Každý september sa v New Yorku schádzajú lídri všetkých štátov sveta, aby svojimi prejavmi začali zasadnutie Valného zhromaždenia OSN. Najvyšší orgán svetovej organizácie tiež prijíma ďalšiu várku rezolúcií, na ktorých v predchádzajúcich mesiacoch diplomati desiatok štátov intenzívne pracovali. Každoročne sú schvaľované aj rezolúcie k izraelsko-palestínskemu konfliktu, môžu počítať s podporou jasnej väčšiny a odmietnutím hŕstky štátov na čele s USA a Izraelom.

Kritika Izraela na pôde OSN je vraj prejavom antisemitizmu

Izrael dlhodobo odmieta takmer akékoľvek rozhodnutie OSN, ktoré sa ho nejako týka, ako protiizraelské a, ako často dodáva, aj antisemitské. Môže pritom počítať s USA. Viac ako samotný text je často tou najzaujímavejšou otázkou práve to, kto ako hlasoval. Akú veľkú väčšinu sa iniciátorom podarilo zabezpečiť? Koľko štátov dokázali USA a Izrael od podpory rezolúcie odradiť?

Keď minulý týždeň vyzvalo valné zhromaždenie na mierové riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu a uznanie Palestínskeho štátu, bola väčšina ešte o niečo drvivejšia ako v predchádzajúcich rokoch. Zo 193 členských štátov ich 142 hlasovalo za, desať bolo proti, dvanásť sa zdržalo a zvyšok sa nezúčastnil. Hlasovanie ukázalo rastúcu izoláciu Izraela pod vplyvom udalostí v Gaze, ale aj vnútorné rozdelenie ako krajín BRICS, tak aj Európy vrátane tej strednej.

Rezolúcia bola od začiatku pripravovaná tak, aby väčšina bola čo najväčšia: obsahom aj iniciátormi. Vychádzala zo spoločnej iniciatívy Francúzska a Saudskej Arábie. Oslovujú odlišné časti sveta: Francúzsko Európu a časť frankofónnych štátov, Saudská Arábia Arabov a globálny Juh.

Promierová rezolúcia bola obsahovo vyvážená

Z hľadiska obsahu bola maximálne vyvážená: volala po mierovom spolužití Izraelčanov a Palestínčanov, odsúdila útoky Hamasu, vylúčila jeho účasť na správe Palestíny, vyzvala na prepustenie rukojemníkov, ale tiež podporila palestínsku vládu, odsúdila izraelské masakre a vyzvala na uznanie Palestínskeho štátu.

Podpora takmer troch štvrtín štátov sveta vrátane takmer všetkých štátov EÚ aj BRICS tomu zodpovedala. Naopak, Američania a Izraelčania príliš úspešní neboli, od podpory odradili len dvadsať štátov.

Z opačných dôvodov ako USA a Izrael rezolúciu rovnako razantne odmietli napríklad Irán, Irak či Tunisko, ktoré sa na hlasovaní vôbec nezúčastnili. Považovali ju za príliš proizraelskú a niektorým vadilo odsúdenie Hamasu, ktorý považujú za národnooslobodzovacie hnutie.

Dodajme, že oficiálni palestínski predstavitelia rezolúciu privítali a že hlasovania sa nezúčastnili aj štáty, ktoré nechceli k veci zaujať postoj, ako Gruzínsko, Bhután či Madagaskar.

Rôzne podoby a dôvody odmietnutia rezolúcie

Dvanásť štátov text neodmietlo ani nepodporilo. Hlasovania sa zúčastnili, ale zdržali sa. Aritmeticky to znamená to isté, ako hlasovať proti, pretože neprispievajú do väčšiny potrebnej na schválenie, ale diplomaticky je zdržanie sa považované za konštruktívnejší postoj ako odmietnutie. Rezolúciu odmietajú, ale nechcú, aby ich odmietnutie bolo vnímané ako tvrdé nie.

K najvýznamnejším z nich patria Demokratická republika Kongo, ktorá dnes potrebuje americké sprostredkovanie mieru so susednou Rwandou, a Etiópia, ktorá má s Izraelom mimoriadne vzťahy od legendy o romániku kráľovnej zo Sáby so Šalamúnom cez etiópskych židov a etiópsku kávu v Izraeli až po izraelské zbrane v Etiópii.

