Hrčka: Väčšina ľudí v politike hovorí iné verejne a iné vám povedia medzi štyrmi očami

Ján Hrčka sa stal do tretice starostom mestskej časti Petržalka. Po pätnástich rokoch, počas ktorých zastával funkciu miestneho a mestského poslanca a nakoniec post starostu, prišiel zlom, keď v rámci jeho mestského úradu došlo k podvodu.

Jeden z jeho zamestnancov posielal dva a pol roka nelegálne mzdy na rôzne účty, pričom celková výška prostriedkov sa vyšplhala na viac ako 2,7 milióna eur. Na túto spreneveru neprišla ani audítorská firma.

Na Hrčku sa v tom období zniesla ostrá kritika. Ozývali sa hlasy o neefektívnom mikromanažmente či o absencii dobrého a spoľahlivého tímu na vedúcich funkciách. Ján Hrčka sa v dôsledku toho k 31. máju tohto roka napokon vzdal mandátu starostu. 

Dnes je po vyhratých doplňujúcich komunálnych voľbách späť. Podporilo ho 12 260 Petržalčanov. Ako vraví, v prepočte na percentá získal aj napriek negatívnej kauze o čosi viac než v roku 2022. Jeho jediný protikandidát bol miestny poslanec Juraj Mravec. 

Víťazstvo v doplňujúcich voľbách je iné. Čo pre vás znamená? 

Je to mandát od obyvateľov, aby som dokončil to, čo som začal. Že na ten posledný rok nemá zmysel veci meniť a mám ich dokončiť. Ešte nie je všetkým dňom koniec, takže si myslím, že hlavná spätná väzba ešte príde v poslednom roku starostovania. 

Vnímal som však aj veľmi dobrú a podporujúcu spätnú väzbu. Aj keď sám som až taký optimista nebol. Keď niekto ide do verejnej funkcie a čaká za to vďačnosť, môže zostať veľmi sklamaný. Je to podobné, ako keď dostanete desať matematických úloh, deväť vypočítate perfektne a rýchlo a v desiatej spravíte chybu. Ale tých deväť si nikto nepamätá. A chybu, ktorú ste urobili pri tej desiatej, vám budú vyťahovať a ešte sa na nej aj smiať. 

Z tohto všetkého vzniká aj otázka, či to celé „vzdanie sa mandátu" nebolo zbytočné, keď ste o tri mesiace opäť kandidovali?

Prvá vec je, že som nevedel, kedy budú voľby. Pôvodne mestská časť Petržalka nemala byť v zozname. Moje hlavné smerovanie bolo k riadnym voľbám. Keď som sa dozvedel, že Petržalku zaradili na volebný termín 6. septembra, tak som kolegom povedal, že je to príliš skoro a bude to vyzerať blbo. Že si to veľmi neviem predstaviť a nemyslím si, že kandidatúra začiatkom septembra sa dá akýmkoľvek spôsobom obhájiť. 

Niektorí na vás ukazujú prstom, že to ste vy, čo ste neustrážili mestskú kasu, vzdali sa funkcie a ste tu opäť.

Stopercentne viem, že nie som vinný a nijakým spôsobom som na tom neparticipoval. Nezobral som jediné euro. Keď som získal podozrenia, okamžite som vedel, že je problém, tak som ho veľmi aktívne a transparentne riešil. 

Ale technicky vzaté, je to moja zodpovednosť. Necítim sa vinný, ale zodpovedný som. Keby obyvatelia vyhodnotili, že to je veľký problém, alebo že to bude ďalší rok robiť niekto lepšie, tak by tak rozhodli vo voľbách. 

Vnímali ste aj určitú kritiku zo strany Matúša Valla? Ozaj, gratuloval vám? 

Nie, negratuloval. Kritika od pána Valla a ľudí z jeho okolia bola od začiatku. A od začiatku všetko posudzovali vlastnými očami ako marketing. Chápem, že v meste sa všetko robí pre marketing a pre to, ako to vyzerá navonok.

