Svet, ktorý vražda rozštiepila na dva kusy

Šokujúca vražda v priamom prenose zasiahla verejnosť ako blesk z jasného neba. V ére, keď každý smartfón dokáže zaznamenať kvalitné video, sa nič neodohrá bez svedkov. Navyše ak ide o verejné vystúpenie lídra konzervatívneho hnutia na Univerzite v Utahu, atentátnik si môže byť istý, že existujú desiatky, možno stovky záznamov.

Od prvého momentu bolo jasné, že vražda Charlieho Kirka sa stane mediálnou udalosťou. Jej spoločenský dosah sa dá prirovnať k výbuchu jadrovej bomby. Médiá a sociálne siete túto udalosť buď zosilnili, alebo sa ju snažili utlmiť, a to v závislosti od záujmov svojich čitateľov a sledovateľov.

Dva rôzne svety

Najväčší kontrast sa ukázal v tom, ako na vraždu Charlieho Kirka reagovali v Európe a v Amerike. Napriek globalizácii existuje medzi týmito kontinentmi stále hlboká priepasť. Symbolizuje ju nielen americký prezident Donald Trump, ale aj samotný Kirk. Ten patril medzi republikánskych evanjelikálnych kresťanov, ktorých svetonázor je pre Európanov ťažko pochopiteľný. Tieto dve skupiny majú celkom iný pohľad na dianie vo svete.

Typickým príkladom je udalosť z januára 2003, keď prezident George W. Bush povedal vtedajšej francúzskej hlave štátu Jacquesovi Chiracovi, že invázia do Iraku je Božím zámerom, pretože „Gog a Magog sú v pohybe“ a napĺňajú sa biblické proroctvá. Chirac, zmätený apokalyptickými odkazmi, sa obrátil na teológa Thomasa Römera. Ten mu vysvetlil, že ide o typickú evanjelikálnu rétoriku. Chirac nakoniec odmietol inváziu podporiť. Tento rozdiel v chápaní sveta je kľúčový pre širšie pochopenie celej situácie.

Charlie Kirk nepatril medzi všeobecne známe osobnosti v celej Amerike. Bol populárny najmä medzi evanjelikálmi a podporovateľmi Donalda Trumpa, no mimo týchto kruhov o ňom vedelo len málo ľudí. Záujem o jeho osobu bol síce nízky, ale stabilný, čo potvrdzujú aj údaje z vyhľadávačov. Jeho podcast The Charlie Kirk Show mal pravidelne milión poslucháčov.

Po jeho vražde však záujem oňho prudko vzrástol. Len za jediný deň získal jeho instagramový účet viac ako 3,5 milióna nových sledovateľov. Kirk sa zrazu stal známym po celej krajine. Väčšina Američanov vníma evanjelikálov ako morálnych, hoci trochu výstredných ľudí, ktorí často citujú Bibliu a pravidelne chodia do kostola. Vražda jedného z nich preto pôsobí ako jasná a nepochopiteľná nespravodlivosť.

Neznáma postava

V Európe bol Kirk pred svojou smrťou prakticky neznámy. Jeho meno sa pred 10. septembrom 2025 takmer vôbec neobjavovalo vo vyhľadávaniach. Záujem oňho prejavovali najmä konzervatívne kruhy, napríklad v Maďarsku, kde jeho organizácia Turning Point USA slúžila ako inšpirácia. Ani po jeho smrti sa o ňom v médiách príliš nehovorilo. Jeho meno síce preniklo do vyhľadávačov, no nepatrilo medzi najčastejšie hľadané výrazy.

Kirkove myšlienky zostali v Európe neznáme a jeho obraz formovali stereotypy o evanjelikáloch. Často ich spájali s fanatickým odporom voči potratom a označovali za náboženských fanatikov. Tento negatívny obraz sa odrážal aj v európskych médiách. Napríklad Český rozhlas, verejný vysielateľ financovaný českými daňovníkmi, opísal Turning Point USA ako „ultrakonzervatívne hnutie zavraždeného krajne pravicového aktivistu“.

V USA však Kirk nebol považovaný za „ultra“ – medzi konzervatívcami sú oveľa radikálnejšie hlasy. Takéto označenie malo jasný cieľ: poškodiť Kirkov obraz. Termín „ultra“ vyvoláva predstavu agresívnych futbalových fanúšikov, ktorí skôr podnecujú násilie, než obhajujú svoju vec. Takéto označenie mení obraz zanieteného rečníka na nebezpečnú postavu, ktorej smrť sa môže javiť ako „zaslúžená“.

Obraz silnejší ako slová

Reakcie na smrť Charlieho Kirka rozdelili ľudí do dvoch táborov. Jedni ho vnímajú ako mučeníka, druhí jeho smrť spájajú s jeho údajne nenávistnou rétorikou. Americká pravica ho jednoznačne považuje za obeť, zatiaľ čo ľavica upozorňuje na jeho slovné prejavy, ktoré vraj vyvolávali nenávisť. V Európe bolo obhajovanie Kirkovho mučeníctva oveľa riskantnejšie ako v USA, kde išlo o bežný postoj. Viacerí Američania, ktorí verejne oslavovali jeho smrť, prišli o prácu.

Tento rozdiel nevychádza len z odlišného vnímania evanjelikálov, ale aj zo spôsobu, akým sa šíri obsah. V USA dominovalo video samotného atentátu, natočené pred očami Kirkovej rodiny: manželky Eriky Frantzveovej a ich dvoch malých detí vrátane dcéry narodenej v roku 2022. Táto šokujúca scéna vraždy pred jeho vlastnou rodinou stačila na to, aby väčšina Američanov vnímala Kirka ako nevinnú obeť.

V Európe však prevážili slová nad obrazom. Kirk bol pre verejnosť neznámou postavou a samotné video nemalo taký silný účinok. Médiá sa sústredili najmä na obsah jeho vyjadrení, čím vytvorili negatívny obraz o ňom.

Výrazným príkladom európskej zaujatosti je české prostredie. Ako dôkaz údajného Kirkovho „ideologického poblúznenia“ sa objavila snímka obrazovky, ktorá mu pripisovala komentár pod príspevkom Volodymyra Zelenského: „Nepodporujeme ťa. Nabudúce prejav trochu úcty. Si nevďačné rozmaznané dieťa, ktoré je zodpovedné za milión mŕtvych.“ Tento výrok je zrejme nepravdivý, pretože sa nedá oficiálne overiť.

Kirk však Zelenského skutočne označil za „bábku CIA“ či „gangstra“, ktorý posiela nevinných ľudí na smrť. Tým vyjadroval názor časti amerických konzervatívcov, podľa ktorých je vojna na Ukrajine len mocenská hra politického establišmentu. Tento postoj nebol výnimočný len u Kirka a ukazuje, že časť Američanov vidí konflikt na Ukrajine ako zbytočnú vojnu, z ktorej USA nemajú žiadny prospech. V Európe sa vojna na Ukrajine často vykresľuje ako zápas dobra proti zlu a akákoľvek kritika Kyjeva býva rýchlo označená za ruskú propagandu.

Reakcie na smrť Charlieho Kirka ukázali, že kultúrne konflikty v USA a Európe sa výrazne líšia. Európske reakcie zároveň odhalili, že toľko ospevovaná rozmanitosť názorov v Európe sa nevzťahuje na konzervatívnych evanjelikálnych influencerov.