„Nepriateľ vidí všetko.“ Ukrajinci strácajú územie, až na drobné úspechy

Ukrajinský vojak strávil 22 dní v zákope. Hovorí, že každý pokus vyšplhať sa von a postúpiť smerom k dedine obsadenej Rusmi bol vopred odsúdený na neúspech.

„Mínomety útočili bez prestania a drony nám neustále krúžili nad hlavami,“ povedal pešiak, ktorý podľa vojenského protokolu prezradil len svoje krycie meno Kňaz. „Behali sme a schovávali sa pod stromami. Zahrabávali sme sa do lesného porastu. Tam sme spali. Tam sme žili.“

Po mesiaci bojov jednotka pod velením Kňaza oslobodila dedinu Kindrativka – malú obec na severovýchode Sumskej oblasti, ktorá má len niekoľko ulíc. Podľa nezávislých monitorovacích skupín ide o jednu z dvoch dedín, ktoré Ukrajina v tomto regióne znovu získala počas leta. Ukrajinské jednotky sa teraz približujú k ďalším Rusmi obsadeným obciam. Ide o skromné územné zisky, ktoré však majú pre Kyjev zásadný význam.

Úspešný ukrajinský protiútok v Sumskej oblasti, ktorá hraničí s Ruskom, predstavuje výnimočný obrat na bojisku, kde má inak prevahu Moskva. Podľa skupiny DeepState, ktorá sleduje pohyby na fronte, Rusko od mája každý mesiac obsadzuje 440 až 560 štvorcových kilometrov územia. Ukrajinskí velitelia v rozhovoroch zdôrazňujú, že čelia výraznej početnej aj technickej prevahe ruských síl.

Získanie aj malých území v Sumskej oblasti pomáha Ukrajine oslabiť ruský naratív, podľa ktorého je postup Moskvy nezastaviteľný a Kyjev by mal pristúpiť na mierovú dohodu, aj keby to znamenalo vzdať sa územia. Analytici uvádzajú, že ruský postup v Sumskej oblasti sa zastavil do takej miery, že svojich vojakov sťahujú a presúvajú ich na iné fronty, napríklad do Doneckej oblasti, kde sa snažia obkľúčiť niekoľko kľúčových miest.

„Ruská operácia v Sumskej oblasti zlyhala,“ povedal v stredu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Utrpeli veľké straty, najmä na ľudských životoch,“ dodal a poznamenal, že zostávajúce jednotky sa presúvajú na iné miesta frontu.

Postup Ukrajiny v Sumskej oblasti stavia na overených taktikách, ako sú neustále útoky dronmi a akcie malých peších jednotiek. Úspech však výrazne podporilo nasadenie elitných jednotiek Kyjeva vrátane výsadkárov.

Tieto územné zisky sú o to dôležitejšie, že by mohli oslabiť ruskú vyjednávaciu pozíciu. Moskva totiž navrhla, že by sa územia v Sumskej oblasti vzdala výmenou za územia, ktoré si nárokuje v Doneckej oblasti, a to všetko ako súčasť mierovej dohody. Prezident Trump podporil myšlienku takejto výmeny územia, hoci návrh Kremľa je značne nevýhodný.

Maksym Skrypčenko, prezident kyjevského think-tanku Centrum pre transatlantický dialóg, ktorý sa venuje rokovaniam o ukončení vojny, uviedol, že Ukrajina sa znovuzískaním častí Sumskej oblasti snaží oslabiť vyjednávaciu pozíciu Moskvy. „Prečo by sme mali vymieňať územia, keď si ich dokážeme vziať späť?“ povedal.

Zároveň však nie je isté, či má Ukrajina dostatočné vojenské kapacity na dosiahnutie tohto cieľa a zabránenie akejkoľvek výmeny území.

Rusko má stále výraznú palebnú prevahu. Po nepretržitom bombardovaní sú dediny, ktoré Ukrajinci v Sumskej oblasti získali späť, takmer na nepoznanie. Keď vojak z 225. samostatného útočného pluku vztýčil v júli v Kindrativke ukrajinskú vlajku, zábery z dronu tohto pluku, ktoré overil aj denník New York Times, ukázali celé ulice zrovnané so zemou.

„Posledné dva roky mali Rusi vždy početnú prevahu,“ povedal nadporučík Anvar, veliteľ práporu 225. pluku, ktorý taktiež použil len svoje krycie meno. Povedal to v nedávnom rozhovore o ruských silách.

Jeho prítomnosť v Sumskej oblasti v mnohých ohľadoch symbolizuje zlyhanie Ukrajiny, pokiaľ ide o diktovanie podmienok prípadnej výmeny územia. Pred rokom bol nadporučík Anvar na čele jednej z prvých jednotiek, ktoré prenikli do západoruskej Kurskej oblasti, hraničiacej so Sumskou. Prezident Zelenskyj neskôr označil tento prekvapivý útok za snahu získať ruské územie, ktoré by sa dalo vymeniť za ukrajinské.

Ukrajina stratila kontrolu nad Kurským regiónom túto jar, po mesiacoch ruských útokov, ktoré podporovali aj severokórejské jednotky. Ruské sily zatlačili ukrajinské jednotky späť do Sumskej oblasti a následne do nej vpadli, pričom obsadzovali dedinu za dedinou. V polovici júna sa dostali na vzdialenosť necelých dvadsať kilometrov od regionálneho centra, mesta Sumy, kde žije približne 250-tisíc obyvateľov.