Viete, čo vám poviem tu v rozhovore, hovorím aj inde. Platí to stále. Bohužiaľ to neplatí pre drvivú väčšinu ľudí, ktorí sú v politike. Iné vám hovoria verejne a iné vám povedia medzi štyrmi očami. A iné povedia iným ľuďom. Ja sa snažím hovoriť každému to isté. A je mi jedno, či to niekto nahráva, alebo nenahráva. 

Očakávalo sa, že práve primátor postaví niekoho ako protikandidáta k vášmu menu. Nestalo sa tak.

Team Vallo si urobil pomerne veľký prieskum verejnej mienky. Bolo očividné, že sa rozhodujú, či nasadiť, alebo nenasadiť pani Kratochvílovú [súčasná viceprimátorka Bratislavy Tatiana Kratochvílová, pozn. red.]. Vtedy som ešte nebol rozhodnutý, že budem opätovne kandidovať. Ten prieskum im zjavne nevyšiel dobre. Ale čo mi prišlo naozaj pokrytecké, bolo, že pán primátor potom vystúpil a povedal, že si váži postoj pani Kratochvílovej, ktorá nešla kandidovať pre to, aby dokončila petržalskú električku. Prečo potom robili prieskum, keď jej hlavná úloha bola dokončiť električku?

Už dávnejšie spájate mesto Bratislavu s určitým marketingom. 

Uvediem príklad. V auguste 2022 primátor Vallo tri mesiace pred komunálnymi voľbami povedal, že on vidí dokončenie električky v decembri 2023 ako reálne. Vo februári 2023 sme ja a Jozef Uhler [bývalý šéf dopravnej komisie, pozn. red.] povedali, že to nevidíme dovtedy reálne, že najskorší možný termín je december 2024, ale skôr to vidíme na apríl - máj 2025. Vtedy mi volal primátor celý rozhorčený, čo si to dovoľujem a prečo takéto veci rozprávam, keď to tak nie je. 

Nebudem sa pred občanmi tváriť, že to je možné, keď vidím, že to možné nie je. Mám spor s primátorom o električku, ktorý klame a zavádza ľudí, kedy ju dokončia. Termín bol december 2023, august 2024, november 2024, december 2024, jar 2025. Nie som proti električke, som rád, že ju máme. Ale poskytovať tieto marketingové klamstvá ľuďom a hrať sa na niečo iné, ako to je, to mi prekáža.

Zástupcovia mesta na čele s Matúšom Vallom o vás po prevalení sprenevery jedného z vašich zamestnancov tvrdili, že ste urobili veľkú chybu.

Chyba sa na úrade určite stala. Na druhej strane, podľa posledných informácií, ktoré som dostal, mesto nemá opätovne v tomto roku na výplaty. A pritom vidíte ich miliónové dodatky na všetky možné veci a rôzne, podľa mňa často až nezmyselné investície. Reálne ich nepotrebujete, sú iba na "obrázkové" prekrytie vecí. 

Na druhej strane, mestská časť Petržalka má rekordné prebytky, rekordné investície a darí sa jej. Vlastne aj to bol jeden z dôvodov, prečo si ani takú obrovskú sumu (2,7 milióna eur) nikto nevšimol, pretože tie peniaze nikde nechýbali.

Keď sa ma aj dnes niekto spýta, či sa to nedalo spraviť inak, odpoviem, že všetko ide spraviť inak. Po vojne je každý generál a teraz už viem, čo mohlo byť inak a kde sa stala chyba. 

Od starostovania ste si oddýchli viac ako tri mesiace. Mali ste menej starostí? 

Je pravda, že som z dennodenného úradovania odišiel, to som vôbec nerobil. Párkrát mi zavolali pre nejaké veci, ktoré sa ešte doťahovali.

Tri mesiace som naozaj drvivú väčšinu času venoval skôr iným veciam, hlavne podľa mňa veľmi úspešnému projektu klziska pri Draždiaku. Dnes to ešte tak nevyzerá, ale myslím si, že je to prelomový projekt, ktorý sa Petržalke podaril. Celé leto prevádzkovať ľadovú plochu v nafukovacej hale je niečo neuveriteľné. Keď som videl čísla, koľko vlastne stálo jej celé letné prevádzkovanie, neboli to žiadne horibilné sumy. Všetci hovorili, že to je ekonomicky neúnosné, ja si to vôbec nemyslím.

