Juraj Blanár

Je to náš životný priestor, a preto musíme o to naliehavejšie sledovať jej smerovanie. Možno sa len pozeráme na prirodzený vývoj dejín. Tak ako kedysi upadali a znovu povstávali ríše či mocnosti, aj dnešná Európa čelí realite, že jej pozícia nemusí byť večná. Napokon, prečo by mala byť?

Posledné desaťročia nás rozmaznali vierou, že technologický pokrok, hospodársky rast, bezpečnosť a stabilita budú automaticky pokračovať. Naša úloha sa mala obmedzovať len na dolaďovanie stratégií – sofistikovanejších, ekologickejších, udržateľnejších, ktoré by dosahovali dve základné veci pre kvalitu života ľudí, a to prosperitu a bezpečnosť. Nevyváženým symbolom tohto prístupu sa stala napríklad Európska zelená dohoda.

Od konca druhej svetovej vojny prešiel svet niekoľkými zásadnými premenami – od bipolárnej éry studenej vojny, cez globalizáciu a internet až po dnešný digitálny vek. Kým kedysi zmeny trvali desaťročia, v posledných piatich rokoch ich tempo prudko narástlo.

Svet sa mení bez ohľadu na bruselskú vôľu

Prišla pandémia COVID-19, následná energetická kríza, vojna na Ukrajine a nové geopolitické napätie. Do hry vstúpila umelá inteligencia, ktorá mení ekonomiky i trh práce rýchlejšie, než ich stíhame regulovať. Pre Európsku úniu je to tvrdá facka. Napriek obrovskému úsiliu lídrov udržať status quo realita ukazuje, že svet sa mení bez ohľadu na bruselskú vôľu.