Protesty v Nepále môžu zmeniť ústavné zriadenie
Nepálska radikálne ľavicová vláda 4. septembra zakázala „neregistrované“ sociálne siete ako Facebook či X. To viedlo k rozpútaniu jedných z najväčších protestov v tomto storočí, pričom ich na rozdiel od tých predošlých vedú mladí dospelí (generácia Z).
Čo sa začalo ako protesty proti zákazu sociálnych sietí, prerástlo do brutálnych demonštrácií, ktoré dokonca naznačujú opätovnú zmenu ústavného zriadenia.
Politika Nepálu sa však riadi vplyvom svojich susedov, ktorých má dvoch – Indiu a Čínu. Obe veľmoci k bývalej monarchii pristupujú typickým veľmocenským spôsobom, súčasné protesty sú tak pravdepodobne prejavom oslabovania mäkkej moci Pekingu, ktorý sa sústreďuje na opačnú svetovú stranu.
Inšpirácia Indiou a vplyv Číny
Do 40. rokov minulého storočia bol Nepál hlboko tradicionalistickou monarchiou na čele s kráľom, ktorý bol od určitého obdobia len „figúrkou“, pričom všetku moc držali premiéri z dynastie Rána. Počas indického boja za nezávislosť však sociálnodemokratický Nepálsky kongres dosiahol zmenu zriadenia a zriadil parlament.
Ten vydržal len desaťročie, po ktorom v roku 1960 zakázal kráľ Mahéndra všetky politické strany a zaviedol systém známy ako pančájat. Predstaviteľov politických strán dal pozatýkať alebo vyhnať do exilu.
V roku 1990 sa jeho následník Biréndra podvolil tlaku Ľudového hnutia a zaviedol ústavné reformy, ktoré obnovili systém viacerých politických strán. O šesť rokov neskôr viedol „ľud“ ďalšiu revolúciu, tentoraz však išlo o brutálnu revolúciu vedenú maoistickou stranou, ktorá vyústila do 16-tisíc mŕtvych a nastolenia vlády jednej strany.
Na to v roku 2001 zareagoval dedič trónu Gjanéndra, ktorého otca a brata zabili v masakri v kráľovskom paláci. Po svojej korunovácii viedol palácový prevrat, ktorý odstavil maoistov a opätovne zaviedol autokratickú monarchiu.
V roku 2006 viedli parlamentaristi ďalšiu revolúciu, ktorá definitívne zvrhla monarchiu. Ústavodarné zriadenie vyhlásilo Nepál za sekulárny štát, čím sa skončilo obdobie „posledného hinduistického kráľovstva“. Po prijatí ústavy 28. mája 2008 vyhlásil parlament federálnu republiku, čím ukončil 240-ročnú vládu monarchie.
Strecha sveta medzi veľmocami
V súčasnosti je vo federálnom parlamente Nepálskej republiky zastúpených 13 politických strán. Okrem dvoch či troch regionálnych strán zastupujúcich rôzne etnické skupiny je však v oboch komorách takmer každá maoistická.
Vo vládnej koalícii figurujú Komunistická strana – Zjednotení marxisti-leninisti či Ľudová socialistická strana, v „opozícii“ sedia členovia Komunistickej strany – maoistického centra, Komunistickej strany – zjednotených socialistov a mnoho ďalších.
Vládna strana Nepálsky kongres a opozičná monarchistická Rástríja Prádžatantra sú jediné, ktoré sa nedefinujú ako krajne ľavicové. Práve monarchisti sa v dôsledku „morálnej krízy“ na začiatku protestov vzdali svojich miest.
To, čo „generácia Z“ rozpútala ako protest proti zákazu Facebooku či X, prerástlo do brutálnych demonštrácií, ktoré majú šancu zvrhnúť maoistickú vládu. Demonštranti totiž podpálili budovu parlamentu i sídlo jednej z komunistických strán.
There is no more parliament in Nepal. pic.twitter.com/79Ew4634vh
— RadioGenoa (@RadioGenoa) September 10, 2025
Zo sídla strany zhodili vlajku s kosákom a kladivom, ktorú následne roztrhali.