Ako vidno, krajiny BRICS nehovorili jedným hlasom. Irán sa hlasovania nezúčastnil, Etiópia sa zdržala, ostatné boli za. Podobne to bolo v EÚ, ktorá sa na rozdiel od BRICS pokúša hlasovanie svojich členov koordinovať. Rezolúciu podporili všetky členské štáty, až na Maďarsko a Česko.

Maďarsko ju spolu s Izraelom, USA, Argentínou a šiestimi menšími mimoeurópskymi štátmi odmietlo. Česko sa zdržalo, rovnako ako Albánsko, Moldavsko a Severné Macedónsko, ktoré sa na vstup do EÚ chystajú.

Stredná Európa: maximum rôznosti na minime priestoru

Hlasovanie potvrdilo poznámku Milana Kunderu, že stredná Európa ponúka maximum rôznosti na minime priestoru. Medzi štyrmi vyšehradskými štátmi nájdeme tri rôzne postoje. Poľsko a Slovensko so svojimi dlhodobými postojmi k Palestíne nasledujú bruselskú väčšinu a rezolúciu podporili. Na ich hlasovaní nič prekvapujúce nie je. Zaujímavejší je prípad Česka a Maďarska.

Neprekvapuje, že rezolúciu nepodporili. Obe krajiny sa dlhodobo profilujú ako izraelskí spojenci. Česká podpora vychádza zo silných proizraelských postojov, ktoré idú naprieč politickým spektrom. Maďarská prichádza s Orbánom a odráža podporu významnej časti európskych národných konzervatívcov Izraelu. Česi bývali vo svojej podpore aj trochu dôslednejší ako Maďari.

Keď vlani valné zhromaždenie vyzvalo Izrael na ukončenie ilegálnej okupácie palestínskych území, boli Česko a Maďarsko jediní z EÚ proti. Poľsko a Slovensko sa vtedy zdržali (rovnako ako Nemecko, Rakúsko či Taliansko).

O rok skôr valné zhromaždenie vyzvalo k humanitárnemu prímeriu v Gaze hneď dvoma rezolúciami: v októbri sa zo štátov EÚ postavili proti Česi, Maďari a Rakúšania, v decembri už len Česi a Rakúšania, zatiaľ čo Slovensko a Maďarsko sa zdržali a Poľsko rezolúciu dokonca podporilo. Dlhodobo platí, že vyšehradské štáty zaujímajú k Palestíne rôzne postoje a nikto nie je v EÚ viac proizraelský ako vlády v Prahe.

Praha stratila svoj proizraelský primát

Minulý týždeň Prahu o tento primát pripravila Budapešť. V Prahe sa stretli dve vplyvové orientácie. Minister zahraničia Lipavský, probruselský progresivista, vo svojej pirátskej minulosti zastával propalestínske postoje. Ak by to bolo na ňom, rezolúciu by zrejme podporil.

Vplyvnejším hráčom je však premiérov poradca pre národnú bezpečnosť Pojar, bývalý veľvyslanec v Izraeli a nositeľ izraelského a amerického vplyvu, rezolúciu by určite najradšej odmietol. Tento postoj by pravdepodobne prevážil, ak by kritickejšie stanovisko k Izraelu už nejaký čas neprejavoval prezident Pavel. Výsledkom bolo zdržanie sa ako stredná cesta medzi podporou a odmietnutím.

O žiadny obrat však nejde, česká diplomacia Izrael vzápätí uistila, že v Bruseli odmietne protiizraelské sankcie. Ak k obratu niekedy dôjde, nebude podnietený zjavným rozporom medzi hlasito vyhlasovanou politikou ľudských práv a realitou izraelských masakrov v Gaze, na to si v Prahe už všetci zvykli.

Jediné, čo by „hodnotovo“ orientované Čechy presvedčilo, by bola zmena postoja USA. S Trumpom zatiaľ nehrozí, ale časť jeho priaznivcov stráca s Izraelom trpezlivosť. Potom môže prísť tektonický posun, ktorý zaznamenajú aj v Prahe.