Od obyvateľov Petržalky ste mali v období prevalenia kauzy veľkú podporu. Spísali za vás aj petíciu. Rozhodlo aj to o novej kandidatúre?

Prvý mesiac, čo sa to stalo, som mal nechuť k čomukoľvek. Doteraz som nič také nepoznal. Som rodený optimista, mňa veci bavia a dokonca, keď sa nedarí, tak sa dokážem zakúsnuť a prekonať to. 

No každé ráno, keď som vstal, mi bolo zle. Nemal som chuť jesť ani nič robiť. Bolo to veľmi nepríjemné obdobie a to, čo sa stalo, som si dosť vyčítal. Na moje prekvapenie som mal od ľudí pozitívnu spätnú väzbu.

V Petržalke bola napokon 16-percentná účasť voličov. Ozývajú sa hlasy, či to nie je málo?

Cieľom nebolo presviedčať ľudí. Skôr išlo o to, aby sa spontánne rozhodli, či áno, alebo nie. 

Občas čítam vyjadrenia od Teamu Vallo, ktorí hovoria, že 16 percent je strašne málo. Na porovnanie, v roku 2014 prišlo v Petržalke k voľbám 25 percent ľudí. V roku 2018 to bolo 27 percent. A v spojených komunálnych a župných voľbách prišlo v Petržalke v 2022 roku 32 percent ľudí. To znamená raz toľko ako teraz v doplňujúcich. 

V doplňujúcich voľbách býva v zásade vždy nižšia účasť ako v tých riadnych.

V týchto doplňujúcich voľbách som získal takmer 12 300 hlasov a v roku 2018 získal primátor Vallo v riadnych voľbách 11 300 hlasov, čiže keď vám niekto povie, že 12-tisíc je málo a slabý mandát, tak 11 300 v riadnych voľbách je silný mandát? 

To je presne otázka toho, že keď niekto chce, tak to otočí tak, ako mu to vyhovuje. A možno čakať v doplňujúcich voľbách, že vám bez kampane vygeneruje nejakú nadpriemernú účasť, dokonca 6. septembra, tesne po prázdninách? Neviem. Hádam nikto neočakával, že tieto doplňujúce voľby prekonajú v účasti riadne voľby? 

Takmer 79 percent Petržalčanov hlasovalo za vás. Aký bol pre vás protikandidát Juraj Mravec, ktorý získal niečo cez 21 percent?

Pán Mravec si robil nejakú kampaň. Vzhľadom na moje nastavenie, že nijakým spôsobom nebudem kampaňovať, pre mňa nemalo zmysel ani reagovať. To, čo pán Mravec v kampani hovoril, boli nereálne veci. Ale nemalo zmysel niečo vysvetľovať. Za normálnych okolností v riadnych voľbách by som to vysvetlil a oponoval a veci by som uviedol na pravú mieru. Ja som sa však rozhodol, že nijakým spôsobom nebudem agitovať, nebudem do kampane vstupovať.

Aké nereálne veci sľuboval Juraj Mravec? 

Pán Mravec si spravil takú kampaň, akú považoval za správnu. Niektoré veci boli naozaj akoby z ríše snov. Nedá sa ľuďom sľúbiť, že spravíte všetko - terasy, chodníky, ihriská, materské školy, základné školy. To je ten problém, že keď prídete, musíte sa rozhodnúť, čo spravíte, neviete urobiť všetko.

Na celom Slovensku sa plače, že nie sú peniaze, konsoliduje sa, samosprávy majú iba kúriť a svietiť. A Petržalka má pritom najväčšie investície, najväčší rozvoj, robí najviac vecí, tak to asi nebude až také zlé. 

Nemala tendenciu kandidovať aj zastupujúca starostka Iveta Jančoková? 