In Nepal, citizens storm Communist Party headquarters and tear down hammer and sickle flag. pic.twitter.com/EVdpKaRDqE
— RadioGenoa (@RadioGenoa) September 9, 2025
Demonštranti prepadli niekoľko predstaviteľov strany a vyrabovali im domy. Údajne zabili manželku bývalého premiéra, tieto správy sa však nepotvrdili.
In Nepal, citizens went house-to-house to catch corrupt communist politicians. pic.twitter.com/PiPPJowbt6
— RadioGenoa (@RadioGenoa) September 9, 2025
Ministra financií vyzliekli a nahnali do rieky, pričom ho niekoľkokrát udreli do chrbta.
Nepal’s Finance Minister was stripped and chased into a river today.
— Anti-Taxxer (@mapleblooded) September 9, 2025
Imagine if this happened to Chrystia Freeland in 2022.
This is what overthrowing a government actually looks like.
pic.twitter.com/dZriL8Ky7e
Vláda do ulíc nasadila armádu, ktorá zastavila väzňov utekajúcich z otvorených väzníc – hoci podľa agentúry AFP ich ušlo približne 16-tisíc. Vojenské vrtuľníky zo sídla vlády evakuovali niekoľkých predstaviteľov.
Nepal --
— Tablesalt 🇨🇦 (@Tablesalt13) September 10, 2025
How it started: "We are banning social media to hide corruption"
How it ended: "How strong are you, sir? There is only one way out" pic.twitter.com/aFBNCICnJi
Okrem parlamentu či domov politikov podpálili demonštranti aj sídlo štátnej televízie. Zatiaľ čo vládnych predstaviteľov protestujúci obviňovali z korupcie, televízii kládli za vinu spoluprácu pri jej krytí a všeobecnú cenzúru.
Protesters have torched Nepal’s communist government’s state media publication. It has all gone up in flames as the nation rises up to overthrow the Marxists who imposed a total ban on social media days earlier.
— Ian Miles Cheong (@stillgray) September 9, 2025
pic.twitter.com/NooWJbb8Dy
Na pozadí protestov sa oficiálny dedič trónu – spomínaný Gjanéndra – prihlásil o slovo a naznačil, že v prípade zmeny ústavného zriadenia je ochotný vrátiť sa na čelo Nepálu. Premiér Khadga Prasad Šarma Oli 9. septembra rezignoval. Armáda zatiaľ nasadila do ulíc tisíce vojakov a vyhlásila stanné právo, ktoré sa končí vo štvrtok ráno, informovala televízia BBC.
Krajina podľa politických pozorovateľov figurovala medzi Indiou a Čínou ako barometer pomeru moci. Postkoloniálna oslabená India nemala šancu zápasiť s rýchlo rastúcou kvázi imperiálnou Čínou, ktorá pod rúškom vývozu revolúcie šírila svoju moc. Hoci je práve Čína považovaná za novú superveľmoc a vyzývateľa USA, v Nepále jej vplyv slabne.
Dnes sa však Peking sústreďuje na pripojenie Taiwanu a západné krídlo z väčšej časti ignoruje. Oproti 50. rokom, keď sa nová komunistická vláda snažila o ovládnutie Tibetu či územia Ujgurov – vtedy Východného Turkestanu –, je dnešným záujmom vlády Si Ťin-pchinga dominancia na mori, ktoré považuje za svoje.
India a Čína sú síce veľmoci a jedny z najľudnatejších krajín sveta, sú kultúrne takmer úplne odlišné – indoiránski hinduisti proti Han-čínskym konfucianistom –, historicky však viedli len minimum vojen. Oddeľujú ich totiž práve Himaláje, na ktoré sa Čína spolieha.
Takzvaná ríša stredu tak „dobrosrdečne dovolí“ zmenu vlády u svojho suseda, a to predovšetkým v mene zachovania dobrých susedských vzťahov. Len nedávno totiž Si hostil indického premiéra Naréndru Módího na šanghajskom samite, obe krajiny sú zároveň vystavené clám z USA a obchodujú s Ruskom.
Jeden Nepál čínskemu impériu nezaváži do takej miery, aby si pokazilo dobré susedské vzťahy.