Matej Gašparovič

Demokratické zriadenie nie je vrcholný a ani trvalý stav, a preto sa občania musia neustále zdravo obávať o svoje slobody. Moderný štát – respektíve politici, ktorí si v ňom pestujú vplyv – má v sebe sklon posilňovať svoju moc nad občanmi. Každá forma kontroly štátu nad občanom, ktorá sa mu ponúkne ako dar z nebies (napríklad počas covidu), je vždy využitá na posúvanie tohto klinického bodu smerom k neslobode.

A nesúvisí to len s klasickými politickými prúdmi, ktoré majú tento trend v popise práce, ako je socializmus alebo jeho súčasná vetva s názvom progresivizmus.

Kedysi by sme sa pri obhajobe slobody občana nad štátom mohli spoľahnúť na politikov, ktorí sa označujú za liberálov, tí však majú dnes poväčšine inú robotu: vymýšľať nové ľudské práva a používať štát na ich presadenie, a to nezriedka proti vôli jeho občanov.

Pri mnohých témach sa občan môže spoľahnúť na klasický bipolárny politický zápas. Danú tému si osedlá aspoň jedna strana politického boja, a tak sa stane súčasťou verejného diskurzu.