Demokrati chcú orať naozaj hlboko

Zdá sa, že v polovici volebného obdobia sa u nás spustila sezóna veľkých treskov a hlbokých orieb. Tak znie nová vlna, ktorá chce mobilizovať progresívneho voliča. Toho najextrémnejšieho si zrejme chcú osedlať v strane s názvom „Demokrati“.

Radikálny presah tejto strany, ktorý jej predstavitelia predviedli počas predchádzajúcej vlády, vtedy zrejme ani zďaleka nedosiahol svoj vrchol. Ten ešte len avizujú.

Aby bolo jasné, na koho predseda strany a hrdinský veterán vojny na Ukrajine Jaroslav Naď „mieril“ svoj status, ktorým ohlasoval Hlbokú orbu, programovú víziu svojej strany uviedol týmito slovami: „Status pre všetkých trolov, proruských kolaborantov a vyznávačov vraha z Moskvy.“

Z jeho dlhodobej komunikácie pritom vieme, koho radí do tejto kategórie. V svojom ponímaní takto chápe všetkých, ktorí nesúhlasili s jeho vrcholne rizikovým a nebezpečným prístupom k vojne v našom susedstve, keď nás napríklad odovzdaním kompletnej protiraketovej obrany vystavili ohrozeniu.  

Naďova primitívna propaganda

„Slovensko musí skoncovať s proruskými kolaborantmi!“ vyzýva Naď, ktorý avizuje, že v prípade ich účasti na budúcej vláde sa ich útok na vnútorného nepriateľa nebude realizovať len tvorbou čiernych zoznamov, na ktorých sa ocitne každý, kto nepapagájuje jeho primitívnu propagandu.

Tentoraz sa vraj zaorie omnoho hlbšie. Prenasledovaní budú všetci s nesprávnymi názormi v obranných a bezpečnostných štruktúrach a v štátnej správe, na ktorých sa nasadia prísne bezpečnostné previerky. Pravdepodobne to budú robiť komsomolskí sliediči z Globsecu a Gerulaty.

Nebezpečenstvo spočívajúce v ľuďoch, ktorí sú z Naďa zhrození, je vraj naozaj veľké. Preto Naďova kompánia prichádza s riešením: Slovensko nesmie byť ruskou kolóniou a predseda sľubuje, že v novej vláde presadia „tvrdé opatrenia, ktoré vyčistia našu krajinu od ruských kolaborantov“.

Ako na to chcú ísť? Proruské extrémistické spolky musia byť nielen zakázané, ale ich lídri dokonca „postavení pred spravodlivosť“. Neexistuje síce žiaden zákon, ktorý by zakazoval ľuďom prevádzkovať sympatie k akejkoľvek krajine, ale podľa Naďa sa akási „spravodlivosť“ zavedie. Žiada tým, aby bol na nich vykonaný lynč? To asi nie, veď realizovať ho nemá rozvášnený dav. Realizovať ho má nová vláda. 

Naď a manipulácia dejín

Ďalším z bodov Naďovho programu je vzdelávanie, ktoré „mladým ukáže fakty – od zrady v roku 1939 cez okupáciu v 1968, pád komunizmu v 1989 až po ruskú agresiu v 2014 a 2022“. Inými slovami, má sa vyučovať taká forma manipulácie dejín, ktorá súčasné okolnosti prispôsobí tým historickým – aj keby s nimi nemali nič spoločné. Paralela sa musí nejako nájsť, to učitelia zrejme dostanú príkazom. Aby sa cez nich mohli vymývať mozgy aj deťom. Tak sľubuje predseda Demokratov.

Samozrejme, ako inak, dezinformačné weby majú byť vypnuté. O tom, čo je to dezinfoweb a aký spôsob informovania je „nesprávny“, bude rozhodovať vláda, prípadne nejaké „ministerstvo pravdy“ – v tomto bode nájdu programový prienik minimálne s Progresívnym Slovenskom. Ide tiež o srdcovku Márie Kolíkovej z SaS. 

Naď chce aj úplný koniec našej závislosti od ruských energií. Pravdepodobne na to pôjdu podľa vzoru našich západných spojencov: ruské energie odmietneme, aby sme ich okľukou kupovali cez Indiu alebo Kaukaz za násobne predražené ceny.

Súčasťou programovej vízie Demokratov je aj akési „preverenie väzieb ruských štátnych organizácií na slovenské politické strany“. Koaličné strany tak zrejme budú chcieť zneužiť svoju moc na kontrolu opozičných strán. Tajné služby, armáda a Národný bezpečnostný úrad budú hľadať na opozíciu kompromateriály. Taká je mentálna výbava ľudí presvedčených, že treba bojovať proti kolaborantom.    

Bývalý smerák Naď dokonca žiada vyhostenie ruského veľvyslanca a zatvorenie ruskej ambasády v Bratislave. Ide o krok, ktorý neurobila žiadna západná krajina. Naď chce byť zrejme avantgardou novej eskalácie v Európe.

Jeho „demokrati“ zjavne nechápu, akú rolu plnia diplomati v moderných demokratických štátoch.

