Ak sa ponoríte do najtemnejších kútov Instagramu, kde vládne čierny humor, môžete naraziť na stránku s názvom Aldomoromylove. Táto stránka balansuje na tenkej hranici medzi zjednodušeným politickým obsahom a čistým nevkusom. Je to len jeden z príkladov toho, ako sociálne siete banalizujú a popularizujú politické udalosti, ktoré už v našej spoločnosti zľudoveli, a tým sa aj vytratili z kolektívnej pamäti. Čo sa však za týmto fenoménom v skutočnosti skrýva?

Príbeh Alda Mora je jednou z najznámejších tragédií moderného Talianska. Dňa 16. marca 1978 bol v Ríme unesený architekt takzvaného „historického kompromisu“ medzi vládnucou Kresťanskou demokraciou a Talianskou komunistickou stranou. Za únosom stála radikálna ľavicová skupina Červené brigády (Brigate Rosse), ktorá pri útoku zavraždila aj päť Morových osobných strážcov. Jeho únos odštartoval národnú traumu, ktorá trvala 55 dní. Moro bol takmer dva mesiace držaný v takzvanom ľudovom väzení, ktorého presná poloha je dodnes predmetom sporov.

Moro zo zajatia písal desiatky listov rodine, vedúcim predstaviteľom Kresťanskej demokracie, dokonca aj pápežovi. Hoci sa jeho texty javili ako zložité politické úvahy, ich hlavným cieľom bolo opakované naliehanie na rokovania, výmenu väzňov a dokonca aj na uznanie Červených brigád ako politického partnera.

Napriek jeho zúfalým snahám o záchranu života zaujal taliansky štát nekompromisný postoj. Vtedajší premiér Giulio Andreotti a minister vnútra Francesco Cossiga, obaja Morovi kolegovia a jeho „politické deti“, jasne deklarovali oficiálnu politiku: štát nemôže rokovať s teroristami a jeho integrita musí byť chránená za každú cenu.