Rozbalili tretie konsolidačné úsilie. Ide o 22 opatrení a objem 2,7 miliardy eur

V úvode tlačovej konferencie venovanej ďalším opatreniam, ktoré majú priniesť krotenie verejného dlhu, minister financií poďakoval koaličným partnerom za desiatky až stovky hodín, ktoré nad opatreniami strávili.

Kamenický sa nevyhol kritike predchádzajúcich vlád, ktoré podľa neho doviedli krajinu do tejto nezávideniahodnej situácie. Ich kroky z minulosti sú podľa ministra dôvodom, pre ktorý sa teraz musia prijímať nepopulárne opatrenia.

Pripomenul, že konsolidácia je nevyhnutná, na čo upozorňuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Bez nej by sa verejný dlh do roku 2027 vyšplhal až na 71,4 percenta HDP, neskôr by sa priblížil k stovke.

Minister predstavil vývoj viacerých ukazovateľov – od ceny potravín až po vývoj reálnych miezd. Vyzdvihol historicky najnižšiu nezamestnanosť a zhrnul opatrenia, ktoré už súčasná vláda v súvislosti so zlepšením verejným financií zaviedla.

Konsolidácia v rokoch 2024 a 2025 podľa neho priniesla prostredníctvom 35 opatrení 4,7 miliardy eur. Skonštatoval, že ho to neteší, ale aj "tretia konsolidácia bude niekoho bolieť, pretože nám tu danajský dar nechala bývala vláda".

Na objeme 2,7 miliardy eur sa bude podieľať aj štát

Na konsolidácii sa bude tentokrát vo veľkej miere podieľať aj štát. Veľké šetrenie jeho výdavkov má priniesť až 1,3 miliardy eur. Len uskromnenie ministerstiev a úradov má rozpočtu uvoľniť 1,14 miliardy eur. Detailné informácie Kamenický ešte neprezradil, číslo avizované v utorok zatiaľ označil ako rámcové.

Doplnil, že tretia konsolidácia sa nedotkne 13. dôchodkov, druhého piliera a ani iných sociálnych benefitov. Zdroje sa budú hľadať u vysokopríjmových ľudí a hlbšie do vrecka si po schválení návrhu siahnu aj živnostníci, a to prostredníctvom zvýšenia sociálnych odvodov.

Nebudú rušiť ani vlaky či obedy zadarmo.

Kamenický konkretizoval, že štát bude znižovať výdavky na tovary, služby a kapitálové výdavky na jednotlivých úradoch i ministerstvách. Niektoré úrady sa podľa neho budú zlučovať, napríklad Úrad vládneho auditu pod ministerstvom financií, iné zase rušiť.

Obmedzí sa tiež nákup nových vozidiel a nakupovať sa nebude to, čo nie je prioritou. Okrem toho majú ministerstvá nastaviť individuálne vnútorné opatrenia na znižovanie prevádzkových nákladov.

Štátnym zamestnancom nebudú rásť mzdy

Znížiť výdavky na mzdy chce štát ich nezvyšovaním, a teda nulovou valorizáciou platov zamestnancov štátu a samospráv. Týka sa to úradníkov na ministerstvách a im podriadených úradoch, opatrenie pocítia samosprávy, policajti, hasiči, vojaci aj zamestnanci finančnej správy.

Tento škrt sa nebude týkať učiteľov, lekárov a zdravotných sestier, ktorých platy sú určené na základe zákona. Kamenický chce tiež jednotlivým rezortom znížiť existujúcu "mzdovú obálku", teda balík peňazí, ktorý vynakladajú na mzdy úradníkov. S ním sa podľa neho viaže prepúšťanie nadbytočných zamestnancov, respektíve nevyplácanie odmien.

To sa však opäť nedotkne vyššie vymenovaných profesií, ako sú sudcovia, prokurátori, policajti, hasiči, vojaci či nepedagogickí zamestnanci.

Pokračovať bude podľa Kamenického aj znižovanie počtu dohodárov a poradcov na rezortoch s cieľom individuálneho zefektívnenia a racionalizácie pracovných miest.

Spoluúčasť samospráv

Štát podľa ministra financií vyšiel samosprávam v ústrety 100-miliónovou kompenzáciou jednorazových odmien vo výške 800 eur na jedného pracovníka za rok 2025.

Celkové výdavky na obce v tomto roku predstavujú 7,3 miliardy (DPFO 2,2 miliardy eur), na VÚC predstavujú 2,3 miliardy (DPFO 1,2 miliardy), a to vrátane podielových daní, vlastných daní a transferov za prenesený výkon štátnej správy.

Ušetriť bude potrebné na výdavkoch na chod a prevádzku samospráv a VÚC, ale rovnako na mzdách. Výšku šetrenia miest a obcí rezort vyčíslil na 10 percent z bázy, ktorá je 1,1 miliardy eur, teda na 110 miliónov eur (približne tritisíc obcí).

