Európa pripravuje novú daň. Bude mať vplyv na cenu mobilov či ďalšej elektroniky?

Európania sa zrejme musia pripraviť na zdraženie elektroniky. Dôvodom sú chystané nové dane a regulácia Európskej únie. Ide najmä o novú daň z elektroodpadu a čiastočne aj o opatrenia zaručujúce právo na opravu.

S daňou z elektroodpadu počíta Európska komisia vo svojom aktuálnom návrhu dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2028 až 2034, teda v takzvanom viacročnom finančnom rámci. Daň má predstavovať dve eurá z každého kilogramu nezozbieraného elektroodpadu, takže bruselská kasa by si vďaka nej mala celkovo prilepšiť o pätnásť miliárd eur ročne.

Daň z elektroodpadu má prinútiť členské štáty, producentov a predajcov elektronických zariadení, aby zlepšili zber a recykláciu príslušného odpadu. Týka sa elektronických zariadení, počítačov, mobilov, domácich spotrebičov či ďalších podobných zariadení.

Za nezbieraný elektroodpad majú byť zodpovední výrobcovia a predajcovia elektroniky, ktorí sa následne budú snažiť preniesť s tým súvisiace zvýšené náklady na konečných spotrebiteľov. Ak sa im to podarí, bude to znamenať, pochopiteľne, zdraženie elektroniky.

Napríklad Švédsko v roku 2021 produkovalo v prepočte na obyvateľa 28,4 kilogramu elektroodpadu, ale z toho podľa dát Eurostatu zozbieralo len 12,9 kilogramu na hlavu. A tak 15,5 kilogramu elektroodpadu štatisticky vykázalo ako nezozbieraný elektroodpad. V takomto prípade by Švédsko ročne zaplatilo daň zhruba 31 eur na každého obyvateľa. Pri zhruba 10,5 milióna obyvateľov by to znamenalo približne 325 miliónov eur do európskej kasy.

Príslušné administratívne náklady zaťažia samotné členské štáty EÚ, ako aj výrobcov a predajcov elektroniky, ktorí v nich pôsobia.

V tejto súvislosti bude potrebné upraviť dodávateľsko-odberateľské reťazce v oblasti elektroniky tak, aby sa podiel nezozbieraného elektroodpadu znížil na minimum, čo znamená dodatočné náklady, ktoré nakoniec zaplatí konečný spotrebiteľ. Nebude to však skôr ako v rokoch 2027 alebo 2028, keď opatrenie najskôr nadobudne účinnosť.

O niečo skôr - najneskôr do konca júla budúceho roka - však nadobudne v krajinách Únie platnosť iná regulácia EÚ. Tá zaručuje právo na opravu elektroniky a ďalších zariadení. Výrobcovia elektroniky, napríklad mobilných telefónov či bielej techniky, musia byť schopní zaistiť opravu takéhoto zariadenia za primeranú cenu a v primeranej časovej lehote.

Na prvé počutie to znie ako jednoznačná výhra pre spotrebiteľov. Výrobcovia a predajcovia však budú čeliť zvýšeným nákladom na zabezpečenie náhradných dielcov a lacnejších opráv. Budú zároveň predlžovať životnosť spomínaných výrobkov, a to na svoje náklady. Takto sa im z dôvodu zaistenia dlhšej životnosti navyše zhorší odbyt, čo znamená ďalšie náklady.

Možno teda predpokladať, že zlacnenie a uľahčenie opráv, ako aj predĺženie životnosti výrobkov, nakoniec zase zaplatí konečný zákazník. A to v podobe vyššej ceny novej elektroniky a domácich spotrebičov, než aká by bola realitou, keby nebolo regulácie v podobe práva na opravu.

Zatiaľ čo v prípade práva na opravu zákazník za vyššiu cenu získa niečo hmatateľné, totiž jednoduchšiu a lacnejšiu potenciálnu opravu, daň z elektroodpadu ťažko pocíti nejako inak ako zdražením. Jej protihodnotou totiž bude celkom nehmatateľná redukcia negatívnej externality v podobe elektroodpadu a jeho nepriaznivého pôsobenia na životné prostredie.

Text pôvodne publikovali na webe lukaskovanda.cz.