Kto má pravdu o cenách potravín, vláda alebo analytici?

Na Slovensku aj v roku 2025 rastú ceny potravín, a to aj napriek sľubom politikov, že sa inflácia spomalí a ceny sa stabilizujú. Dôvody sú komplexnejšie a presahujú vládne opatrenia, ktoré sú často zamerané skôr na zmiernenie dôsledkov, než na odstránenie príčin.

Nárast inflácie, ktorá za prvý polrok dosiahla úroveň 4,3 percenta, tak oproti minulému roku, keď jej výška bola 2,8 percenta, preukazuje dosah konsolidačných opatrení na rast cien. Medziročné zdražovanie na Slovensku bolo totiž najvyššie spomedzi krajín V4. V Česku dosiahla 2,7 percenta, v Poľsku 3,4 percenta a v Maďarsku štyri percentá.

Podľa analytika 365.bank Tomáša Boháčka aj súčasný priaznivý výhľad produkcie väčšiny základných potravinárskych komodít naznačuje, že veľkoobchodná potravinová inflácia by sa na jeseň a začiatkom budúceho roka mohla spomaliť. "Tento efekt sa nemusí naplno preniesť aj do spotrebiteľských cien," varuje expert.

Ako tvrdí, vyššia domáca produkcia by mala tlmiť tlak na ceny múky, chleba či pekárenských výrobkov, rizikom však zostávajú domáce faktory. Pripravovaná vládna konsolidácia môže priniesť nové daňové zaťaženia či zmeny v sektoroch vplývajúcich na cenu potravín.

To by mohlo časť pozitívneho efektu z dobrej úrody negovať. „Domnievame sa, že skôr ako ceny v obchodných reťazcoch budú postupne klesať produktov z dvora. Tam bude medzi farmármi vyššia konkurencia z dôvodu dostatočnej úrody,“ domnieva sa Boháček.

Slovensko zanedbalo vlastné potravinárstvo

Pri cenách potravín je dôležité uvedomiť si aj to, že slovenskí potravinári a poľnohospodári majú v porovnaní so zahraničím nevýhodu, pretože ich konkurenti dostávajú masívnu podporu od svojich vlád.

Napríklad v Maďarsku sa prostredníctvom národných programov kompenzujú agrosektoru náklady za energie či ponúkajú štedré granty do technológií. Konkurenčnú výhodu im poskytuje aj daň z príjmu na úrovni deväť percent oproti našej 21-percentnej.

Poľsko taktiež investuje do poľnohospodárstva a potravinárstva, a to nielen cez európske, ale aj národné programy miliardy eur, aby si zabezpečilo sebestačnosť a konkurencieschopnosť. Výrazne podporuje aj zelenú naftu a za 20 rokov Poliaci dokázali vybudovať štátnu akciovú spoločnosť, ktorá patrí v krajine medzi jednu z najvýznamnejších v produkcii surovín a potravín.

Kým Poľsko je potravinovým tigrom EÚ s vlaňajším exportom v hodnote 52 miliárd eur a kladnou zahranično-obchodnou bilanciou v hodnote 18 miliárd eur, tak Slovensko malo potravinové saldo v roku 2024 na úrovni okolo 2,23 miliardy eur.

Vláda síce avizovala pomoc pre prvovýrobcov i spracovateľov potravín, no tá je často len jednorazová alebo sa oneskoruje. Slovenskí poľnohospodári tak doplácajú na to, že nedostávajú také dotácie zo štátneho rozpočtu ako ich kolegovia z V4, čo ich robí menej konkurencieschopnými.

Tunajší potravinári napríklad v minulom roku dostali iba jedinú štátnu pomoc, a to vo forme odvodových úľav počas desiatich mesiacov. V tomto roku si zatiaľ mohli siahnuť iba na jednu štátnu marketingovú pomoc v objeme štyri milióny eur. Na investičnú výzvu stále čakajú.

