Škandalózne policajné násilie v Berlíne

Keď sa scény s policajným násilím odohrávali teraz cez víkend v Berlíne, boli sme v českých médiách tejto debaty úplne ušetrení. Demonštrácie proti karanténnym opatreniam a výhľadovo proti nátlaku nechať sa zaočkovať najskôr úrad zakázal a súd tento zákaz potvrdil. Vraj z obáv, že demonštranti nebudú dodržiavať hygienické nariadenia, a prispejú tak k šíreniu vírusu. Týždeň predtým oslavovalo v centre Berlína 65-tisíc ľudí LGBT slávnosť Christopher Street Day, všetci bez 1,5-metrových rozostupov a podstatná časť bez rúšok. To neprekážalo. Homosexuálom a ich priaznivcom sa asi koronavírus radšej vyhýbal.

Cez týždeň sa koronavírus spamätal, takže demonštrácie sa museli zakázať. Namiesto toho, aby sa kritici lockdownu zhromaždili na jednom mieste, hrali sa celý deň v Berlíne na mačku a myš. Polícia bola s pribúdajúcim časom vynervovaná a tiež agresívnejšia. Niektoré scény by človek v západnom meste počas nenásilnej demonštrácie doteraz nečakal: príslušníci polície sa síce zaobišli bez obuškov, ale často jednotlivých demonštrantov brutálne strhávali na chodník, prikľakávali v pomere traja na jedného, ruky do pút a dávali ich do policajných dodávok (napríklad tu). Do ďalších ľudí aspoň strkali rukami, revali na nich, striekali im do očí slzný plyn.

Oficiálne zadržali okolo tisíc ľudí. To je pri policajnom odhade päťtisíc demonštrantov neuveriteľne vysoký počet, kam sa hrabú naše VB a ŠtB. Pri porovnateľne veľkých demonštráciách v Prahe na sklonku 80. rokov prekročil počet zadržaných málokedy stovku.

Z Berlína sú teraz zábery, na ktorých policajt dá ranu do hlavy odhadom dvanásťročnému chlapcovi, ktorý kľačí pri svojej spacifikovanej matke a nevie, ako jej pomôcť. Existuje svedectvo, prečo má iný demonštrant takú zakrvavenú tvár. Svedectvo nepochádza len tak od niekoho, ale od známeho profesora histórie na Humboldtovej univerzite Jörga Baberowského.

„Tohto mladého muža včera pred dverami domu, kde bývam, bez príčiny zvalili na zem policajti, ktorí sa správali ako zmyslov zbavení. Dvaja mu sedeli na chrbte, tretí ho bezprestania bil päsťou do tváre. Muž silno krvácal, neskôr ho brutálni bitkári veľmi nešetrne zviazali a s putami na rukách odviedli…Túto scénu som nakrútil.“

Historik následne vyzval čitateľov, ktorí muža poznajú, aby mu odkázali, že je ochotný vypovedať ako svedok, aby týchto bitkárov prepustili zo štátnej služby. „Z popredných médií sa o takýchto zásahoch nedozvieme, bohužiaľ, nič,“ odkázal Baberowski. Včera jeho twitterový účet zmizol a citovaný príspevok sa šíril len screenshotmi.

Niektorí demonštranti na správanie polície neskôr tiež odpovedali svojimi päsťami a kopancami. Z násilia proti policajtovi viní polícia post mortem aj 48-ročného muža, ktorého údajne pre útok na verejného činiteľa zadržali, pričom sa začal sťažovať na bolesti a sanitka už prišla neskoro. Ohliadka mŕtvoly zistila, že nezomrel na rany, ale na srdcovú príhodu. Popredné médiá sú spokojné, nezmieňujú, že srdcovej príhode predchádzali márne prosby otca, aby ho príslušníci neodtrhávali od jeho malého syna.

V pondelok potom hovorca spolkového ministerstva vnútra na otázku snaživého novinára, či by spolky, ktoré takéto protesty organizujú, nemali byť sledované tajnými službami a prípadne zakázané, poukázal na výročnú správu kontrarozviedky. Táto „nová, za pandémie vzniknutá forma extrémizmu“ sa už sleduje. Bol založený súhrnný zväzok na jednotlivcov i skupiny, ktoré spája cieľ „destabilizovať a delegitimizovať štát“. Nemecko tak na konci éry Angely Merkelovej dospelo do stavu, keď sa za extrémizmus považuje kritika nejakej vládnej politiky.

Pikantné je, že spomínaný historik Baberowski sa špecializuje na výskum štátneho násilia vo východnej Európe a predovšetkým v Stalinovom Sovietskom zväze. A že minister vnútra v Berlíne, sociálny demokrat Andreas Geisel, stihol v NDR ako mladý muž vstúpiť do komunistickej SED. Tlačovému orgánu svojej prvej politickej strany, dodnes nepremenovanému listu Neues Deutschland, sa Geisel vlani v rozhovore pochválil, ako v Berlíne jeho krajinská vláda nemárnila čas a vymenila veliteľa všetkých bezpečnostných zložiek.

Prečo o tom písať a čítať takú dlhú poznámku? Pretože je to téma aj pre nás. Surovci v radoch polície na Západe dostali počas pandémie COVID-19 rôzne zelenú. Spomeňme si na stret českej polície s davom, v ktorom sa nachádzal neznámy počet tajných policajtov a predtým mu zablokovali ústupové cesty zo Staromestského námestia vlani v októbri. Tiež preto, že keď česká vláda dokáže správne protestovať proti násiliu v Minsku, nie je dôvod neposlať teraz nótu do Berlína. Nemecko pomery u nás ovplyvňuje stonásobne viac než Bielorusko a určite nie je v českom záujme, aby sa u nášho suseda opäť upevnila konformita vymáhaná políciou. Zatiaľ sa o vec zaujíma osobitný spravodajca OSN pre mučenie Nils Melzer.

Rozhovor pôvodne vyšiel na portáli Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.