Odpor rastie aj v iných štátoch
Nemci však nie sú jediní, kto spochybňuje Bruselom nalinkovanú budúcnosť. Talianska premiérka Giorgia Meloniová ešte vlani označila zákaz za „ideologické šialenstvo“.
Dlhodobo proti nemu vystupuje aj Poľsko a mnoho kritických hlasov počuť aj z Česka a Slovenska (hoci oba štáty hlasovali za zákaz spaľovákov), kde je automobilový sektor nosným pilierom oboch ekonomík.
Šéf najväčšej frakcie v europarlamente Manfred Weber (EPP) sa zase na jar vyjadril, že ľudia by mali mať možnosť kupovať benzínové a naftové autá, pokiaľ sa kompenzujú emisie uhlíka.
Odvetvie: Súčasná podoba zákazu je nereálna
Na poplach už dlhšie bije automobilový priemysel. Viaceré spoločnosti, ktoré spočiatku prichádzali s ambicióznymi cieľmi vytlačenia spaľovákov zo svojich liniek, ich revidujú.
Volvo ešte pred pár rokmi sľubovalo, že od roku 2030 bude predávať výlučne elektromobily, teraz hovorí o deväťdesiatich percentách. Honda zase plánovala, že do roku 2030 budú elektrické vozidlá tvoriť tretinu jej produkcie, no najnovšie stavia skôr na hybridy a cieľ pre elektromobily znížila na približne pätinu predaja. A aj General Motors, ktorý chcel do roku 2035 prejsť výlučne na elektromobily, sa tohto cieľa úplne vzdal a komunikuje, že išlo skôr o „myšlienku“ ako o reálnu „stratégiu“.
Šéf BMW Oliver Zipse upozorňuje, že zákaz spaľovacích motorov v roku 2035 už „nie je realistický“. Povinná elektrifikácia podľa neho zvýši závislosť Európy od čínskych batérií, čo je opodstatnený dôvod na to, aby bol zákon upravený a otvorený všetkým nízkoemisným technológiám.
Z automobilového segmentu sa dlhodobo ozýva, že Brusel odvetvie enormne zaťažuje. Energia je na kontinente pre klimatické záväzky drahšia než u konkurentov a prísne emisné normy ich tlačia do výroby toho, o čom zatiaľ spotrebitelia nie sú presvedčení. A do toho sem prichádzajú čínske automobilky s ponukou slušnej kvality a ľudovými cenami.
Európa by mala podľa šéfov z odvetvia, ktorých citujú noviny Financial Times, nasledovať čínsku „príručku“ a zahrnúť do svojho úsilia o zníženie emisií z automobilov aj hybridy, ktoré kombinujú elektrický a spaľovací motor.
„Žiadny termín, žiadny zákaz, otvorenosť voči technológiám... Ak táto stratégia bola úspešná, prečo nie sme ochotní aspoň diskutovať o jej európskej verzii?“ povedal šéf Európskeho združenia výrobcov automobilov Ola Källenius, ktorý je zároveň generálnym riaditeľom Mercedesu.
Jeho názor podporil aj Matthias Zink, ktorý vedie organizáciu CLEPA. Tá zas združuje európskych dodávateľov automobilového priemyslu.
V liste Komisii z 27. augusta obe organizácie podľa britských novín argumentovali, že zákaz všetkých áut využívajúcich spaľovací motor je „v dnešnom svete už jednoducho nereálny“.
Úradníci v Bruseli sú naďalej odtrhnutí od reality
Brusel pritom ide úplne opačným smerom. V júli priniesol nemecký denník Bild správu, že Európska komisia prehodnocuje návrh, podľa ktorého by už od roku 2030 mali autopožičovne a firemní zákazníci nakupovať výlučne elektromobily.
Upresnime, že vlani sa v Únii predalo zhruba 10,6 milióna nových automobilov, pričom zhruba 60 percent išlo do rúk firiem, zvyšok nakupovali bežní spotrebitelia.
Tento medzikrok by tak od roku 2030 výrazne pretvoril trh a zatlačil na automobilky, pričom by zrejme nevyvolal veľkú nevôľu spotrebiteľov, ktorým sa priamo nezasiahne do možnosti voľby. Pre Brusel ideálna taktika, ako prechod na elektromobilitu podčiarknuť a urýchliť.
Požičovne áut, ktoré vlani v EÚ nakúpili 20 percent všetkých nových áut, však komunikujú, že ich to môže zruinovať. Ich zákazníci totiž elektromobily nechcú, keďže majú problémy s ich nabíjaním – napríklad väčšina požičovní nemá pri letiskách nabíjačky, čo je prekážkou najmä v procese vrátenia elektromobilov, ktoré by mali byť nabité aspoň na 70 percent.
Spoločnosť Hertz preto začiatkom minulého roka redukovala počet elektroáut približne o tretinu (20-tisíc kusov) a výrazne obmedzila nákup nových.
V roku 2024 sa celoplošne znížil dopyt požičovní po elektrických autách. Vozidlá na batérie tvorili v prvej polovici roka podľa New York Times len 1,4 percenta ich nákupov, pričom v roku 2023 bola táto štatistika na úrovni štyroch percent.
Šanca, že spaľovacie motory ujdú hrobárovi z lopaty, rastie
Plán Komisie, ktorý by umelý prechod k elektromobilite urýchlil, tak už teraz budí mnoho vášní, hoci zatiaľ nie je oficiálne na stole. A je aj vodou na mlyn odporcov už schváleného zákazu spaľovákov od roku 2035.
Ten by sa mal už v tomto roku prehodnocovať, hoci revízia mala pôvodne prísť až v roku 2026. K zákonu môže priemysel aj verejnosť zasielať svoje stanoviská do konca septembra. Výsledkom má byť zhodnotenie technologického pokroku, dosahov na trh a prípadné úpravy legislatívy.
Diskusia sa dnes točí okolo troch teoreticky možných scenárov.
Prvou možnosťou je, že zákaz zostane v pôvodnej podobe. Brusel by tak presadil úplné ukončenie predaja spaľovacích áut od roku 2035, ako to momentálne stanovuje prijatá legislatíva.
Druhým je posun termínu, o ktorý sa ešte pred schválením zákazu snažili Poľsko či Taliansko. Ten však nie je veľmi pravdepodobný, keďže je v rozpore s aktuálnymi krokmi Bruselu a spochybnil by dôveryhodnosť jeho environmentálnych záväzkov.
Sľubnejšie sa javí akýsi kompromis, ktorý by Bruselu zachoval tvár, no automobilkám priniesol manévrovací priestor. Ten by mohol spočívať v uvoľnení zákazu pre hybridy, plug-in hybridy či autá na syntetické palivá, ktoré by sa mohli predávať aj po roku 2035.
Pravdepodobnosť tohto scenára, ktorý je preferovaný realisticky zmýšľajúcimi politikmi, aj automobilovým odvetvím, pomaly, ale isto rastie. Mnoho aktérov je totiž už dva roky po schválení legislatívy proti tvrdému zákazu. A názorovo otáčajú aj takí giganti, ako je Nemecko, ktoré zaň pôvodne hlasovalo.
Treba to privítať, pretože ak bude Únia naďalej slepo kráčať cestou zelenej ideológie, namiesto ekologického triumfu bude tvrdý zákaz spaľovákov rozkladať európsky priemysel, hnevať spotrebiteľov, a robiť kontinent ešte závislejším od Číny.