Ministerstvo pôdohospodárstva aj vyhlásilo rôzne schémy podpory, napríklad na zlepšenie podmienok pre chov hospodárskych zvierat alebo podporu pre investície. Tieto opatrenia sú však zatiaľ nedostatočné a nekompenzujú všetky náklady, s ktorými sa poľnohospodári a potravinári musia vyrovnať.

Nevyužili sme možnosti a stali sme sa závislí od dovozu potravín

Slovensko tak do veľkej miery dopláca na zanedbanie svojho potravinárstva. Predseda Únie potravinárov Slovenska Daniel Molnár upozorňuje, že investičný dlh v slovenskom potravinárstve presiahol jednu miliardu eur. „Takmer dvadsať rokov potravinársky priemysel nedostával peniaze zo schém štátnej pomoci, štátneho rozpočtu, čoje v iných krajinách Európskej únie úplne bežný štandard,“ hovorí.

Jana Venhartová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska, počas diskusie Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku na výstave Agrokomplex konštatovala, že kým ostatné členské krajiny podporovali potravinárstvo aj z európskych zdrojov, u nás sa takáto podpora neuskutočnila.

„My sme akoby zaspali dobu. Výsledkom je, že v rámci potravinárstva máme odvetvia, kde by sme spracovateľov zrátali na prstoch jednej ruky. Napríklad spracovanie ovocia a zeleniny či výrobu jedlých olejov. Nevyužili sme možnosti, ktoré nám ponúkala EÚ," hodnotí.

Potravinárstvu na Slovensku nepomáha ani najvyššia daň z príjmu spomedzi krajín V4 či transakčná daň. Preto nízka sebestačnosť krajiny v produkcii potravín, ktorá aktuálne tvorí 40,4 percenta, a veľký podiel dovozu spôsobujú, že ceny na pultoch obchodov sú priamo závislé od vývoja cenotvorby v iných štátoch.

Inak povedané, keďže dovoz tvorí viac ako polovicu potravín, nemáme reálnu kontrolu nad ich cenami.

Vláda pri presadzovaní svojho programu zlacnieť potraviny zaviedla zníženú sadzbu DPH na päť percent pre vybrané základné potraviny. Cieľom bolo zlacniť 40 druhov vrátane chleba, mlieka, mäsa či masla, aby sa znížilo finančné zaťaženie rodín. Praktický efekt však nebol taký výrazný, ako sa očakávalo.

Na kontrolu porovnávania cien potravín vo vybraných obchodných reťazcoch sa vláda podujala vytvoriť portálové riešenie dostupné aj pre obyvateľov. Sľubovanú stránku na porovnávanie cien spustilo ministerstvo financií začiatkom prázdnin, aktuálne je však v pilotnej fáze.

Konsolidácia spomaľuje rast reálnych platov

Ako konštatuje analytik Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz, v súvislosti s obchodníkmi nie je možné objektívne ignorovať fakt, že majú vyššie daňové výdavky. A neexistuje zákon, ktorý by ich zakazoval prenášať do cien. „Pri poklese DPH na potraviny treba vnímať, že súčasne vzrástli iné náklady. To sa nedá poprieť,“ hovorí.

Analytik za ideálne riešenie, ktoré by smerovalo k zlacneniu potravín, považuje zvýšenie miezd. „My nemáme nástroj na znižovanie cien potravín, pretože sme závislí od dovozu ich veľkého množstva. A po druhé je tu Európska poľnohospodárska politika, ktorá deformuje trh,“ konštatuje.

Dodáva, že ak si ich pôjdete kúpiť do Švajčiarska alebo Švédska, tam nie sú lacné. "Ono celé je to skôr o tej dostupnosti a z akého platu si ich človek kupuje. Aj konsolidačný balíček, ktorý u nás platí, je nástrojom, ktorý spomaľuje rast slovenských platov, a my si to tu robíme už 15 rokov,“ hodnotí Ďurana.

