Šetriace opatrenia alebo ako pohne vládny „diabolský plán“ voličmi

V každom prípade je na vládnej väčšine, ako v konečnom dôsledku namieša ozdravný kokteil. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) neodporučil zásadnejšie zmeny v navrhnutej podobe konsolidácie po rokovaní zástupcov vlády, odborov a zamestnávateľov na tripartite. „Drobné zmeny, ktoré budú urobené napríklad v rámci parlamentu, sme ochotní urobiť,“ vyhlásil.

Konsolidačný balík postúpil do druhého čítania a parlament by ho mohol na budúci týždeň schváliť. Šetrenie citeľne zasiahne ľudí s vyššími odvodmi, osobitne živnostníkov. Nulová valorizácia platov sa dotkne zamestnancov štátu a samospráv s výnimkou lekárov, zdravotných sestier a učiteľov, ktorým platy určuje zákon.

Vládna zostava sa dohodla na 22 ozdravných opatreniach za 2,7 miliardy eur, z toho približne 1,3 miliardy eur by mal na svojich výdavkoch ušetriť štát. Ako to urobí, zatiaľ nie je známe.

Posolstvo svojim

Premiér Robert Fico (Smer) aj minister financií vysvetľujú balíček ako dôsledok zlého hospodárenia svojich predchodcov. „To je posolstvo pre voličov koalície, ktorí tomu dôverujú,“ povedal Štandardu sociológ Václav Hřích.

Premiér ohlásené šetrenie komentoval slovami, že vláda by ho mohla urobiť ako opozičné PS, teda „zlikvidovať“ sociálny štát a začať s rušením trinásteho dôchodku a znížením všetkých dôchodkov. Tie sú, ako uviedol premiér, podľa politickej a mediálnej opozície príliš štedré. „Toto sme odmietli a rozhodli sme sa ísť realizovať diabolský plán,“ povedal.

Vláda Ľudovíta Ódora (PS) podľa premiéra odovzdala verejné financie v najhoršom stave v celej EÚ a „všetci boli ticho“. Naopak, premiér Igor Matovič (Slovensko) ich po predošlej Ficovej vláde prevzal „v perfektom stave“.

Podobné vyjadrenia prezentoval aj minister Kamenický. „My tu musíme naprávať to, čo ste vy spôsobili,“ odkázal opozícii v parlamente. Poslancov Matovičovho hnutia Slovensko označil za demagógov, ktorí sa snažia ľuďom „natlačiť do hlavy, že oni vlastne nemôžu za to, čo tu máme s verejnými financiami, že vlastne za to môžeme my“.

Voliči koalície sú citlivejší na sociálne témy

Je predpoklad, že konsolidácia negatívne ovplyvní podporu vládnych strán. Otvorené je, či táto téma prežije až do termínu riadnych volieb, ktoré majú byť o dva roky.

Ak sa vládne opatrenia premietnu priamo do životných nákladov voličov, tak to podľa sociológa Hřícha vždy pohne preferenciami bez ohľadu na to, ktorá strana vládne. „Videli sme to aj pred rokom, videli sme to pri transakčnej dani a aj v minulosti pri vládach Mikuláša Dzurindu. Ak sa teda dotknú peňaženky voliča, premietne sa to. Je predčasné povedať, či táto téma vydrží až do volieb v riadnom termíne,“ zhodnotil Hřích a doplnil, že v posledných rokoch sa témy menia pomaly každé tri týždne.

Šetrenie sa prejaví v budúcom roku. Rok 2027 je volebný a vtedy už koalícia nebude mať asi záujem siahnuť do peňaženiek voličov. „Je to otázka na ekonómov, či to bude potrebné. Z pohľadu politického marketingu sa vládne strany skôr snažia dávať ako brať,“ vysvetlil odborník.

Konsolidácia by sa mohla najviac dotknúť práve najsilnejšej vládnej strany, keďže Smer má premiéra i ministra financií. Podľa Hŕicha sa začne v mysliach voličov stotožňovať, ktorí členovia vlády o konsolidácii hovoria.

