S ním je podľa neho nespokojná viac ako polovica členských štátov. Premiér Fico už o tejto téme hovoril aj s predsedom Európskej rady Antóniom Costom.
Takáč zároveň odmieta, že by za nižšou podporou slovenských poľnohospodárov stáli vyšetrovania čerpania eurofondov alebo geopolitické postoje Slovenska.
Poľnohospodári nevylúčili celoeurópske protesty v Bruseli
Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Andrej Gajdoš, ktorý sa zúčastnil na rokovaniach agropotravinárskych stavovských organizácií krajín V4 v Budapešti, pre Štandard potvrdil, že podobné obavy, aké má minister Takáč, vyjadrili aj jeho kolegovia z Česka, Maďarska a Poľska.
Ako dodáva, zverejnený budúci finančný rámec jednoznačne počíta so znížením financií pre jednotlivé členské štáty. „Pre Slovensko sa ráta s úbytkom financií o 22 percent. Ak by sme však zohľadnili infláciu, tak reálne zníženie výdavkov pre naše pôdohospodárstvo by bolo na úrovni 45 až 55 percent,“ vysvetľuje Gajdoš s dôvetkom, že s takto nastaveným financovaním nemôžu byť spokojní.
Aj z tohto dôvodu SPPK v spolupráci s ďalšími pôdohospodárskymi organizáciami v Európe posiela list Rade EÚ do Dánska, kde budú ministri rokovať 22. septembra. Vyzývajú v ňom, aby Komisia úplne stiahla navrhované zmeny pre agrosektor a začala pracovať na dialógu s poľnohospodármi a potravinármi.
Ak Brusel nepristúpi k rozhovorom, Gajdoš nevylúčil jesenné celoeurópske protesty farmárov v Bruseli alebo pred zastúpeniami Komisie v jednotlivých členských štátoch.
Komisia podľa predsedu zavádzala hlavne v tom, že pôdohospodárov ubezpečovala, že im financie krátiť nebude a dokonca sa ich pokúsi navýšiť, aby zohľadnila infláciu. „Teraz nám ich kráti a obávam sa, že nakoniec budeme donútení ísť cestou protestu,“ hovorí.
Jej návrhy podľa Gajdoša treba chápať aj v kontexte otvárania európskeho trhu lacnejšej produkcii z krajín, ktoré nespĺňajú prísne normy, ako je napríklad Brazília, Argentína, USA či Ukrajina. Zníženie dotácií a zároveň príchod lacnejšej produkcie by mohol byť pre slovenských, ale aj európskych farmárov likvidačný.
EÚ je vraj unavená, že peniaze končia len u veľkých farmárov
Predseda združenia mladých farmárov ASYF Marián Glovaťák však k problematike podotýka, že za znížením financií z EÚ pre slovenské poľnohospodárstvo je na vine aj model veľkých podnikov. Bohaté štáty Únie, ako je Dánsko či Holandsko, sú vraj unavené z toho, že ich peniaze nejdú na podporu vidieka a malých farmárov, ale končia u veľkostatkárov.
Glovaťák zdôrazňuje, že Slovensko s Českom sú návrhom najviac dotknuté, pretože 80 percent našich platieb dostávajú práve veľké podniky. Ich pridaná hodnota je pritom malá a sú orientované na export. Skutočný potenciál a budúcnosť vidí v malých farmároch, ktorí dokážu oživiť vidiek.
Predseda združenia ďalej vysvetľuje, že Slovensko si prevzalo svoj socialistický model z minulosti, v ktorom zanovito pokračuje.
„Zabudli sme na to, že za každým výrobcom je človek. Všetko je to o ľuďoch. Tu musí byť podnikateľ, farmár, ktorý začne. Tak, ako to urobili pred 25 rokmi v Poľsku. Je tam veľmi veľa drobných farmárov. A za tie roky sa mnohí vypracovali na stredne veľkých farmárov," približuje.
Ďalší sa podľa neho postupne vyprofilovali na spracovateľov a začali prinášať finálne výrobky a prestali farmárčiť. Konštatuje, že Poliaci na rozdiel od nás dokázali vytvoriť podmienky na to, aby malý farmár začal fungovať.
"A to je základný problém, kde sme my zlyhali. Naše vlády im mohli pomôcť, no neurobili to,“ vysvetľuje pre Štandard Glovaťák.
Mladý farmár kritizuje ministra, že obhajuje len veľké podniky a nerieši nízku potravinovú sebestačnosť.
Zo Slovenska sa podľa neho stal exportér komodít, ktorý ich nedokáže spracovať doma. Dodáva, že ak budeme chrániť veľké podniky za každú cenu, zdravé podnikateľské prostredie nikdy nevznikne.
