Kláštory. Duchovné elektrárne, ktoré majú budúcnosť

To, čo na niektorých pôsobí ako cudzí svet, je v skutočnosti pradávny poklad, ktorý žiari až do našej súčasnosti. Kresťanské mníšstvo neformovalo Európu len duchovne, ale aj kultúrne, sociálne a hospodársky. Univerzity, školy, knižnice, sociálne zariadenia, poľnohospodárstvo, hudba, umenie – mnohé, na čom stojí naša civilizácia, spoluvytvárali kláštory.

A dnes? Medzi zatváraním kostolov, krízou viery a hektickým každodenným životom zažívajú kláštory zároveň príťažlivosť aj úpadok. Sú ohrozené – a predsa žiadané ako nikdy. Kto hľadá, nájde tu ticho, spoločenstvo, modlitbu a kúsok zakotvenej spirituality.

Kláštory tak zostávajú tým, čím vždy boli: nositeľmi kultúry, nositeľmi nádeje, duchovnými elektrárňami.

Príroda a milosť. Nový pohľad na človeka

V jadre mníšstva nestojí útek pred svetom, ale hľadanie jeho dovŕšenia. Mnísi a mníšky žijú z presvedčenia, že príroda a milosť nie sú protiklady, ale sa navzájom prenikajú. Človek je povolaný slobodne spolupracovať s Božou milosťou. Cieľ sa nazýva „theosis“ – zbožštenie.