U VÚC to má byť 15 percent zo 131 miliónov eur, teda zhruba 20 miliónov eur (SK8).

Škrtať sa nebude na regionálnom školstve ani sociálnom zabezpečení, menej nedostanú ani obecné polície či hasiči.

Prispejú aj zamestnávatelia

Inšpirovanie českým modelom má viesť k predĺženiu obdobia, v ktorom zamestnávateľ vypláca náhradu mzdy počas práceneschopnosti z 10 na 14 dní. To by malo štátnej kase naliať 25 miliónov eur. Kamenický poznamenal, že firmy na Slovensku vyplácajú PN najkratšie z krajín V4.

Na tretie kolo konsolidácie doplatia aj nezamestnaní. Dávka počas tohto obdobia sa bude znižovať od štvrtého do šiesteho mesiaca postupne o 10 percentuálnych bodov (40, 30, 20), aby štát motivoval poberateľov k návratu na trh práce. Prvé tri mesiace ostáva vo výške 50 percent z hrubej mzdy. Získať chce takto štát 24 miliónov eur.

Zhruba 48 miliónov eur chce získať kompenzáciou počas materstva. Po novom už štát nebude platiť rodičovi počas starostlivosti o dieťa sociálne odvody, čo zabezpečí, že pri výpočte budúceho dôchodku sa zohľadní iba jeho skutočný príjem. To by mu malo dôchodok zvýšiť.

Dôchodcom 13. dôchodok nezvýšia

Čo sa týka populárnej vianočnej penzie, tá sa odvíja od sumy priemerného dôchodku. V tomto roku vychádza na 667,30 eura. Hoci sa nezruší, konsolidáciu pocítia aj seniori. Suma totiž nebude rásť, tak ako to bolo doposiaľ. V rokoch 2026, 2027 a 2028 ju chce Kamenický zafixovať na úrovni z tohto roka, čím štát ušetrí 34 miliónov eur.

Až 206 miliónov by malo kase priniesť ešte prísnejšie progresívne zdanenie. To je podľa ministra prejavom solidarity bohatších k chudobnejším. Dotkne sa nadpriemerne zarábajúcich zamestnancov.

Po prekročení ročného príjmu 44-tisíc eur zaplatí daňovník vyššiu (25-percentnú) daň z príjmov, ktoré prevyšujú túto sumu. Ak presiahne 60-tisíc eur ročne, z toho, čo zarobí navyše, zaplatí 30-percentnú daň. A zo zárobku nad 75-tisíc eur odvedie štátu až 35 percent.

Zdaňovaní budú teda podľa Kamenického len vysokopríjmoví, a to z rozdielu, ktorým prekročia legislatívne určenú príjmovú kategóriu.

Minister predstavil aj opatrenia, ktoré sa dotknú firiem so zdaniteľným príjmom nad päť miliónov eur. Očakáva, že pokladnici prinesú desať miliónov eur.

Skrátenie odvodových prázdnin pre začínajúcich podnikateľov

Bez povšimnutia nezostali ani živnostníci. Tým sa budú výrazne zvyšovať odvody do sociálnej poisťovne. Ich 20-percentný rast zabezpečí štátu 102 miliónov eur.

Zdravotné odvody stúpnu o jeden percentuálny bod.

Minister financií zároveň predstavil súbor opatrení, ktorých spoločným menovateľom je vyššie zdanenie negatívnych externalít a sprísnenie pravidiel v oblastiach, kde dochádza k únikom alebo neefektívnemu využívaniu verejných zdrojov.

Významná zmena nastane v oblasti spotreby potravín s vyšším obsahom cukru a soli (najmä cukrovinky a slané pochutiny). Sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) sa pri týchto produktoch zvýši z 19 na 23 percent, pričom štát očakáva dodatočný príjem vo výške viac než 90 miliónov eur.

Zvýšenie zdanenia hazardných hier má zase priniesť približne 54 miliónov eur. Zavedením úhrady z využívania primárnych surovín – ako sú štrk, piesok či kameň – plánuje ministerstvo získať ďalších 24 miliónov eur.

Dni pracovného pokoja

Zmeny sa dotknú aj dní pracovného pokoja. Trvalo sa má zrušiť voľný deň 17. novembra, dočasne, na jeden rok, aj 6. januára a 8. mája. Súčasťou opatrení je i zrušenie zákazu predaja počas sviatkov. Podľa odhadov by mal štát vďaka týmto úpravám získať spolu 230 miliónov eur.

Ďalším zdrojom príjmov bude zvýšenie dane z neživotného poistenia, a to z pôvodných 8 na 10 percent, čo má priniesť 36 miliónov eur.