Preto nás podľa neho už dobiehajú aj Rumunsko a Bulharsko. Oproti okolitým krajinám máme najvyššiu daň z právnických osôb a po započítaní novej dane z finančných transakcií sa celková taxa pohybuje niekde vyše 25 percent.

„Maďarsko ako jediná krajina s transakčnou daňou má daň z príjmu na úrovni deväť percent. A aj keď oni započítajú do celkovej dane aj tú transakčnú, tak sú stále na úrovni okolo 13 percent. Kto tu potom bude chcieť podnikať?" pýta sa ekonóm.

Hra na vysoký sociálny štandard následne podľa neho znižuje hospodársky rast. "Pretože tie pracovné miesta sa nevytvárajú tu, ale skôr v zahraničí,“ dopĺňa.

Takáč: Potravinová inflácia je u nás v rámci V4 najnižšia

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) v relácii TA3 V politike vysvetľoval, že aj napriek inflácii potravín si tento údaj netreba zamieňať s reálnou cenou potravín. „Nie je pravda, že tu máme najdrahšie potraviny v rámci Európy a netreba si to s infláciou mýliť,“ konštatuje minister.

Dokonca v rámci potravinovej inflácie ju podľa agroministra máme v rámci V4 najnižšiu.

Aj keď inflácia rástla, podľa Takáča si ju treba rozmeniť na drobné a povedať konkrétne, čo ju tvorí. Ako hovorí, vplyv na ňu mala hlavne novozavedená daň zo sladených nápojov či globálny nárast cien kávy, kakaa i olejov.

Jeho slová potvrdzuje aj posledná správa Štatistického úradu SR z augusta tohto roka o indexe spotrebiteľských cien. Tá uvádza, že vyšší rast cien evidovali nealkoholické nápoje (+19,2 percenta), ako aj káva s čajom a kakaom (+20,5 percenta). Výraznejšie draželi aj oleje a tuky (+14,6 percenta) či mlieko, syry a vajcia, a to o viac ako 10 percent.

Takáč zároveň pri cenách potravín obhajuje výdavky súčasnej vlády. Priznáva, že deficit je vysoký, a to hlavne pre 13. dôchodky, energopomoc, zníženú DPH na potraviny, zvýšené mzdy pre lekárov, zdravotné sestry či ďalšie opatrenia.

„Napriek tomu, že musíme konsolidovať, my nikdy nesiahneme na sociálne opatrenia,“ sľubuje šéf agrorezortu s dôvetkom, že aj vďaka ich opatreniam dostanú ľudia viac peňazí, a preto si môžu viac dovoliť aj kúpiť.

Tu sa však slová ministra nestretávajú so septembrovou štatistikou o raste priemerných miezd, ktoré za prvý polrok roku 2025 vzrástli na úroveň 1 586 eur z priemernej mzdy 1 524 v roku 2024, teda len o 4,06 percenta. Oproti tomu v Česku za prvý polrok stúpla o 7,2 percenta, v Poľsku o 7,6 percenta a v Maďarsku dokonca o 9,2 percenta.

Medziročná inflácia na Slovensku však v prvom polroku dosiahla úroveň 4,3 percenta. Dôsledky doterajších konsolidačných opatrení svedčia skôr v prospech tvrdení Ďuranu. Rast našich miezd totiž nestačí zdražovaniu potravín. A tak, aj keď priemerne zarobíme viac, paradoxne si môžeme dovoliť menej.

Napriek rôznym snahám ostáva inflácia potravín zatiaľ na vysokej úrovni a tretí balík konsolidácie tento tlak nebude mierniť. Dôvody sú systémové a riešenia si vyžadujú komplexnejšie zmeny, nielen jednorazové a krátkodobé opatrenia.

Až kým sa nezlepší konkurencieschopnosť slovenských producentov a nezvýši sa potravinová sebestačnosť, tak ceny na pultoch budú zjavne naďalej závislé od dovozu či celkového vývoja na trhoch.