Fico nepodporí ďalšie protiruské sankcie, dokým Komisia nesplní slovenské podmienky
Premiér Robert Fico (Smer) vo štvrtok prijal takzvaného európskeho prezidenta Antónia Costu, ktorý absolvuje turné po európskych hlavných mestách s cieľom širokých diskusií na témy obrany, konkurencieschopnosti, obchodu či vojen na Ukrajine a v Gaze.
Fico označil rozhovory za „otvorené a konštruktívne“, čo „je zrejmé, pokiaľ ide o naše vzájomné vzťahy“. V závere ho označil za „vynikajúci“, keďže nešlo „len o technický rozhovor“, a vrelo zaň Costovi poďakoval.
Stretnutia, ktoré si Costa naplánoval, sú podľa neho veľmi dôležité preto, aby boli európske inštitúcie blízko európskym občanom, a rovnako dôležité je byť v priamom kontakte so všetkými lídrami. „V Európskej rade sa všetky hlasy počítajú,“ vysvetlil. Ficovi poďakoval za pohostinnosť, za „otvorenú diskusiu a európskeho ducha“.
Diskusie sa týkali aj „viacročného finančného rámca“ EÚ, teda spoločného rozpočtu. Bratislava sa bude zasadzovať o zachovanie kapitoly sociálnej kohézie, čo podľa Fica predostrú aj ďalší lídri, s ktorými má Costa v najbližších dňoch diskutovať. Táto „obálka“ by mala byť podľa premiéra zachovaná, keďže z nej benefitujú „najmä krajiny ako Slovensko“.
Premiér SR tiež na rokovaniach vyjadril obavy v súvislosti so spoločnou poľnohospodárskou politikou a avizoval, že jeho kabinet bude upozorňovať na niektoré riziká vyplývajúce z možného zrušenia dvoch pilierov tejto politiky – ide o podporu menších fariem na úkor tých väčších. Slovenská poľnohospodárska politika sa Ficovými slovami „vyvíja inak“.
Večná otázka mieru a klímy
Jedným z ťažísk diskusie medzi dvoma lídrami bola aj otázka mieru, najmä toho žiadaného na Ukrajine. Fico pripomenul, že sa s Costom „pomerne netradične“ stretol na slovensko-ukrajinskej hranici. Informoval ho vtedy o obsahu rozhovorov s prezidentmi Ukrajiny, Číny i Ruska.
„Vyslovil som [vtedy] želanie…, že by Európska únia takú istú mieru pozornosti a energie vynakladala na mierové procesy, ako vynakladá na vojenskú pomoc Ukrajine,“ vyhlásil Fico. Dodal tiež, že ak má suverénna zahraničná politika SR „na všetky štyri svetové strany“ výsledky, tieto možnosti ponúka aj ďalším európskym partnerom.
Otázka podľa Fica je, ako zosúladiť „veľmi náročné klimatické ciele“, ktoré má Únia nastavené, s „realitou“ – v zmysle toho, že slovenský priemysel vo veľkom rozsahu stojí na produkcii automobilov a v poslednom období má rastúce ceny elektrickej energie.
„Povedal som, že sme využili 18. sankčný balík, aby sme povedali svoj názor na ‚repowering‘, teda zastavenie toku plynu od 1. januára 2028. Tým, že sme vytvorili tlak, sme získali určité záväzky od Komisie a tiež prístup k tvorbe tejto legislatívnej iniciatívy,“ vysvetlil premiér s tým, že vláda SR stále považuje nástroj RePowerEU za „obrovskú chybu“.
„Položil som otázku, koľko balíkov si myslíme, že musíme prijať, aby sme zmenili postoj Ruska k vojne,“ ozrejmil Fico s tým, že „nepomohol ani prvý, ani osemnásty“, no od pripravovaného 19. balíku protiruských sankcií Únia očakáva posun, ktorý Fico neočakáva.
Fico dal na stôl dve podmienky pre podporu 19. balíka sankcií
„Ako predseda slovenskej vlády nebudem podporovať prijímanie ďalšieho balíka dovtedy, kým Európska komisia nepredloží na stôl realistické návrhy, ako zosúladiť náročné klimatické ciele, ktoré máme, s potrebami výroby automobilov – nielen na Slovensku, ale v celej Európe – a s potrebami ťažkého priemyslu,“ avizoval Fico. Naznačil však ochotu podporiť zmenu niektorých cieľov pre podporu priemyslu.
„A po druhé, nebudem podporovať žiadny ďalší balík dovtedy, pokiaľ eurokomisia nepredloží reálne návrhy, pokiaľ ide o ceny elektrickej energie v Európe,“ doplnil Fico. Pripomenul, že sa stretáva s energetickými expertmi, ktorí mu podľa jeho slov potvrdili, že ceny elektriny sú vlastnou európskou záležitosťou.
Lídri sa podľa Fica musia sústrediť na mierové iniciatívy a domáce záležitosti vrátane podpory ťažkého a automobilového priemyslu.
V krátkom príhovore Costovi priznal, že je „niekedy náročný partner“ na rokovania, avšak sa vždy snaží byť konštruktívny. „Napriek tomu, že Slovensko nie je rozhodujúcou krajinou v EÚ, ako predseda vlády budem presadzovať – čo ty ako portugalský expremiér určite chápeš – aj národné záujmy Slovenskej republiky,“ povedal.
Len na základe vzájomného počúvania a diskusie o rôznych názoroch sa dá „budovať európska jednota“, dodal. Privítal ohriatie vzťahov medzi Slovenskom a Ukrajinou, čoho prejavom bola aj nedávna schôdzka v Užhorode.
Podľa Costovho názoru je EÚ predovšetkým mierový projekt s cieľom spoločnej prosperity. „Učíme sa, veľmi náročne, že mier bez obrany je len ilúziou,“ vyhlásil s tým, že to je dôvod európskych snáh o budovanie obranných kapacít.
Slovenský automobilový priemysel je pilierom nielen európskeho, ale aj celosvetového priemyslu, povedal Costa s tým, že chápe záujem tak vysoko industrializovanej krajiny o bezpečnosť energetických dodávok.
Costa nebol vždy Ficovým priaznivcom
Pripomeňme, že predseda Európskej rady ešte ako portugalský premiér a líder Progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente v októbri 2023 vylúčil strany Smer a Hlas z poslaneckej frakcie. Dôvodom bolo zloženie slovenskej vlády s nacionalistickou SNS.
„Ak [Smer] uzatvorí dohodu s krajnou pravicou, nech odíde,“ vyhlásil Costa v súvislosti s rozhodnutím pozastaviť členstvo slovenských sociálnodemokratických strán v Strane európskych socialistov (PES). Krátko nato oznámili europoslankyne za Smer Monika Flašíková Beňová a Katarína Roth Neveďalová, že ukončili členstvo v PES.
Už ako predseda najvyššieho reprezentatívneho orgánu Únie však Costa vystupoval omnoho miernejšie. V ten istý deň sa portugalský expremiér i slovenský premiér stretli s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, pričom sa stretli na hraničnom prechode a diskutovali o Ficovej návšteve Číny.