Hovorí sa, že každá generácia buduje svet, v ktorom musí žiť tá nasledujúca. Generácia baby boomerov, ktorá vyrástla v blahobyte a stabilite povojnového obdobia, položila základy kultúrnych, ekonomických a inštitucionálnych štruktúr západnej spoločnosti.
Ich vplyv pretrváva v korporáciách aj médiách a trvá oveľa dlhšie ako ten, čo mali predchádzajúce generácie. Avšak kultúra, ktorú baby boomeri vybudovali, nielenže pôsobí zastaralo, ale sa aj rozpadá. Je krehká, neaktuálna a často sa nezhoduje so životnými skúsenosťami a ambíciami mileniálov a generácie Z.
Dedičstvo dominancie
Generácia baby boomerov, teda ľudia narodení medzi rokmi 1946 a 1964, dospievala v období hospodárskeho rastu, spoločenských zmien a technologického pokroku. Práve oni boli tí, ktorí budovali a zároveň ťažili zo „zlatého veku“ Západu, keď bol dostatok pracovných miest, bývanie bolo dostupné a spoločenská dohoda medzi štátom a občanom ešte fungovala.
V USA a vo väčšine západnej Európy sa boomeri stali vedúcou silou v politike, biznise aj médiách a formovali tak nielen ekonomické smerovanie, ale aj to, čo sa ľuďom páčilo a aké hodnoty vyznávali.
Vplyv generácie baby boomerov sa prejavil vo všetkom – od rozmachu predmestského života až po ideu „amerického sna“, ktorá sa stala celosvetovým symbolom osobného úspechu. Hoci boomeri počas búrlivých 60. a 70. rokov minulého storočia spochybňovali dovtedajšie spoločenské normy, rýchlo si nastavili vlastné a tie sa často ukázali ešte silnejšie zakorenené než tie, ktoré predtým zvrhli.
Pre mileniálov (narodených v rokoch 1981 až 1996) a generáciu Z (narodenú v rokoch 1997 až 2012) sa predstava dobrého života podľa boomerov stáva čoraz viac nedosiahnuteľnou ilúziou. Vlastné bývanie, ktoré bolo kedysi samozrejmosťou, je dnes pre mnohých len vzdialený sen. Stabilné zamestnanie s dôchodkom a benefitmi nahradila neistá práca na voľnej nohe a kultúra neustáleho preťažovania, ktorá vedie k vyhoreniu. Rastúce náklady na vzdelanie, stagnujúce mzdy a zložité partnerské vzťahy zásadne zmenili emocionálnu aj ekonomickú realitu ich dospelého života.
Generačná priepasť sa netýka len majetku či pracovných podmienok, zasahuje aj do samotného jazyka, ktorým opisujeme svet. Médiá, politika aj firemná komunikácia stále používajú jazyk generácie boomerov – jazyk, ktorý predpokladá neustály spoločenský vzostup, vyzdvihuje individualizmus a digitálny svet vníma len ako doplnok ku „skutočnému“ životu. Sociálne siete a provokatívna mémová kultúra, ktoré sú pre mileniálov a generáciu Z každodennou súčasťou života, sú často nesprávne chápané alebo úplne ignorované v starších inštitúciách. Tie vedú ľudia, ktorí dospievali v časoch, keď analógové telefóny s otočným číselníkom boli považované za modernú technológiu.
Táto nezhoda vedie k opakovaným kultúrnym konfliktom. Keď boomeri komentujú mladé hnutia, ich slová často pôsobia povýšenecky alebo mimo reality. Na druhej strane, mladšie generácie si z boomerských postojov často uťahujú, vnímajú ich ako zastarané a odtrhnuté od súčasného života. Výstižne to vyjadruje dnes už známa fráza „ok, boomer“, ktorá zachytáva frustráciu a nepochopenie medzi generáciami.
Strážcovia brán odmietajú odísť do dôchodku
Jedným z najvýraznejších znakov politického a kultúrneho vplyvu tejto generácie je výnimočná trvácnosť. Na rozdiel od predošlých generácií odložili mnohí boomeri odchod do dôchodku a stále si udržujú vplyv takmer vo všetkých oblastiach.
V politike sú sedemdesiatnici stále bežným javom – od Joea Bidena a Donalda Trumpa v USA až po výrazné osobnosti v európskej, ruskej, indickej či čínskej politike. V médiách verejnú debatu stále ovplyvňujú šéfredaktori a manažéri, ktorí začínali v časoch tlačených novín a televízie. A aj vo firmách často pretrvávajú manažérske prístupy typické pre generáciu boomerov, hoci mladší zamestnanci im čoraz viac vzdorujú.
Toto rozdelenie vytvára kultúrnu blokádu. Zatiaľ čo mileniáli a generácia Z vytvárajú obrovské množstvo obsahu a formujú novú online kultúru, ich schopnosť ovplyvniť dôležité rozhodnutia je obmedzená systémom, ktorý stále riadia ľudia z analógovej doby.
Najhlbší rozdiel medzi generáciami však nie je len praktický, ale filozofický. Boomeri vyrastali vo svete, v ktorom sa pokrok javil ako priamočiary, inštitúcie ako spoľahlivé a národné príbehy ako súdržné. Ich kultúra bola postavená na kontrole, neistotu sa snažili zvládať pomocou pravidiel, systémov a hierarchií. Pre mileniálov a generáciu Z je však svet definovaný neustálymi zmenami. Geopolitická nestabilita a kultúrna roztrieštenosť nie sú pre nich výnimkou, ale stálou súčasťou života.
Mladšie generácie uprednostňujú prispôsobivosť pred istotou, rovnosť pred hierarchiou a odvahu skúšať nové veci pred zachovávaním tradícií. Ich kultúrne prejavy vychádzajú z presvedčenia, že zdedené systémy si nezaslúžia slepú úctu, ale je potrebné ich prehodnotiť, a ak to bude nutné, tak ich aj úplne zrušiť.
Táto priepasť medzi generáciami však nie je neprekonateľná. Veď aj mnohí boomeri boli kedysi sami radikáli a niektorí stále podporujú medzigeneračné zmeny. Ak má však nastať skutočná kultúrna obnova, nestačí len občasné porozumenie. Potrebná je ozajstná zmena vedenia, čím sa myslí reálne odovzdanie moci, nielen symbolické gesto.
Zatiaľ však mladšie generácie stále pôsobia v tieni kultúrneho impéria, ktorého tvorcovia odmietajú odovzdať svoje nástroje. Hoci sa už nemusíme pýtať, či sa svet, ktorý vytvorili baby boomeri, líši od predstáv ich nástupcov, zostáva otázka, kedy a ako bude toto dedičstvo odovzdané a koľko z neho vôbec prežije.