Francúzsko je vystavené pomalej, no neodbytnej zmene, ktorá môže otvoriť otázku jeho identity. Touto zmenou je migrácia, ktorá preklápa jazýček váh nielen v demografii, ale aj v politike.

Nejde pritom o nový fenomén. Do materského Francúzska sa sťahovali obyvatelia celej svetovej koloniálnej ríše, či už zo severnej Afriky (Maghreb), z Indočíny [dnes Vietnam, Laos a Kambodža, pozn. red.], alebo časti Polynézie, a to od začiatku 19. storočia. Práve tieto regióny Paríž kolonizoval.

Hoci z Maghrebu (z arab. západ) pochádzajú kresťanskí velikáni ako svätý Augustín či jeho matka svätá Monika, toto územie je od 7. storočia väčšinovo moslimské. Migrácia z týchto krajín – Alžírska, Tuniska, Maroka, Mali či Nigeru – tak odoláva náboženskej asimilácii, na ktorú sa Paríž spoliehal napríklad pri prišelcoch z Indočíny.

Najmä monoteistické náboženstvá, ale aj tie s dlhodobou písomnou tradíciou sú vo veľkej miere odolné voči snahám o konverziu.