Motoristov čakajú zlaté časy, trpieť bude Rusko aj ropní obri na Západe

Osem členov zoskupenia OPEC+ vrátane Saudskej Arábie, Iraku či Spojených arabských emirátov v nedeľu 7. septembra prisľúbilo, že od októbra navýši produkciu ropy o 137-tisíc barelov ropy denne.

Hoci ide o skromnejší krok ako naposledy v júli, keď sa ťažba navýšila o pol milióna barelov, podstatný je celkový trend. Ropný kartel vysiela ďalší jasný signál, že éra obmedzovania produkcie s cieľom udržať vysoké ceny sa končí.

Teraz si chcú štáty, ktoré z ropy žijú, zabrať trhový podiel, ktorý im ušiel v prospech rozbehnutých Američanov, keď v rokoch 2022 a 2023 znižovali produkciu s cieľom podpory rastu cien.

Kartel už vrátil na trh od jari tohto roka celý objem (2,5 milióna barelov denne), ktorý stiahol v prvom veľkom obmedzení produkcie. A jeho nedeľné rozhodnutie prišlo viac ako rok pred plánovaným termínom uvoľňovať druhú tranžu zníženia produkcie (1,65 milióna barelov).

Ak sa nič nepredvídané nestane, ropa bude lacnejšia

Zvyšovanie ťažby ropy znamená, že rastie jej ponuka. A čím viac jej na trhu treba predať, tým je lacnejšia.

Zatiaľ sa tak v reakcii na správy o zvyšovaní ťažby neudialo. Cena Brentu už od začiatku leta poctivo osciluje niekde okolo 65 dolárov za barel.

To je síce menej ako trojciferné sumy z čias krátko po ruskej invázii na Ukrajinu, no stále nad jarným minimom 58 dolárov. Dovolenková sezóna – počas ktorej je spotreba palív vyššia –, ako aj dvanásťdňová vojna na Blízkom východe či neustále striedanie pozitívnych a negatívnych správ o vývoji na Ukrajine zatiaľ ceny držia.

Analytici však predpovedajú, že do konca roka príde ich postupný pád. A dostanú sa výrazne pod hranicu 60 dolárov, ktorú by nemali v priebehu roka výraznejšie prekročiť.

Pre motoristov v Európe či USA tak svitá na zlaté časy. Benzín a nafta za dve eurá sú už v súčasnosti minulosťou. Na čerpacích staniciach sa liter tankuje za zhruba jeden a pol eura. A s klesajúcimi cenami ropy sa môžu dostať k úrovni, na ktorej neboli od konca roku 2021.

Ak sa pritom berie do úvahy aj inflácia, respektíve rast nominálnych miezd, tankovanie dnes motoristom z rozpočtu berie výrazne menej než v predkrízových rokoch.

V roku 2015, keď 95-oktánový benzín stál v priemere zhruba 1,25 eura a priemerná mzda na Slovensku bola na úrovni 883 eur, by natankovanie 100 litrov zobralo z peňaženky vyše 14 percent príjmov. V súčasnosti je to (napriek cene 1,5 eura) len okolo desať percent. Samozrejme, v priemere.

Zlé správy pre amerických ropných gigantov

Rozhodnutie OPEC+ a zlacňovanie ropy však neovplyvňuje len rodinné rozpočty, ale má aj širšie dôsledky, často geopolitického významu.

Iný obraz sa totiž črtá na druhej strane Atlantiku, no nie u spotrebiteľov, ktorí sa tam takisto potešia. Hlavu v smútku začína mať americký ropný sektor.

Napriek prísľubu Trumpa, ktorý pred voľbami operoval heslom „drill baby, drill“, to aktuálne vyzerá úplne opačne. Nielenže sa nechystajú veľké firmy ťažiť viac ropy a odkladajú investície, ale veľké spoločnosti ako Chevron či ConocoPhillips oznamujú masívne prepúšťanie tisícov ľudí a viaceré projekty sa pozastavujú alebo rušia. Vyťažený objem ropy v USA má podľa Americkej energetickej informačnej agentúry klesať prvýkrát od roku 2021.

Americkí producenti ropy sú totiž citlivejší na vývoj cien než arabskí kolegovia. Zatiaľ čo Saudskú Arábiu stojí ťažba barelu ropy v priemere 10 dolárov a Rusko okolo pätnásť, v USA sa náklady pohybujú zväčša od 30 dolárov, pričom ťažiť ropu z bridlice [tvorí zhruba dve tretiny americkej produkcie, pozn. red.] sa tam oplatí až pri svetových cenách nad 65 dolárov.

Náklady však nie sú nízke ani v Európe. Kríza tak neobchádza ani tunajších energetických hráčov. Britská BP hromadne prepúšťa už od začiatku roka.

A čo Rusko?

Negatívne následky má zvýšenie ťažby ropy a očakávaný pokles jej ceny aj na Rusko. Cenový strop, ako aj európske embargo na dovoz jeho ropy, mu spôsobili problémy, no Moskva sa rýchlo prispôsobila a v súčasnosti má nové odbytiská v Ázii.

Relatívne nízke ceny ropy jej však už od začiatku roka podkopávajú štátny rozpočet [vplyv mal aj rubeľ, ktorý tento rok voči doláru, jüanu či rupii výrazne posilnil, čo znižuje tržby ruských vývozcov v rubľoch, a teda aj daňové príjmy pre štát, pozn. red.]. Ten kalkuluje s cenou aspoň 60 dolárov za barel. Ak je nižšia, do kasy netečie dostatok príjmov na pokrytie výdavkov. A tie musia byť hradené z rezervného fondu, ktorý sa stenčuje.

Navyše, ruská ropa Urals sa oproti Brentu obchoduje s nemalou zľavou (okolo 10 percent). Jej cena sa aktuálne pohybuje zľahka nad úrovňou 60 dolárov.

Na druhej strane, Rusko patrí do zoskupenia OPEC+, pričom s vývozcami v minulosti koordinovalo aj svoju vývoznú politiku. Zatiaľ však nič nenasvedčuje tomu, že by výrazne zvyšovalo produkciu, aby vykompenzovalo nižšie ceny.

Naopak, dáta Medzinárodnej energetickej agentúry ukazujú, že Rusko v auguste znížilo produkciu ropy o 30-tisíc barelov denne na 9,3 milióna, čo je pod kvótou určenou OPEC+. A ešte výraznejšie znížilo jej export.

Ešte v rokoch 2022 a 2023 pritom bežne produkovalo okolo 10 miliónov barelov denne. Priestor na zvýšenie ťažby a kompenzovanie nízkych cien tu teda je. Rusko však bude mať pri nadbytku ropy na trhu (oproti iným vývozcom) väčší problém predať tú svoju, ktorá sa pre odberateľov spája s komplikáciami, pohybom na hrane zákona a potenciálnym hnevom USA.