V Sobotných dialógoch STVR sa stretli minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) a podpredseda Kresťanskodemokratického hnutia Viliam Karas. Reč bola predovšetkým o konsolidácii, ale aj o generálnom štrajku a nedávnych protestoch policajtov a hasičov.
Odvolanie šéfa SIS
Šéf Slovenskej informačnej služby Pavol Gašpar by podľa Karasa nemal byť odvolaný len pre nedávnu autonehodu v Nitre, ale najmä za zlyhanie SIS pri vyhodnotení spravodajských informácií pri organizovaní údajného puču v januári tohto roka.
Šutaj Eštok sa vyhol priamej odpovedi na to, či by mal byť Gašpar odvolaný. Považuje ju za bezpredmetnú, keďže ide podľa neho o otázku na premiéra. Z pozície ministra vnútra však zhodnotil, že spolupráca so šéfom SIS je na „veľmi dobrej úrovni“, respektíve na „najlepšej úrovni v histórii Slovenskej republiky“.
Karas: Generálny štrajk nie je vecou dvoch opozičných strán
Bývalý minister spravodlivosti na margo generálneho štrajku, ktorý opozičné PS a SaS avizovali na 17. novembra, podotkol, že keby chcel zmariť štrajk, konal by presne tak ako Michal Šimečka a Branislav Gröhling tento týždeň na námestí. Ich konanie označil za detinské a nemali podľa neho „vykrikovať z tribúny“.
Slovné spojenie generálny štrajk sa podľa Karasa nesmie používať, ak nedozrel čas a nie je na ňom celospoločenský konsenzus. „Zvykli sme si používať silné slová bez toho, aby sme chápali ich obsah,“ mieni kresťanský demokrat.
Myslí si, že už dozrieva čas na to, aby sa spamätala vláda a uvažovalo sa o generálnom štrajku, zdôraznil však, že sa musí „pozdvihnúť celospoločenské pnutie“, nie je to vecou iba dvoch opozičných strán.
Minister vnútra vyhlásil, že opozícia nedokáže prísť s alternatívou ku konsolidácii, ale vie len zvolávať protesty, z ktorých jeden v minulosti podľa neho viedol k atentátu na premiéra.
Protesty policajtov a hasičov
Účastníci debaty sa vyjadrili aj k nedávnym protestom policajtov a hasičov pred budovou parlamentu. Šutaj Eštok zdôraznil, že neprotestovali hasiči ani policajti, ale odborári, s ktorými mal vždy dobré vzťahy a budeme sa ich snažiť mať naďalej.
Tvrdí, že rezort zlepšuje ich podmienky a sám bude aj naďalej stáť na čele boja za lepšie podmienky pre nich. Pripomenul, že na ich odmeňovanie vyčlenili v tomto roku 70 miliónov eur.
Karas je presvedčený, že Šutaj Eštok by z pozície ministra rád policajtom a hasičom zvýšil platy. Myslí si však, že ako predseda strany Hlas prenechal veľkú časť prostriedkov svojim straníckym kolegom, napríklad ministrovi práce Erikovi Tomášovi na 13. dôchodky alebo šéfke rezortu hospodárstva Denise Sakovej na plošnú energopomoc.
Exminister spravodlivosti sa domnieva, že Šutaj Eštok opustil svoj rezort a neriadi ho, ale zachraňuje Hlas. Doplnil, že Policajný zbor je v rozklade a nedokáže vyšetrovať „sofistikované“ kauzy.
Minister vnútra to odmietol a pripomenul, že rezort pod jeho vedením ukončil vojnu v polícii aj nelegálnu migráciu a stabilizoval stav v Policajnom zbore – znamená to, že bolo viac prijatých policajtov ako odídených do výslužby.
