Väčšia nezávislosť centrálnej banky vedie k poklesu inflácie, zdôrazňujú ekonómovia

Nezávislosť centrálnej banky od vlády sa pritom v ekonomickom svete považuje za dôležitú podmienku jej efektívnosti v dosahovaní cieľov. No až nedávny výskum sa pokúsil odhadnúť, ako je veľmi dôležitá.

Meraniu nezávislosti centrálnych bánk vo svete sa venuje ekonóm Davide Romelli, podľa ktorého od 90. rokov minulého storočia začala narastať ich nezávislosť v západnom aj v rozvojom svete.

Začiatkom tohto roka v spolupráci s dvoma ďalšími autormi zverejnil prácu, podľa ktorej reforma centrálnej banky smerom k väčšej nezávislosti vyvolá pokles inflácie v priemere o desať percent za dekádu.

V inom dokumente z júla Romelli s troma kolegami ukázal, že vyššia nezávislosť centrálnej banky v rozvojových krajinách vedie k nižším úrokovým sadzbám a vyššiemu podielu dlhu na HDP – ich ekonomika si vie požičať viac za menej.

No jedna vec je formálna nezávislosť centrálnej banky vyjadrená zákonmi, druhá je neformálna nezávislosť v podobe odolnosti voči politickým tlakom. Na tento rozmer sa minulý rok vo svojej práci pozrel ekonóm Thomas Drechsler. Ten ako benchmark použil dobre zdokumentovaný tlak na Fed počas vládnutia Richarda Nixona. V prípade len polovičného tlaku politikov na centrálnu banku oproti nixonovskému „štandardu“ by to viedlo k nárastu inflácie až o osem percent.

Meranie nezávislosti centrálnej banky nie je exaktná záležitosť. No výskum opakovane naznačuje, že nižšia formálna aj neformálna nezávislosť znamená vyššiu infláciu a nižšiu kapacitu ekonomiky získavať úvery.

Neznamená to, že dokonale nezávislá centrálna banka riadená technokratmi predstavuje najeefektívnejší monetárny systém. Ani to neznamená, že centrálne banky ako ECB či Fed dnes dosahujú ideálnu mieru nezávislosti. No ak si máme vyberať medzi svetom, kde je centrálna banka viac nezávislá od vlády a svetom, kde je menej nezávislá, je ekonomicky výhodnejší ten prvý.