Keď som sa dozvedel, že 6. septembra budú voľby, tak som jej oznámil, že za mňa bude musieť kandidovať ona, lebo vtedy som si to nevedel reálne predstaviť. Chcel som, aby kandidovala. No je pravda, ako mi povedali ostatní kolegovia, že jej výsledok volieb nie je mojím výsledkom volieb. 

Iveta je veľmi šikovná, ale nemám vedomosť, že by mala ambíciu kandidovať za starostku. Je rozdiel, keď idete kandidovať z presvedčenia, že chcete kandidovať, alebo keď tam idete preto, že sa na vás všetci kolegovia zhodli.  

Zmenila vás negatívna skúsenosť so spreneverou? Zmeníte na jej základe vo svojom fungovaní na úrade niečo aj vy? 

Zmenila a výrazným spôsobom. Je to na jednej strane najnepríjemnejšia a najhoršia vec, na ktorú by som chcel čo najrýchlejšie zabudnúť. Bol by som hlúpy, keby sme tie veci, ktoré sme robili, nezmenili. Samozrejme, je dôležité zachovať to dobré, čo sa robilo. Ale naozaj, niektoré veci bude treba výrazne zmeniť, aby sa nič podobné nemohlo zopakovať. 

Zavediete prísnejšie kontrolné opatrenia a mechanizmy?

Určite. Žiadny systém nie je dokonalý a nedokážete v ňom na sto percent všetko zabezpečiť. Keď si v samospráve volíte medzi tým, či väčšinu peňazí použijete na reálne veci, alebo na kontrolu, tak sa ich snažíte čo najviac používať na reálne veci. Po tejto skúsenosti sa bude musieť oveľa viac peňazí použiť na zabezpečenie toho, aby sa to nezopakovalo. Bohužiaľ, aj na úkor niektorých rozvojových projektov.

Väčšia kontrola sa bude týkať predovšetkým oddelenia miezd na úseku materských škôl a jedální, kde prišlo k samotnému podvodu a ku kompletnému zlyhaniu kontrolných mechanizmov?

Oddelenia miezd špeciálne. Rozprával som sa s jedným známym, ktorý riadi firmu s niekoľko desaťmiliónovými rozpočtami a hovorí mi, že kontrolujú všetky platby okrem miezd. Z rozprávania s viacerými ľuďmi s biznisu mi drvivá väčšina z nich potvrdila, že na mzdách by ich to ani nenapadlo kontrolovať. To je možno aj poučenie, že tie veľké prešľapy a problémy sa môžu stať aj v oblastiach, v ktorých to ani nečakáme a v rebríčku rizikovosti ich dávame na najnižšie miesta. 

Zo spreneverených 2,7 milióna eur vrátil bývalý zamestnanec niečo cez 110-tisíc. Ostatné peniaze sú teda asi nenávratne preč. 

Podľa mojich informácií preukázateľne prehral v hazarde 2,2 milióna eur. Túto sumu prehral online. Koľko prehral mimo online priestoru, sa dá ťažko povedať. V momente, keď bol usvedčený, tvrdil, že už nemá žiadne peniaze. A zrazu sa tých 110-tisíc eur našlo. Je obvinený zo zločinu, takže zo zákona nemusí hovoriť pravdu a klamal vo veľa iných veciach.

Môj osobný názor je, že ešte nejaké peniaze by sa mohli nájsť. Nie všetko už musel minúť a prehrať v hazarde. Necelých päť percent sa našlo a môj odhad je, že ďalších päť, maximálne desať percent sa ešte môže nájsť.

Hneď po prevalení podvodu jedného zo zamestnancov, ktorý pracoval na referáte personálnych činností a miezd, sa veľa hovorilo o externom audite na miestnom úrade. Aký je momentálny stav? 

Teraz prebieha forenzný audit, hĺbkový na dané obdobie. 

