právne možný. Najväčšiu obľubu si získal v Národnom združení pod vedením Marine Le Penovej. Hoci táto politička sama nemôže kandidovať, predčasné voľby by mohli posilniť pozíciu jej strany.

Táto možnosť však prináša niekoľko problémov. Aj keby Národné združenie získalo viac kresiel, nemuselo by to stačiť na získanie väčšiny v parlamente. Pokiaľ by sa strane podarilo dosiahnuť nadpolovičnú väčšinu, nastal by režim „kohabitácie“, keď prezident a premiér pochádzajú z rôznych politických táborov.

Riadenie štátu v tomto režime je náročné a vyžaduje si skúseného politika. Jordan Bardella, potenciálny kandidát na premiéra, má iba 28 rokov a skúsenosti získal len z Európskeho parlamentu. Vedenie exekutívy v čase hroziacej dlhovej krízy by pre neho mohlo byť politicky riskantné.

Alternatívne médiá navyše upozorňujú, že prevzatie vlády by pre Národné združenie mohlo byť pascou. Ak by Francúzsko čelilo finančnému krachu, zodpovednosť by padla na túto stranu, čo by ju mohlo na dlhé roky diskreditovať.

Bardellove navrhované opatrenia, ako je zastavenie sociálnych dávok pre nelegálnych migrantov, obmedzenie ich zdravotnej starostlivosti či zníženie príspevkov do rozpočtu Európskej únie, by mohli priniesť úspory rádovo v desiatkach miliárd eur. Ibaže tieto sumy na vyrovnanie rozpočtového deficitu nestačia.

Odvolanie prezidenta

Ďalšou možnosťou je odvolanie prezidenta Emmanuela Macrona, čo navrhuje líder krajne ľavicového Nepoddajného Francúzska Jean-Luc Mélenchon. Ten argumentuje, že hierarchický francúzsky systém potrebuje stabilitu, počnúc hlavou štátu. Nové prezidentské voľby by mohli byť skutočným riešením krízy. Tento variant však naráža na prekážky.

Macron jasne deklaroval, že nemieni odstúpiť a bude sa snažiť udržať pri moci čo najdlhšie. Proces odvolania prezidenta parlamentom je síce právne možný, ale v histórii Francúzska k nemu nikdy nedošlo. Mélenchonov návrh je preto niektorými vnímaný skôr ako pokus o osobné zviditeľnenie než ako reálne riešenie.

Výnimočný stav podľa článku 16

Poslednou, často diskutovanou možnosťou na sociálnych sieťach (predovšetkým v konšpiračných kruhoch) je využitie článku 16 francúzskej ústavy, ktorý umožňuje prezidentovi prevziať vo výnimočných situáciách plnú moc.

Macron by mohol tento krok odôvodniť ohrozením Francúzska, napríklad neschopnosťou parlamentu schváliť rozpočet. Túto teóriu podporuje aj fakt, že súčasná hlava štátu zvolala na budúci týždeň zasadnutie bezpečnostnej rady štátu.

Tento scenár má svoje riziká. Absolútna moc by bola iba dočasná a otázkou zostáva, aký rozpočet a aké škrty by Macron presadil. Ďalší problém predstavujú potenciálne pouličné nepokoje, ktoré by takéto rozhodnutie mohlo vyvolať.

Francúzsko stojí pred situáciou, keď žiadne z navrhovaných východísk nepredstavuje skutočné riešenie krízy, ale skôr jej prehĺbenie. Politická dráma pokračuje a zďaleka nie je na konci. Iróniou osudu je, že ak sa Francúzsko dostane do finančných problémov, stane sa tak po ôsmich rokoch vlády prezidenta, ktorého mainstreamové médiá označovali za „Mozarta finančného sveta“.