O realite zla a prísľube víťazstva

Sú obrazy, ktoré sa jednoducho vryjú do pamäti. Výstrely z 10. septembra namierené na Charlieho Kirka zasiahli nielen jeho, ale aj celú politickú scénu krajiny. Tým sa zotreli hranice medzi slovnou vojnou a skutočnou vraždou.

Krátko predtým sa mladá ukrajinská utečenka Iryna Zarucká stala obeťou chladnokrvnej vraždy. Ukázalo sa, že zlo nie je len metafora, ale desivá realita, ktorá dokáže ovládnuť človeka.

Ak si niekto myslí, že žijeme v „postnáboženskom“ svete, mýli sa. Nedávna história hovorí jasne: dva pokusy o atentát na pápeža Jána Pavla II. v rokoch 1981 a 1982, streľba na amerického prezidenta Ronalda Reagana v roku 1981 či pokus o vraždu Donalda Trumpa v roku 2024. K tomu môžeme pridať aj ruskú agresiu proti Ukrajine, masaker izraelských civilistov a únosy nevinných rukojemníkov spáchané hnutím Hamas či vraždy redaktorov časopisu Charlie Hebdo v Paríži v roku 2015, ktorí verili, že satira ich ochráni. Všetky tieto udalosti odhaľujú temnú konštantu: zlo, ktoré sa ako neviditeľná niť vinie dejinami a objavuje sa práve vtedy, keď si človek namýšľa, že má všetko pod kontrolou.

Diabol a démoni: viac ako len symboly

Niektorí tvrdia, že diabol je iba symbolom deštruktívnej sily. Symboly však nestrieľajú, nekladú bomby ani neodvádzajú deti proti ich vôli. Zlo pôsobí osobne, má svoju vlastnú logiku a dynamiku. Každý, kto sa seriózne zaoberá kresťanstvom, si rýchlo uvedomí, že diabol a démoni nie sú len výplody poézie, ale skutočné sily, ktoré zvádzajú človeka k zlu.

Pokušenie pritom nebýva vždy dramatické. Začína sa často nenápadne, podnecovaním závisti, horkosti či túžby znevažovať iných.

Každý človek je v pokušení konať zlo, aj keď je presvedčený, že robí dobro. Fanatik, ktorý zabíja „v mene pravdy“. Politik, ktorý v mene pokroku oberá ľudí o ich práva. Mladý človek, ktorý v uzavretom ideologickom prostredí prestane vnímať nepriateľa ako človeka. Zlo sa často tvári ako dobro, až kým sa nakoniec nepremení na svoju smrteľne nebezpečnú verziu.

Zodpovednosť médií

Médiá nesú osobitnú zodpovednosť. Ten, kto šíri obrazy, slogany a príbehy, formuje myslenie mladých. Generácie Z a Alfa reagujú skôr na úderné frázy než na premyslené argumenty. Platformy ako TikTok a X dokážu v priebehu sekúnd premeniť svetonázor na módny trend, čo so sebou nesie riziko manipulácie. Ak sa nenávisť a výsmech zmenia na formu zábavy, cesta k radikalizácii je veľmi krátka. Dospelí, novinári a pedagógovia nesmú využívať svoj vplyv na manipuláciu, ale majú viesť tých, ktorí sú zraniteľnejší.

To neznamená, že sa máme vyhýbať kritickej debate. Znamená to skôr, že si musíme stanoviť pravidlá a rozlišovať medzi oprávnenou kritikou a dehumanizáciou. Tí, ktorí na zlo reagujú len ironickým smajlíkom, ho neberú vážne. Potrebná je mentálna obrana, podobne ako sa chránime pred chorobami tela. Duchovná hygiena je v dobe digitálneho preťaženia nevyhnutná. Súčasťou toho by mala byť aj sebareflexia, napríklad v podobe pravidelnej spovede.

Víťazstvo ducha nad mamonou

Moderná doba sa naučila zosmiešňovať zlo. Kríž sa nosí ako módny doplnok, ako módne logo na tričkách a teniskách. Ale kríž nie je len symbolom životného štýlu. Je to znak Božieho zápasu so zlom. Kto ho zľahčuje, zahráva sa s mocou, ktorá je oveľa silnejšia ako akýkoľvek módny trend.

Boha však nemožno zosmiešňovať donekonečna. História nás učí, že úpadok a bezbožnosť si vždy vyberú svoju daň, či už v podobe pádu impérií, alebo katastrof totalitných režimov. Napriek tomu však nádej pretrváva.

Vo Fatime bolo prisľúbené, že Nepoškvrnené Srdce Panny Márie zvíťazí. Víťazstvo dobra nie je len prejav optimizmu či nejaká psychologická pomôcka, ale prísľub, ktorý dáva kresťanom vnútornú oporu. Víťazstvo ducha nad hmotou a neba nad mamonou nie je naivná predstava, ale Božia prítomnosť, ktorá sa prejavuje znova a znova. V tom, že Cirkev prežila aj napriek prenasledovaniu, v odvahe vzdorovať tyranii a v mučeníctve, ktoré prináša ovocie aj tam, kde vládne násilie.

Zlo nesmie byť banalizované. Zľahčovať zlo znamená znevažovať jeho obete. Našou úlohou je pomenovať ho pravým menom. Nie preto, aby sme žili v strachu, ale aby sme boli ostražití. Ak pripustíme, že každý človek je náchylný na zlo, možno nájdeme spôsob, ako sa mu postaviť. Tí, ktorí vnímajú kríž len ako logo, nechápu jeho hlboký význam. Tí, ktorí ho vidia ako znak Božieho víťazstva nad zlom, nachádzajú v ňom nádej a smer. Vo svete, ktorý sa opakovane ponára do tmy, aj tak svetlo zostáva silnejšie.