Galkov pluh

Napokon, ministrom zahraničia sa za minulej vlády stal expert na antidiplomaciu Rastislav Káčer, ktorý o Maďaroch verejne hovoril, že by si voči nám chceli nárokovať naše územia. Maďarsko už v tom čase chránilo náš južný vzdušný priestor, keďže z rozhodnutia Naďa sme sa vzdali nielen protiraketovej obrany, ale aj stíhačiek. Teda Káčer tento diplomatický škandál bezstarostne odpálil už v čase našej bezbrannosti, ktorú vykrývali maďarské stíhačky.

Káčer svojho času ziapal po nespokojných občanoch z Michaloviec a označoval ich za dobytok.

Ak by ste sa nazdávali, že po jeho odchode zo strany Demokrati sa vrenie vnútri upokojilo, z omylu nás vyvedie ďalšia akvizícia strany.    

Po Naďovi vzal do roboty svoj pluh aj poslanec za Demokratov a exminister obrany Ľubomír Galko, ktorý programové tézy svojho predsedu na sociálnej sieti ešte vyostril, respektíve Naďove myšlienky pokladá „len za minimum“. „Hnať pred spravodlivosť“ vraj treba všetkých členov proruských extrémistických spolkov, nielen ich lídrov.

„Raz keď je niekto proruský extrémista a škodí našej vlasti, má čeliť spravodlivosti. Bez ohľadu na to, či je líder alebo radový člen,“ nazdáva sa Galko.

Tieto vety sú natoľko vážne, že by si žiadali vysvetlenie. Extrémistické kruhy okolo Naďa a Demokratov v minulosti za proruských trolov označovali kadekoho. V zásade takto označujú polovicu krajiny. Na Slovensku totiž stále žijú ľudia, ktorí nenaleteli propagande a nechcú svoju krajinu zaťahovať do cudzej vojny, ničiť si vlastnú ekonomiku na príkaz cudzích mocností a už vôbec nechcú krvácať v cudzích geopolitických konfliktoch. Tento názor má polovica krajiny a nie je to preto, že by boli proruskí.

Ale Naďovi s Galkom to stačí na to, aby človeka označili za proruského kolaboranta.

Galko zachádza oproti svojmu straníckemu predsedovi ďalej aj v inej veci a dodáva, že ani vypnutie dezinformačných webov nie je postačujúci krok. Tých, čo šírili alebo budú šíriť dezinformácie a hoaxy, treba „zavrieť do basy“.  

Pripomeňme, že počas predchádzajúcej vlády boli likvidované a zakazované médiá bez súdu a dokonca akéhokoľvek zdôvodnenia. Na ministerstvách sa budovali úrady propagandy, ktoré so súkromnými spoločnosťami (Gerulata) a podľa vzoru komunistickej strany spisovali čierne zoznamy vnútorných nepriateľov, ktorých treba spoločensky odstrániť, pretože sú vraj nebezpeční.

Zašlo to tak ďaleko, že Policajný zbor mal pod vedením spriazneného aktivistu Davida Púchovského založený svoj vlastný dezinfoweb, na ktorom šíril politickú propagandu a vyhrážal sa občanom, že ich budú sledovať, ak si dovolia mať iný názor. Púchovský dnes pôsobí v PS ako osobný politruk nasadený na poslanca s neprogresívnym backgroundom Jaroslava Spišiaka (oficiálne sa jeho funkcia volá „poslanecký asistent“).

„Chliev vyhádzať vidlami!“

Za šíriteľov hoaxov boli za predchádzajúcej vlády označovaní aj tí, ktorí upozorňovali, že Ukrajina vo vojne prehráva, a varovali, že protiruské sankcie sa minú účinku. Galkove hysterické vízie by sme teda mohli dešifrovať aj tak, že zatvárané budú všetky médiá, ktoré nešíria nalinajkovanú propagandu.

Hlboká orba je teda potrebná, hlása Galko, ale treba ísť podľa neho podstatne hlbšie:

„Popri nej musíme byť ešte aj tvrdí a nekompromisní. Chliev sa nedá vyčistiť vatovými tyčinkami. Chliev musíte vyhádzať vidlami. A my si už nemôžeme dovoliť spraviť také nedôslednosti, aké sa spravili v rokoch 2020 až 2023. Poriadok spravíme! Tvrdo, nekompromisne a už navždy!“ buráca Galko.

Extrémne kroky, ktoré robila minulá vláda – ako prenasledovanie občanov, čierne zoznamy a bezdôvodné zatváranie webov –, Galko označuje za „vatové tyčinky“. Tentoraz to bude musieť byť podstatne horšie, už žiadne „nedôslednosti“. Poriadok musí byť!

Nešťastný sľub Naďovej domovskej strany OĽaNO z volieb 2020, ako pozatvárajú do basy svojich oponentov, sa týkal najmä politikov Smeru a ich skorumpovaných poskokov.

Tentoraz však Naďove úderky zjavne chcú zatýkanie podstatne rozšíriť. Na každého, kto s nimi nesúhlasí. Pretože ten, kto nesúhlasí s Naďom, je predsa ruský trol a nebezpečný vnútorný nepriateľ.

Ak si jedna z najradikálnejších protidemokratických strán súčasnosti dá názov Demokrati, je to len príznak dnešnej doby? Nie je už to skôr prízrak dôb dávno minulých?