Pluk nadporučíka Anvara bol urýchlene presunutý do tohto regiónu, aby zastavil ruský postup. Povedal, že jeho jednotka použila rovnaké taktiky, aké predtým využívala Moskva pri vytláčaní Ukrajincov z Kurska. Najprv spustili nepretržité útoky dronmi na cesty a vozidlá, aby prerušili ruské zásobovanie. Až keď bol nepriateľ vyčerpaný, bez jedla a vody, zaútočila pechota.

Masívne mechanizované útoky, ktoré boli typické pre začiatok vojny, sú dnes už nemožné. Neustále sledovanie a presné údery dronov ich úplne vyradili z boja. Podplukovník Ihor, veliteľ práporu ukrajinskej 80. výsadkovej brigády, ktorý podľa vojenského protokolu uviedol len svoje krstné meno, vysvetľuje, že vojaci dnes útočia vo dvojiciach. Pohybujú sa potichu a opatrne po desiatkach metrov, vyhĺbia si malý úkryt, ostreľujú nepriateľa a potom sa presunú ďalej. Keďže cesty sú nebezpečné, zásoby jedla a vody im na miesto dopravujú drony.

„Nepriateľ vidí všetko, každý náš pohyb a okamžite reaguje útokmi,“ povedal podplukovník Ihor.

Výsledkom sú vyčerpávajúce boje, ktoré trvajú celé týždne. Keď štyria vojaci z 225. samostatného útočného pluku spomínali na boj o Kindrativku, pôsobili vysilene. Ich tváre niesli stopy vyčerpania, hlas sa im pravidelne zadrhával a kašeľ prerušoval každú vetu.

„Prvé dni sú naozaj desivé,“ hovorí štyridsaťpäťročný seržant Palma, ktorý vystupuje pod svojím krycím menom. Dodal však, že človek si rýchlo zvykne na neustále ostreľovanie. „Skutočný strach sa vráti, až keď sa dostanete z frontu. Sedíte v tichu, a to je ešte desivejšie. Ticho totiž znamená, že niečo nie je v poriadku, že sa Rusi potichu blížia k vám.“

Vojaci hovoria, že prežiť na bojisku, kde drony odhalia každý pohyb, znamená kopať zákopy a držať sa nízko pri zemi. „Čím hlbšie kopete, tým vo väčšom bezpečí ste,“ vysvetlil seržant Palma.

Operátori dronov sa však učia zasiahnuť aj tie najmenšie úkryty. Jedno popoludnie v Sumskej oblasti držal operátor dronu z ukrajinskej 95. výsadkovej brigády ovládač a sledoval živý prenos z dronu cez špeciálne okuliare. Cvičil sa v manévrovaní s kvadrokoptérou cez obruče široké len niekoľko desiatok centimetrov, ktoré boli upevnené na stĺpoch v poli.

„Nejde o rýchlosť, ale o presnosť a kontrolu,“ vysvetľuje poručík Andrij, veliteľ dronovej čaty, ktorý podľa vojenského protokolu uviedol len svoje krstné meno. V pozadí sa ozývala streľba z iných jednotiek, ktoré cvičili na strelnici. Väčšina vojakov sa práve vrátila z bojov alebo sa pripravovala na nasadenie v obci Junakivka – väčšej dedine, kde Ukrajinci a Rusi zvádzajú tvrdé boje.

Situácia by sa pre Kyjev mohla čoskoro zmeniť k lepšiemu, a to vďaka nedávnemu presunu ruských vojakov zo Sumskej do Doneckej oblasti. Nadporučík Vladyslav, veliteľ roty v ukrajinskom 13. samostatnom výsadkovom prápore, ktorý bojuje pri Junakivke, povedal, že noví ruskí vojaci, ktorým čelia, sú horšie vycvičení a menej vybavení. Aj on sa predstavil iba krstným menom.

Rusi si však stále zachovávajú veľkú výhodu: navádzané bomby, ktoré nesú stovky kilogramov výbušnín. Moskva ich používa na oslabenie ukrajinskej obrany ešte pred útokom a rovnako aj na potlačenie ukrajinských ofenzív ešte predtým, ako stihnú získať akékoľvek územie.

Podplukovník Ihor povedal, že Rusi často zasypávajú oblasti bombami, niekedy tri až šesť naraz, a dokážu nimi zrovnať so zemou aj podzemné bunkre. Hovoril z jedného takéhoto bunkra neďaleko frontu, ktorý bol ukrytý v lese. Siete tunelov vyzerali, akoby sa tam zemou predieral obrovský červ.

„Aj keď sedíte v zákope alebo v úkryte, ktorý má niekoľko zosilnených vrstiev, zásah navádzanou bombou je ničivý,“ povedal. „Nie je to len fyzicky deštruktívne, ale aj psychicky vyčerpávajúce.“

O tom, čo dokážu tieto bomby napáchať, svedčí aj dedina Kindrativka. Nataliya Biletchenková, štyridsaťosemročná obyvateľka Sumy, si spomenula, ako sa jej kolegyňa tešila z oslobodenia svojej rodnej dediny. Radosť však kalil fakt, že jej dom bol zničený.

„Samozrejme, že bola šťastná,“ povedala Nataliya Biletchenková. „No aj tak ostala bez domu, bez všetkého.“

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.