Perzekúcia je horšia, strhávajú kríže, ničia kostoly

Takto to však Ján Pavol II. ani Benedikt XVI. nechceli. Je to veľmi smutné, lebo oficiálna aj podzemná cirkev sú oslabené, nemajú náležitú podporu a v tej oficiálnej sú aj veľmi zlí ľudia: prisluhujú vláde a bojujú proti tajnej cirkvi. Prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov a štátny sekretár vyjednali pomerne zlú dohodu. Pápež Benedikt XVI. ešte pred rezignáciou odmietol schváliť takmer hotovú zmluvu (medzi Čínou a Svätou stolicou, pozn. red.), a to bol dôležitý moment.

Ako sa situácia zmenila za pápeža Františka? Aký je dôsledok zmluvy medzi Svätou stolicou a Čínou o menovaní biskupov?

Bohužiaľ, s novým pápežom sa veľa zmenilo, lebo František miluje chudobných a v Južnej Amerike komunisti naozaj pomáhali chudobným, a tak prechováva určité sympatie voči komunistom. Mnoho rokov bol štátny sekretár Pietro Parolin vyjednávačom dohody a napokon sa všetko ocitlo v jeho rukách. Podporoval Ostpolitik, až sa podzemná cirkev cítila odvrhnutá, odradená, nespokojná, lebo oficiálna cirkev robila zlé kroky voči nim. Pápež František túto dohodu prijal, lebo dôveruje kardinálovi Parolinovi, podľa ktorého je to tá istá dohoda, ktorú schválil Benedikt XVI. Ale to je obrovská lož. Určite ju neschválil, pôvodne ju odmietol a teraz si František myslí, že to bolo akceptované.

Potom sa stalo ešte niečo horšie: zmluva legitimizovala nelegitímnych, exkomunikovaných biskupov. Za čias kardinála Tomka bola istá akceptácia nelegitímnych biskupov, mnohí biskupi tajnej cirkvi sa dostali do väzenia, mučili ich a mnohí zomreli. Ale s pribúdajúcou slobodou požiadali pápeža o odpustenie a legitimizáciu. To sa aj stalo a zdalo sa to dobré rozhodnutie, ale po desiatich rokoch sa ukazuje, že je to skôr naopak, broja proti cirkvi aj Svätej stolici, používajú moc, ktorú by nemali.

Sú tu aj dvaja biskupi, ktorí nedodržujú celibát a v niektorých diecézach boli biskupi, ktorých požiadali, aby odstúpili, a nahradili ich noví pastieri. Je neuveriteľné, že k tomu vôbec prišlo. Toto je skutočnosť. Celá dohoda je tajná, ani nepoznáme jej obsah, asi je to kompromis ako aj v minulosti, no teraz je to ešte horšie. Predtým existoval istý kompromis medzi Čínou a Svätou stolicou, ale iniciatíva vyšla z Vatikánu, navrhol mená a niektoré komunisti prijali, teda kompromis sa ukázal ako dobrý, ale menovaní boli aj nie dobrí biskupi.

Čo sa zmenilo s novou zmluvou?

S novou tajnou dohodou môže vláda veriacich žiadať prakticky o čokoľvek. Napríklad sa musíte pripojiť k oficiálnej cirkvi, no tá je závislá a schizmatická. Komunisti argumentujú tým, že pápež František to schválil, no to v dohode vôbec nebolo. Niekedy aj Kongregácia pre evanjelizáciu národov povedala, že niektoré veci nie sú v súlade s dohodou, a predsa k nim dochádza.

Je tu však aj ďalší dokument. Ani nevieme, kto ho podpísal, možno kardinál Parolin. Vyzýval veriacich tajnej cirkvi, aby sa stali súčasťou tej oficiálnej. Konali sa aj protesty, ale to je smiešne. Niektorí si povedali, dobre, keď to schválila Svätá stolica, pridáme sa. Zmluva však hovorí aj o nominovaní nových biskupov, lebo dva roky nikoho nevymenovali. Ukázalo sa, že cirkev je úplne pod vládnou kontrolou. Mnohí ľudia reagovali, že je to síce zlá dohoda, ale lepšie než žiadna. Tomu nerozumiem. Ak je dohoda zlá, ide proti učeniu a právu cirkvi, ako to môže byť lepšie? V tom prípade je lepšia žiadna zmluva, hoci možno budeme trpieť a budeme mučeníci. Pritom teraz veriaci naozaj trpia.