Z dôvodu najprísnejších kritérií nemohol robiť audit mestskej časti Petržalka hocijaký audítor. A ani externý, štandardný audit, ktorý sa robil, na ten podvod neprišiel. Paradoxne, dokonca nás audit upozornil skôr na to, že máme väčší neporiadok v majetku. Takže my sme vlastne v rokoch 2023 a 2024 upratovali hlavne majetok, kde boli nedozaraďované investície. Dostali sme veľkú pochvalu za to, že sme to za tie dva roky vyčistili. Pri posledných stretnutiach nám audítorská spoločnosť povedala, že sme vzorová samospráva a kiežby aj ostatné hospodárili tak ako my. 

Po prevalení niekoľkomiliónového podvodu však audítor hovoril inak. 

Zrazu aj správa za rok 2024 [keď zmizlo 1,4 milióna eur, pozn. red.], ktorú predtým poslali mestskej časti na prerokovanie a bola de facto bez výhrad, bola zmenená. Tak rýchlo tú správu opravili a zmenili, to je preukázateľné. 

To sú presne tie veci, keď si poviete, že by vám ani vo sne nenapadlo, že platíte 35- až 40-tisíc eur za externý audit, ktorý vám má kontrolovať, či vám veci sedia, a ani on si nevšimne takúto nezrovnalosť. Nevšimnúť si, že chýba vyše milióna eur? 

Či pochybila táto audítorská firma, alebo či by na to neprišla ani iná, to uvidíme. Takže zrejme štandardný audit nie je dostačujúci a bude treba robiť inú externú kontrolu. 

Teraz sa stanete do tretice starostom. Vo funkcii budete približne rok, až pokým budú na jeseň 2026 riadne voľby. Čo je pre vás priorita?

Tento posledný rok som mal (pred spreneverou) rozplánovaný veľmi detailne na veľa zaujímavých projektov. Takže to, čo plánujem dorobiť, je to, čo som všetko naplánoval. Nejakú dobu to vyzeralo, že to ani nedokončím, že sa tie veci nezrealizujú. Dostal som mandát, aby som ich dokončil. Samozrejme, tie tri mesiace a problémy, ktoré nastali, skomplikujú niektoré veci, ale drvivá väčšina sa bude dať zrealizovať. 

Keby som bol nový starosta, tak to za ten rok nemám šancu ani len pripraviť, nie to ešte zrealizovať. Plán sa budem snažiť dokončiť tak, aby som mohol odpočtovať celé volebné obdobie. 

V našom poslednom rozhovore ste povedali, že o post primátora nemáte záujem. Stále to platí?

Platí. Nemám záujem o post primátora. V Petržalke som spokojný. Otázka je, či sú Petržalčania spokojní so mnou. Na toto prechodné obdobie, podľa výsledkov volieb, áno. A či aj na ďalšie, to sa dozvieme zhruba o rok. 

Budete v riadnych komunálnych voľbách na jeseň 2026 znovu kandidovať za starostu Petržalky?

Pokiaľ sa nič ďalšie nestane, tak áno. Ale viete, aj tri-štyri mesiace predtým, než prišlo k tejto kauze, mi všetci hovorili, že mám isté voľby v 2026… V doplňujúcich voľbách ma zvolili, ale nebodaj vznikne ešte nejaký ďalší problém, tak si to potom neviem predstaviť.

Ak by ste dostali ponuku z veľkej politiky, uchádzali by ste sa aj o kreslo poslanca parlamentu?

Takýchto ponúk som dostal v minulosti viacero. Do slovenského parlamentu som kandidoval iba raz v roku 2010. Národná rada síce výrazným spôsobom ovplyvňuje smerovanie a politiku tohto štátu, ale z pozície jedného poslanca v nej neviete veľa zmeniť, pokiaľ nie ste práve „jazýček na váhach". Oveľa viac viem spraviť ako starosta Petržalky pre Petržalčanov, ako by som spravil ako poslanec Národnej rady nielen pre Petržalčanov, ale pre celé Slovensko. 

Vy sa môžete „potrhať", keď ste v strane, ktorá je v opozícii, tak neviete spraviť skoro nič. Ste odkázaný na milosť a nemilosť väčšiny. Ja som si tým prechádzal „v komunále", keď som bol osem rokov v opozícii. Momentálne po tom vôbec netúžim.