Izraelská agresia prekročila ďalšiu hranicu. A ako to poškodzuje USA

Ak by sa niekto domnieval, že Izrael vo svojom boji s Hamasom už porušil všetky medzinárodné pravidlá, utorkový útok na Katar by ho poučil o opaku. Izraelské lietadlá zaútočili na rezidenčnú štvrť v hlavnom meste Doha s cieľom zlikvidovať politické vedenie Hamasu. To sa nepodarilo.

Útok bol príliš cez čiaru

Izraelské rakety však zabili syna politického šéfa Chálila Hajja, jeho spolupracovníkov a jedného katarského dôstojníka. Útok bol natoľko cez čiaru, že dokonca zožal kritiku Bieleho domu, ktorý inak vyjadruje bezvýhradnú podporu všetkému izraelskému konaniu. V stredu k celej veci zasadla v New Yorku Bezpečnostná rada OSN. Útok sa vymyká ako miestom agresie, tak aj jej cieľmi.

Nie je to prvýkrát, čo Izrael likviduje svojich nepriateľov na území iných štátov. Niečo také si samozrejme žiadna vláda nechce nechať len tak. Štáty nepripúšťajú, aby bez ich vedomia v ich zvrchovanom priestore likvidoval iný štát svojich odporcov.

Izrael preto pri týchto operáciách zachovával diskrétnosť. Vraždy sa odohrávali v utajení pod taktovkou Mosadu. Izrael sa k nim oficiálne nehlásil a pokiaľ to považoval za žiaduce, spätne sa úspešnou akciou pochválil cez riadené úniky do médií.

Izrael porušil aj vlastný princíp

S narastajúcim sebavedomím začína Izrael v posledných rokoch zabíjať svojich nepriateľov v zahraničí otvorene. Buď sa pyšne hlási k likvidačným operáciám svojich spravodajcov, ako výbušniny v pageroch členov libanonského Hizballáhu, alebo svoje ciele priamo bombarduje: v Sýrii, Libanone, Iráne.

Avšak otvorenú agresiu zatiaľ vyhradzoval len štátom, ktoré mu boli nepriateľské, s ktorými nemal žiadny vzťah a ktorých zvrchovanosť neuznával. Zvrchovanosť štátov, s ktorými spolupracuje, síce svojimi operáciami tiež narúšal, ale inak na verejnosti šetril ich povesť tradičnou spravodajskou diskrétnosťou.

Tento princíp porušil utorkovým útokom v Dohe. Katar nie je v rovnakej kategórii ako Sýria, Libanon či Irán. Ide o chránencov USA, hostiteľa najväčšej americkej vojenskej základne v regióne a sprostredkovateľa amerických aj izraelských kontaktov s Hamasom. Katar pred rokmi umožnil Hamasu zriadiť v Dohe politické sídlo, pretože Američania stáli o možnosť komunikácie s organizáciou, s ktorou nechcú mať priame kontakty.

Incident, ktorý „neslúži americkým záujmom“

Do Kataru dnes jazdia pravidelne Steve Witkoff a ďalší Trumpovi vyjednávači, keď s Hamasom dojednávajú výmeny zajatcov a prímerie s Izraelom. Izrael porušil zvrchovanosť štátu, ktorého diplomacia je široko uznávaná a považovaná za prínosnú, a to najhrubším možným spôsobom, vojenským útokom, ktorému navyše padol za obeť katarský dôstojník.

Preto Alžírsko a Pakistan požiadali o mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN. Ale Izrael sa z tejto strany nemusí okrem morálneho odsúdenia ničoho báť, pretože pred akoukoľvek reálnou sankciou ho ochráni americké veto.

Američania síce útok označili za „nešťastný incident“, ktorý „neslúži americkým záujmom“, ale vopred o ňom vedeli a ak by chceli, mohli mu zabrániť: diplomatickým tlakom či protivzdušnou obranou, ktorá chráni ich základňu.

Izrael likviduje politických vyjednávačov

Možno, že sa k niečomu rozhýbu v Európe. Európske sankcie síce v Bruseli ako vždy zablokujú štáty ako Nemecko, Maďarsko či Česko, ale sankcie môžu byť aj národné. Tiež možno očakávať, že v Európe pribudnú tí, ktorí v reakcii na izraelskú agresivitu uznajú palestínsky štát.

Izrael vyvolal kritiku nielen miestom, ale aj cieľom svojho útoku. Necielil na vojenských predstaviteľov Hamasu, ale na politických vyjednávačov, ktorí sa v deň útokov mali stretnúť nad americkým návrhom či skôr ultimátom. Washington vyzval na prepustenie všetkých izraelských rukojemníkov výmenou za šesťdesiatdňové prímerie a garanciu mierových rokovaní.

Niet pochýb, že akýkoľvek príslušník Hamasu je legitímnym cieľom izraelských útokov. Sám Hamas útočí na Izrael ako môže. Naposledy pochválil palestínskych teroristov, ktorí v pondelok v Jeruzaleme postrieľali šesť ľudí, hoci k samotnému útoku sa neprihlásil.

Avšak v medzinárodnej politike tiež platí, že ak s niekým vyjednávam, môžem síce strieľať na jeho vojakov, ale nestrieľam na vyjednávačov. Potom totiž ani vyjednávať nemožno. Ale v tom sa USA a Izrael rozchádzajú. Vyjednávajú Američania, nie Izraelčancia, ktorí od októbra 2023 hovoria, že s Hamasom nikdy. O prímerie s Hamasom majú záujem rovnako málo ako Rusi o prímerie s Ukrajinou.

USA strácajú povesť poctivého vyjednávača

Ale jedna vec je nevyjednávať a iná likvidovať vyjednávačov oslovovaných ich hlavným partnerom a ochrancom. Izrael teraz zopakoval iránsky scenár z júna. Vtedy tiež zaútočil v okamihu, keď sa iránski vyjednávači mali vyjadriť k americkému návrhu. Netanjahuova vláda tým dáva dosť brutálnym spôsobom najavo, že jej prekáža, keď Američania vyjednávajú s jej nepriateľmi.

Ak to Američania budú Izraelu tolerovať, stratia rešpekt. Vo Washingtone sa nemýlia, keď hovoria, že útok škodí americkým záujmom. Môžu stratiť Katar – krajinu, ktorá je ich oporným bodom v regióne a navyše disponuje tretími najväčšími zásobami plynu na svete.

Emír Tamím bin Hamad Ál Thanie k Trumpovi doteraz pristupoval s maximálnou ústretovosťou. Pri jeho jarnej návšteve v zálive mu daroval luxusné lietadlo za pol miliardy dolárov a sľúbil vyše miliardy investícií v USA. Trump sa mu odvďačil tým, že nechal Izrael v Dohe ničiť a zabíjať. Katar zatiaľ prerušuje sprostredkovanie medzi USA a Hamasom. Uvidíme, čo podnikne ďalej.

Ale okrem Kataru aj Američania strácajú povesť poctivého sprostredkovateľa, s ktorým má zmysel vyjednávať. Opäť to nechajú Izraelu len tak prejsť?