Každý vidí, že k zlepšeniu nedošlo, perzekúcia v Číne je horšia než predtým, strhávajú sa kríže, ničia sa kostoly, mladí sa voči tomu nemôžu postaviť a to je hrozné. Deje sa bezprávie, ľudia sa dostávajú do pracovných táborov. Prenasledovanie je kruté. Deje sa to kvôli „sinofikácii“, teda všetko má smerovať k vláde, byť jej podriadené. Svojim bratom hovorím: Schovajte sa do katakomb, choďte domov a modlite sa, aby prišli lepšie časy. Naša situácia závisí aj od vašich modlitieb.

Opíšte, ako funguje tajná cirkev.

Nemajú kostoly, miesto, kde by mohli sláviť liturgiu. Vláda v minulosti kostoly tolerovala, ale teraz miznú a mnohí tajní kňazi vo veľkých mestách majú omše pre ľudí, no teraz už nesmú byť verejné, inak dostanú pokuty alebo ich zatknú. Preto som im povedal: Ak si chcú vziať kostol, nech si ho vezmú. Možno nebudete môcť slúžiť sväté omše a mať sviatosti, ale Božia milosť k vám príde. Je v ich srdciach, preto ich vyzývam, aby sa modlili a verili v lepšie časy.

Hongkong je súčasťou Číny, ale predsa len funguje v inom režime. Ako to vyzerá tam?

Keď sme sa dostali pod čínsky režim (v roku 1997 sa skončila britská správa Hongkongu, pozn. red.), sľúbili nám, že tu bude jedna krajina s dvoma systémami a budeme mať autonómiu a demokratické voľby: tie sa nikdy neuskutočnili. Potom od nás žiadali prijatie zákona o národnej bezpečnosti, v ktorom by si zákony navrhovala a schvaľovala hongkonská vláda. No tento návrh bol zlý, to bol začiatok silných protestov. Návrh potom stiahli. Podľa návrhu by vláda nebola demokraticky volená, pričom slobodné voľby vždy z Pekingu odmietali. Zorganizovali sa dokonca falošné voľby a takto vybratí ľudia sa dostali do vlády.

A tak sme sa rozhodli protestovať, najmä mladí ľudia a študenti boli veľmi nadšení, verili, že môže dôjsť k niečomu lepšiemu. Prišlo – ako ho voláte vy – dáždnikové hnutie. My chceme mať legitímne voľby. Vláda v istom momentne navrhla zákon, ktorý by umožňoval vydanie kriminálnikov, ktorí vraždili v Taiwane. To je nebezpečné, lebo ak pristúpime na princíp, že Hongkong bude Číne vydávať obvinených, bojíme sa, že potom nebudeme mať vládu práva, lebo sa všetci podriadia komunistickej vláde.

Mladí voči zákonu protestovali a vypuklo násilie medzi nimi a políciou. Násilie medzi ľuďmi nie je nič vážne, lebo ani nemáme prostriedky, aby sme boli násilní, môžeme rozbiť okná, hádzať kamene, no polícia je veľmi silná. Došlo k veľkej brutalite voči mladým, deťom, vláda ich vzala do väzenia, čo je strašné. Takže najprv sme mali zákon o vydávaní ľudí a potom aj policajnú brutalitu.

Čo sa stalo potom?

Centrálna vláda nechala prejsť zákon o národnej bezpečnosti, kvôli ktorému môže byť ktokoľvek zatknutý, obvinený, nemáte právnika, nik vás nemôže navštíviť. Stalo sa to aj dvanástim mladíkom, ktorí chceli ujsť do Taiwanu. Máme veľký strach aj o vzdelávanie, teraz je to len vymývanie mozgov: hovorí sa, že komunistická strana je úžasná a milujeme našu vlasť – áno, milujeme, ale nie pod vládou komunistov. Obdivujem ľudí, ktorí o tom odvážne hovoria. Aj sme si zvolili miestnych politikov, no centrálna vláda s nimi nevyjednáva férovo. Pre pandémiu nemôžeme mať riadne voľby. Žijeme v totalite, a to sme mali mať nezávislosť.

Ako sa v tejto situácii správate vy?

Vyzývam ľudí, aby neprovokovali vládu. Máme v prvom rade veriť Bohu. Aj od vašich modlitieb závisí, ako sa situácia vyvinie. Musíme sa snažiť, aby sa prenasledovanie zrušilo, aby netrpeli nevinní.

Sú medzi lídrami protestov aj veriaci kresťania?