Rezort financií sa spolieha aj na posilnenie daňovej disciplíny. Zavedený bude generálny pardon na pokuty pri dodatočne uhradených daniach, ktorý má priniesť 81 miliónov eur.

Obmedzením možnosti odpočtu DPH na firemné automobily využívané aj na súkromné účely (po novom len 50 percent) očakáva štát zisk vo výške 86 miliónov eur. Skrátenie odvodových prázdnin pre nových živnostníkov z 12 na 6 mesiacov má zase priniesť 119 miliónov eur. Odvody do Sociálnej poisťovne sa budú platiť od 6. mesiaca po začatí podnikania vo výške 131,34 eura mesačne.

Medzi menšie zdroje dodatočných príjmov patria zavedenie nových foriem platieb prostredníctvom QR kódov s očakávaným prínosom 14 miliónov eur, či nutnosť platiť odvody aj z príjmov poberaných počas práceneschopnosti a materskej dovolenky (napríklad z bonusov a odmien) v objeme 24 miliónov eur. Cielené kontroly v prípade dlhodobej práceneschopnosti by mali priniesť ďalších 13 miliónov eur.

Opozícia reaguje

Nový balík opatrení na konsolidáciu verejných financií podľa opozičného Progresívneho Slovenska (PS) výrazne utlmí ekonomiku a hrozí prepad Slovenska do recesie. Veľká časť opatrení totiž zvyšuje zdanenie ekonomickej aktivity.

KDH zároveň kritizuje chýbajúce konkrétne opatrenia v úsporách na strane štátu aj prejedanie eurofondov na energodotácie.

Poslanec za KDH Jozef Hajko pripomenul, že z avizovaných 1,14 miliardy eur, ktoré majú ušetriť ministerstvá a úrady, je 430 miliónov na energopomoc, ktoré by sa mali uhradiť z eurofondov.

SaS a Hnutie Slovensko v reakcii na opatrenia vyhlásili, že konsolidačný balíček na rok 2026 ide ďalej ožobračovať bežných Slovákov.

„Čakali sme, že konečne príde na rad vláda a zaplatí 100 percent svojej časti. Namiesto toho má byť 55 percent bremena na pleciach občanov a firiem a len 45 percent na strane štátu. A, úprimne, obávam sa, že ani toto Kamenický nedokáže naplniť,“ povedal podpredseda SaS Marián Viskupič.

Súčasná vláda podľa opozičného Hnutia Slovensko nedokáže šetriť na sebe, ale len orať na chrbtoch obyčajných ľudí. „Porazenými v konsolidácii číslo tri sú živnostníci, dôchodcovia, ľudia, ktorí sa ocitli na ulici, ako aj ľudia vytvárajúci hodnoty pre Slovensko,“ uviedol poslanec Július Jakab.

„Víťazmi konsolidácie sú, naopak, daňoví podvodníci, ktorí dostanú amnestie, členovia vlády na čele s premiérom, ktorým sa platy neznížia, ale zvýšia, a taktiež spoločnosti prevádzkujúce hazard,“ zdôraznil.

Miriam Filová, hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR, v reakcii na tretí konsolidačný balíček vyhlásila, že vláda stále nedostatočne šetrí na strane výdavkov.

Kritizujú tiež sprísnenie podmienok pre živnostníkov - napríklad skrátenie odvodových prázdnin či zvýšenie minimálnych sociálnych odvodov. Negatívne hodnotia aj predĺženie obdobia, počas ktorého zamestnávateľ hradí náhradu mzdy pri PN z 10 na 14 dní.

Chýbajú detaily

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť reagovala na opatrenia s tým, že chýbajúca špecifikácia výdavkových opatrení znemožňuje vyhodnotiť realistickosť konsolidačného balíčka.

„Veľkosť balíčka, ktorý dnes predstavilo ministerstvo financií (MF), by podľa údajov MF SR predbežne mohla zodpovedať potrebám na zníženie deficitu na vládou stanovený cieľ 4,1 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). RRZ však zo zverejnených informácií zatiaľ nevie vyhodnotiť realistickosť opatrení,“ spresnili.

Významná časť predstavených opatrení je podľa rozpočtovej rady jednorazového alebo dočasného charakteru, a teda neprispieva k dlhodobej udržateľnosti.

Napriek apelu, aby v opatreniach prevažovali úspory na strane výdavkov, väčšina z nich je podľa rady na strane príjmov rozpočtu, podobne ako v predošlých rokoch.

Z hľadiska štruktúry je potrebné zdôrazniť, že až polovica príjmových opatrení priamo zaťažuje ekonomickú aktivitu, najmä zvýšením odvodov a zavedením ďalších sadzieb dane z príjmov fyzických osôb.

Znižovanie rozdielu v daňovo-odvodovom zaťažení medzi zamestnancami a SZČO však možno považovať za posun smerom k lepšej vyváženosti.

(tasr, pmi)