Ten vydržal len desaťročie, po ktorom v roku 1960 zakázal kráľ Mahéndra všetky politické strany a zaviedol systém známy ako pančájat. Predstaviteľov politických strán dal pozatýkať alebo vyhnať do exilu.
V roku 1990 sa jeho následník Biréndra podvolil tlaku Ľudového hnutia a zaviedol ústavné reformy, ktoré obnovili systém viacerých politických strán. O šesť rokov neskôr viedol „ľud“ ďalšiu revolúciu, tentoraz však išlo o brutálnu revolúciu vedenú maoistickou stranou, ktorá vyústila do 16-tisíc mŕtvych a nastolenia vlády jednej strany.
Na to v roku 2001 zareagoval dedič trónu Gjanéndra, ktorého otca a brata zabili v masakri v kráľovskom paláci. Po svojej korunovácii viedol palácový prevrat, ktorý odstavil maoistov a opätovne zaviedol autokratickú monarchiu.
V roku 2006 viedli parlamentaristi ďalšiu revolúciu, ktorá definitívne zvrhla monarchiu. Ústavodarné zriadenie vyhlásilo Nepál za sekulárny štát, čím sa skončilo obdobie „posledného hinduistického kráľovstva“. Po prijatí ústavy 28. mája 2008 vyhlásil parlament federálnu republiku, čím ukončil 240-ročnú vládu monarchie.
Strecha sveta medzi veľmocami
V súčasnosti je vo federálnom parlamente Nepálskej republiky zastúpených 13 politických strán. Okrem dvoch či troch regionálnych strán zastupujúcich rôzne etnické skupiny je však v oboch komorách takmer každá maoistická.
Vo vládnej koalícii figurujú Komunistická strana – Zjednotení marxisti-leninisti či Ľudová socialistická strana, v „opozícii“ sedia členovia Komunistickej strany – maoistického centra, Komunistickej strany – zjednotených socialistov a mnoho ďalších.
Vládna strana Nepálsky kongres a opozičná monarchistická Rástríja Prádžatantra sú jediné, ktoré sa nedefinujú ako krajne ľavicové. Práve monarchisti sa v dôsledku „morálnej krízy“ na začiatku protestov vzdali svojich miest.
To, čo „generácia Z“ rozpútala ako protest proti zákazu Facebooku či X, prerástlo do brutálnych demonštrácií, ktoré majú šancu zvrhnúť maoistickú vládu. Demonštranti totiž podpálili budovu parlamentu i sídlo jednej z komunistických strán.
Zo sídla strany zhodili vlajku s kosákom a kladivom, ktorú následne roztrhali.
Demonštranti prepadli niekoľko predstaviteľov strany a vyrabovali im domy. Údajne zabili manželku bývalého premiéra, tieto správy sa však nepotvrdili.
Ministra financií vyzliekli a nahnali do rieky, pričom ho niekoľkokrát udreli do chrbta.
Vláda do ulíc nasadila armádu, ktorá zastavila väzňov utekajúcich z otvorených väzníc – hoci podľa agentúry AFP ich ušlo približne 16-tisíc. Vojenské vrtuľníky zo sídla vlády evakuovali niekoľkých predstaviteľov.
Okrem parlamentu či domov politikov podpálili demonštranti aj sídlo štátnej televízie. Zatiaľ čo vládnych predstaviteľov protestujúci obviňovali z korupcie, televízii kládli za vinu spoluprácu pri jej krytí a všeobecnú cenzúru.
Na pozadí protestov sa oficiálny dedič trónu – spomínaný Gjanéndra – prihlásil o slovo a naznačil, že v prípade zmeny ústavného zriadenia je ochotný vrátiť sa na čelo Nepálu. Premiér Khadga Prasad Šarma Oli 9. septembra rezignoval. Armáda zatiaľ nasadila do ulíc tisíce vojakov a vyhlásila stanné právo, ktoré sa končí vo štvrtok ráno, informovala televízia BBC.
Krajina podľa politických pozorovateľov figurovala medzi Indiou a Čínou ako barometer pomeru moci. Postkoloniálna oslabená India nemala šancu zápasiť s rýchlo rastúcou kvázi imperiálnou Čínou, ktorá pod rúškom vývozu revolúcie šírila svoju moc. Hoci je práve Čína považovaná za novú superveľmoc a vyzývateľa USA, v Nepále jej vplyv slabne.
Dnes sa však Peking sústreďuje na pripojenie Taiwanu a západné krídlo z väčšej časti ignoruje. Oproti 50. rokom, keď sa nová komunistická vláda snažila o ovládnutie Tibetu či územia Ujgurov – vtedy Východného Turkestanu –, je dnešným záujmom vlády Si Ťin-pchinga dominancia na mori, ktoré považuje za svoje.
India a Čína sú síce veľmoci a jedny z najľudnatejších krajín sveta, sú kultúrne takmer úplne odlišné – indoiránski hinduisti proti Han-čínskym konfucianistom –, historicky však viedli len minimum vojen. Oddeľujú ich totiž práve Himaláje, na ktoré sa Čína spolieha.
Takzvaná ríša stredu tak „dobrosrdečne dovolí“ zmenu vlády u svojho suseda, a to predovšetkým v mene zachovania dobrých susedských vzťahov. Len nedávno totiž Si hostil indického premiéra Naréndru Módího na šanghajskom samite, obe krajiny sú zároveň vystavené clám z USA a obchodujú s Ruskom.
Jeden Nepál čínskemu impériu nezaváži do takej miery, aby si pokazilo dobré susedské vzťahy.