„Okrem ministra Kamenického lídri koaličných strán o opatreniach takmer nekomunikujú. Druhá rovina je, že šetrenie sa viac týka strán, ktorých volič je citlivejší na sociálne témy, čo sú práve voliči súčasných vládnych strán,“ priblížil Hřích.

Treba pripomenúť, že Smer má veľa podporovateľov medzi dôchodcami. Spolu s Hlasom trvá na zachovaní 13. dôchodku, takže v tejto skupine voličov by nemal zaznamenať väčší pokles podpory. Podľa Hřícha sa dôchodcov ako cieľovej skupiny netýkajú odvody, dane či pravidlá pre živnostníkov. „Videli sme však, že sa začali vyjadrovať aj zástupcovia potravinárov, že zvýšené náklady premietnu do cien potravín, a to sa už týka všetkých, aj dôchodcov,“ zhodnotil.

Vládny balík ako „paškvil“

Opozícia vládne opatrenia tvrdo kritizuje. SaS považuje spôsob, akým vláda a minister financií presadzujú konsolidačný balík, za „paškvil a ekonomickú sabotáž“.

KDH uviedlo, že tretí konsolidačný balík je tu preto, lebo predchádzajúce dva nezabrali. Hovorí o zaťažení občanov a rodín a tiež o zastavení hospodárskeho rastu.

Predseda PS Michal Šimečka označil konsolidáciu za „frontálny útok“ proti pracujúcim, živnostníkom a všetkým aktívnym ľuďom.

Líder hnutia Slovensko Matovič zasa poukázal na to, že vláda nemá žiadne krízy, ktoré treba financovať. „My sme dlh v roku 2022 urobili na úrovni 1,8 miliardy eur. To sú oficiálne dáta Európskej komisie a oni urobili štyrikrát väčší dlh,“ tvrdil pri komentovaní vládneho balíka.

Odborári sa do generálneho štrajku nehrnú

Líder Demokratov Jaroslav Naď na proteste v Bratislave 16. septembra vyzval na generálny štrajk. Predseda SaS Branislav Gröhling ho navrhol na sviatok 17. novembra, ktorý vláda plánuje zrušiť ako deň pracovného pokoja.

Na Slovensku boli v demokratických pomeroch výzvy ku generálnemu štrajku. Naposledy sa uskutočnil za vlády komunistov v revolučnom roku 1989 pod heslom „Koniec vlády jednej strany“.

Bez podpory Konfederácie odborových zväzov (KOZ) je štrajk takéhoto rozsahu nepravdepodobný. Prezidentka KOZ Monika Uhlerová pripustila rôzne nátlakové akcie odborárov, nie však generálny štrajk.

„V prvom rade obhajujeme záujmy pracujúcich, záujmy zamestnancov a nemali by sme sa dostať do rúk akýchkoľvek politických síl, ktoré by odbory použili ako nástroj alebo cestu k moci,“ uviedla prezidentka odborovej centrály v Rádiu Expres v relácii Braňo Závodský Naživo.

Hovorkyňa KOZ Martina Nemethová Štandardu povedala, že odbory na Slovensku opakovane čelia pokusom politických strán pripisovať im stranícke väzby alebo ich využívať ako nástroj v politickom boji. „Realita je však iná. Odbory nemajú žiadne dohody ani záväzky voči politickým stranám. Našou jedinou úlohou je zastupovať a obhajovať záujmy zamestnancov,“ ozrejmila.

Ak ide o štrajk v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy alebo o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy, v tom prípade podľa hovorkyne platí zákon o kolektívnom vyjednávaní, ktorý takýto štrajk upravuje. „Ak ide o iný štrajk - mimo kolektívneho vyjednávania, slovenská ústava garantuje právo na štrajk s tým, že podmienky upraví osobitný zákon,“ dodala.