Displeje, ktoré stoja miliardy. Aký vplyv majú smartfóny na ekonomický rast

Každý pozná situáciu, keď mu v práci pípne telefón s pracovnou SMS alebo správou na WhatsApp či inej aplikácii. Prečítanie správy nás často donúti skontrolovať si aj ďalšie komunikačné platformy, a rýchly pohľad na sociálne siete sa pretiahne na niekoľko minút. Naša práca stojí a čas veselo beží.

Ešte horšie sú na tom tí, ktorí na sociálnych sieťach musia pracovať. Nejde však iba o priamy dôsledok skrátenia pracovného času, ale aj o dlhodobé následky, ako je porucha sústredenia. Kto z nás sa dokázal ponoriť do čítania knihy na niekoľko hodín bez toho, aby raz za pol hodiny skontroloval svoj chytrý telefón?

Priemysel pozornosti sa negatívne odráža na ekonomike

Nový životný štýl, ktorý sa z veľkej časti odohráva vo virtuálnom priestore, prináša nielen spoločenské zmeny, ale má aj významný ekonomický vplyv.

Francúzske ministerstvo financií vydalo prednedávnom zaujímavý dokument, ktorý sa snaží vyčísliť ekonomické škody spôsobené novými technológiami na tamojšiu ekonomiku. Štúdia dochádza k záveru, že v súčasnosti strácame 0,2 percenta HDP v dôsledku zhoršenia duševného zdravia a ďalších 0,4 percenta pre premárnený pracovný čas. Dlhodobý efekt však bude ešte horší.

Najväčší vplyv nových technológií spočíva v oslabení kognitívnych schopností, čo môže ročne ukrojiť 1,4 až 2,3 percenta HDP. Celkovo tak v budúcnosti hrozí, že negatívne dôsledky technológií môžu dosiahnuť straty 2,3 až 2,9 percenta HDP. Proti týmto číslam možno namietať, že ide o hypotetické predpoklady, ale skutočný dosah môže byť ešte závažnejší. Kľúčové je pripustiť existenciu tohto vzťahu.

Chytanie pozornosti ako ekonomická zbraň

Z tohto pohľadu sa nevinné prokrastinácie na telefóne javia ako účinná ekonomická zbraň. Čím viac času ľudia strácajú na sociálnych sieťach a vo virtuálnom svete, tým väčší je vplyv na ich kognitívne schopnosti, a teda aj na budúcu konkurencieschopnosť.

Samozrejme, môžeme argumentovať, že benefity technológií tieto negatívne vplyvy vyvažujú. To však nič nemení na tom, že ekonomika pozornosti je založená na princípe, že používateľ má tráviť na platforme čo najviac času, pretože viac času znamená viac peňazí z reklamy.

Tento princíp je spoločný pre väčšinu mediálneho sveta. Čo sa však radikálne zmenilo, je schopnosť analyzovať správanie každého používateľa. Algoritmy dnes dokážu prispôsobiť obsah na mieru každému jednotlivcovi. Boj o našu pozornosť je tak tvrdší, pretože „nepriateľ“ sa dokáže prispôsobiť každému z nás.

Veľké firmy neváhajú investovať obrovské prostriedky do behaviorálnych štúdií, aby obsah bol ešte lákavejší a nútili nás tráviť na displejoch viac času, než je nevyhnutné. Francúzske ministerstvo financií zároveň uznáva, že reklama prispieva k tvorbe HDP.

V krajine galského kohúta sa ročne investuje 9 miliárd eur do reklamy, čo zvyšuje tržby o 32 miliárd eur. To je síce pozitívne, ale možno sa zamýšľať, či tovar predaný vďaka reklame skutočne zvyšuje kvalitu života.

Rôzne negatívne dosahy priemyslu pozornosti

Štúdia ponúka podrobný pohľad na to, ako priemysel pozornosti škodí ekonomike. Primárnou škodou je premárnený pracovný čas. Nejde však iba oň – pracovník je menej efektívny a častejšie robí chyby, keď sa k práci opakovane vracia. Niektoré štúdie dokonca tvrdia, že už len prítomnosť smartfónu na pracovnom stole narúša sústredenie.

Pokiaľ ide o vplyv na pamäť, závery nie sú jednoznačné. Zástancovia moderných technológií zdôrazňujú, že ich používanie zlepšuje tranzitívnu pamäť, ktorá slúži na vyhľadávanie informácií. Internet tiež umožňuje „vyčistiť“ pamäť, pretože nie je potrebné si všetko pamätať naraz. Negatívny efekt je však zrejmý: nie je dôvod učiť sa čokoľvek naspamäť, keď si možno všetko okamžite vyhľadať.

Najväčšie riziká sa týkajú detí, pretože staršia generácia si svoje pracovné a kognitívne návyky vytvorila ešte pred masovým rozšírením smartfónov. Deti, ktorých návyky sa ešte len formujú, sú najzraniteľnejšie.

Štúdia PISA 2022 ukazuje, že žiaci s intenzívnym používaním smartfónu v škole (viac ako tri hodiny denne) majú skóre PISA v matematike o 30 až 50 bodov nižšie ako žiaci s miernym používaním (menej ako dva hodiny denne), po zohľadnení socioekonomického profilu žiakov a škôl.

Celkovo môžu títo žiaci zaznamenať pokles skóre PISA o 90 až 150 bodov, čo by mohlo viesť k dlhodobému zníženiu ich produktivity o 5 až 8 percent. Ak by všetky deti boli ovplyvnené intenzívnym používaním smartfónov, mohlo by to v dlhodobom horizonte spôsobiť stratu HDP medzi 4,5 a 7,5 percenta.

Tieto čísla sú vyššie, než sa pôvodne odhadovalo. Negatívne vplyvy sa neobmedzujú iba na vzdelávanie. Inteligentné telefóny ukrajujú čas z kvalitného spánku a voľnočasových aktivít, ako je šport, čo vedie k poklesu pracovnej morálky a produktivity.

Ako to riešiť?

Francúzske ministerstvo financií navrhuje riešenia, ako je vytvorenie regulačného rámca, obmedzenie vekovej hranice pre neobmedzené používanie platforiem, zavedenie elektronickej identity či zriadenie komisie pre dohľad nad ochranou detí pred závislosťami.

Tieto návrhy odrážajú typický prístup štátneho aparátu a čoskoro narazia na jeho neefektivitu pri riešení komplexných spoločenských problémov. Navyše nízka konkurencia v technologickom sektore obmedzuje vznik menej škodlivých produktov, a možnosti, ako sa vyhnúť službám predávajúcim reklamu, sú obmedzené.

Skutočná cesta vpred spočíva v zvyšovaní povedomia o dôsledkoch nadmerného používania technológií a posilnení osobnej zodpovednosti, najmä rodičov, ktorí hrajú kľúčovú úlohu pri výchove digitálne uvedomelej generácie.