Je mi veľmi ľúto, ale nemáme veľa mladých veriacich. Medzi starými ľuďmi ich je viac, možno preto, že viacerí z nich študovali na katolíckych alebo protestantských školách. Mali sme excelentné školy, no vláda potom stanovila, ktoré školy môžu ostať. Katolícke školy navštevovalo asi 25 percent obyvateľstva.

Starí ľudia sú odradení najmä preto, že mladí sa uchyľujú k násiliu, ale v porovnaní s tým policajným sú tie ich prejavy len smiešne. Starí ľudia prišli skoro o všetko, o svoje práva, všetko. Práve preto obdivujeme mladých, ktorí bojujú, no zároveň je nám ľúto, že ich zatýkajú, súdia a väznia. Joshua Wong nie je jediný prípad.

Ďalší ľudia opúšťajú Hongkong, informujú o súčasnom stave. Som smutný, že musia obetovať svoju budúcnosť a často aj životy. Dúfam, že aj kvôli nim sa dočkáme pomoci.

Čo hovoríte na výrok biskupa Marcela Soronda, že Čína bráni ľudskú dôstojnosť?

Je to smiešne. Svätá stolica sa snaží opatrne pristupovať k Číne a dlho ju nekritizuje, že prenasleduje veriacich, nielen kresťanov, že má koncentračné tábory a nekritizuje ani policajnú brutalitu. Iba v týchto dňoch pápež povedal niečo o koncentračných táboroch pre moslimov.  Je to príliš vysoká cena za spomínanú zmluvu s Čínou. Verím, že pápež bude počúvať menej kardinála Parolina a viac tých, ktorí poznajú pravdu. Nie som sám, kto o tom hovorí, napríklad aj ázijský kardinál Charles Maung Bo. Veríme Bohu pravdy a veríme, že mnohí ľudia sa začnú zaujímať o pravdu.

Aký je rozdiel medzi komunizmom, ktorý sme zažili v Európe a tým dnešným v Číne?

Komunisti sú v zásade rovnakí a vedia využiť situáciu vo svoj prospech. Vy máte dlhú katolícku tradíciu, komunisti si nedovolili vyslovene bojovať s cirkvou, ale snažili sa bojovať so zasvätenými osobami, nazvali ich kapitalisti – možno cirkev mala majetky, tak si ich mohli prisvojiť.

V Číne je katolícka cirkev minorita, maličká skupina. Naša vláda povedala, že všetci misionári sú imperialisti, robila verejné procesy s misionármi a poslala ich preč. Vyhlásili, že nás prišli vyslobodiť spod nadvlády misionárov. Potom sa začalo prenasledovanie kléru.

Ako vám môžeme pomôcť?

Ako veriaci veríme vo svätcov a akokoľvek trpíme, je to pre spoločné dobro každého. Modlitba, obeta, prenasledovanie sú v Božích očiach spojené a sme jedna veľká rodina. Potrebujeme viac informácií o tom, čo sa v Číne deje, a preto iste existuje spôsob, ako pomôcť tým, ktorí trpia mnoho rokov. Naši ľudia trpia, osobne poznám mnohé príbehy. Aj medzi komunistami sú dobrí ľudia a niektorí sú pohnutí utrpením ľudí, ktorých prenasledujú. Ľudia sú tiež pohnutí dobrotou kresťanov vo väzení a mnohí vidia, že kresťania sú veľmi dobrí ľudia, na rozdiel od egoistickej komunistickej vlády.

Sebeckí ľudia vytvárajú falošnú medicínu, zlé jedlo, aby tým ľuďom poškodili, a v tomto marazme majú veriaci súcit a pomáhajú. Myslím si, že v Hongkongu dáva veľa veriacich dobrý príklad počas demonštrácií. Pravda a láska napokon zvíťazia a vždy víťazia, lebo sme súčasťou tajomného tela. Preto treba šíriť pravdu a prinášať mnohé obety z lásky a pre lásku. Treba myslieť na obety chudobnejších a menej šťastných, prenasledovaných ľudí.

Kardinál Joseph Zen na záver Slovákom udelil požehnanie: „Nech Boh požehnáva celý váš národ, aby sme všetci žili oslobodení od ateizmu a mohli slúžiť Bohu v láske a štedrosti“.

Vychádza v spolupráci s Košickými Hanusovými dňami, videorozhovor vysielali na svojej webstránke. Text a otázky v nevyhnutej miere redakcia editovala. Prepis: Bohumil Petrík