Sú obrazy, ktoré sa jednoducho vryjú do pamäti. Výstrely z 10. septembra namierené na Charlieho Kirka zasiahli nielen jeho, ale aj celú politickú scénu krajiny. Tým sa zotreli hranice medzi slovnou vojnou a skutočnou vraždou.
Krátko predtým sa mladá ukrajinská utečenka Iryna Zarucká stala obeťou chladnokrvnej vraždy. Ukázalo sa, že zlo nie je len metafora, ale desivá realita, ktorá dokáže ovládnuť človeka.
Ak si niekto myslí, že žijeme v „postnáboženskom“ svete, mýli sa. Nedávna história hovorí jasne: dva pokusy o atentát na pápeža Jána Pavla II. v rokoch 1981 a 1982, streľba na amerického prezidenta Ronalda Reagana v roku 1981 či pokus o vraždu Donalda Trumpa v roku 2024. K tomu môžeme pridať aj ruskú agresiu proti Ukrajine, masaker izraelských civilistov a únosy nevinných rukojemníkov spáchané hnutím Hamas či vraždy redaktorov časopisu Charlie Hebdo v Paríži v roku 2015, ktorí verili, že satira ich ochráni. Všetky tieto udalosti odhaľujú temnú konštantu: zlo, ktoré sa ako neviditeľná niť vinie dejinami a objavuje sa práve vtedy, keď si človek namýšľa, že má všetko pod kontrolou.
Diabol a démoni: viac ako len symboly
Niektorí tvrdia, že diabol je iba symbolom deštruktívnej sily. Symboly však nestrieľajú, nekladú bomby ani neodvádzajú deti proti ich vôli. Zlo pôsobí osobne, má svoju vlastnú logiku a dynamiku. Každý, kto sa seriózne zaoberá kresťanstvom, si rýchlo uvedomí, že diabol a démoni nie sú len výplody poézie, ale skutočné sily, ktoré zvádzajú človeka k zlu.