Konsolidácia
Konsolidačné opatrenie v podobe zmrazenia platov ústavných činiteľov, ktorí tak prídu približne o 220 eur mesačne, považuje Karas za „čistý, bezbrehý populizmus“. Šutaj Eštok to však chápe ako povinnosť politikov, ktorí tiež musia prísť s nejakým gestom – preto si podľa neho znižujú platy, aby sa neznižovala životná úroveň len občanom. Zníženie platov poslancov však podľa neho do ekonomiky neprinesie nič.
Šéf Hlasu dôvodí, že konsolidáciu musia robiť aj pre vlády, ktoré prídu potom, aby mali napríklad z čoho vyplatiť dôchodky. Zároveň povedal, že sa nemôže dotýkať tých najslabších, preto sa na úkor zbrojenia nemôžu škrtať výdavky napríklad na ministerstve práce. Je preto rád, že našli konštruktívnu debatu s ministrom obrany, ktorého rezort prispeje ku konsolidácii.
Karas poukázal na to, že napriek prijatým konsolidačným opatreniam sa deficit Slovenska neznižuje. V treťom balíku podľa neho siaha vláda na tých, ktorí tvoria hodnoty. „Správny štát je solidárny, ale solidárny s tými, ktorí sú chudobní,“ povedal. Súčasnej vláde nevyčíta to, že konsoliduje, ale to, ako konsoliduje. Podľa neho dostáva krajinu do čiernej diery a kladie bremená na tých, ktorí ich už aj tak majú ťažké.
Šutaj Eštok vyzval Karasa, aby prišiel s nejakým konkrétnym opatrením, kde by šetril on. Ten argumentoval, že KDH ako jediné písomne predložilo zoznam s návrhmi konsolidačných opatrení, ktoré podľa jeho slov minister financií Ladislav Kamenický (Smer) najskôr vysmial. V treťom balíku však dve z nich implementuje.
Citlivosť témy „rušenia sviatkov“ – najmä cirkevných – si Šutaj Eštok podľa vlastných slov uvedomuje. Poukázal najmä na zrušenie dňa pracovného pokoja, ktoré vláda jednorazovo plánuje budúci rok 6. januára. Pravoslávni kresťania vtedy slávia Vianoce. Potvrdil, že ešte sa uskutoční debata aj s predstaviteľmi cirkví o tom, pri ktorom sviatku by vedeli urobiť kompromis.
Spolupráca KDH s opozičnými stranami
Na otázku, či by malo byť KDH súčasťou širšej spolupráce s PS a SaS, prípadne inými stranami, Karas neodpovedal priamo. Potenciálne kalkuly označil za zbytočné. Namiesto toho zdôraznil, že KDH nie je programovo vyprázdnené a chce ponúkať svoj program a svojich expertov.
Šutaj Eštok mu pripomenul, že pred dvomi rokmi mohli byť súčasťou vlády. PS považuje za principiálny protiklad KDH a ich spájanie je podľa neho ako oheň a voda. Tieto dve strany sa však podľa neho „družia“.
Igora Matoviča (Hnutie Slovensko) pomenoval predseda Hlasu „absolútnym zlom“, Karas to odmietol.
K téme novely Ústavy SR Šutaj Eštok povedal, že jeho strana je pripravená podporiť ju v hlasovaní, všetko však podľa neho závisí od KDH.
Európa musí nabrať sebavedomie
Európska únia musí podľa Karasa „zásadným spôsobom zdvihnúť hlavu“ a nabrať sebavedomie, aby ju nemusel stále niekto zachraňovať a pomáhať jej zvonka. Americký prezident Donald Trump totiž podľa neho sleduje predovšetkým obchodné záujmy Spojených štátov. Šutaj Eštok súhlasil s dôvetkom, že Európa sa dostáva do zlej situácie.
Vo veci takzvaného múru proti dronom, ktorý chce šestica krajín NATO vybudovať na východnom krídle Aliancie po nedávnom incidente v Poľsku, by sa malo angažovať aj Slovensko. Podľa neho by však najprv vláda musela zmeniť nastavenie a nechodiť do Moskvy a Číny.